Martin Šuraba
Bryndzové halušky
To musí byť vždy doba, keď sú zemiaky pozbierané a v pivnici. Ráno sa zobúdzam po piatkovom večernom programe, kde som vystrájal a spieval v električke. Ja som nespieval, ja som vrieskal, ziapal, ryčal, zavýjal, vykrikoval, stonal, ťažkal, spľetal a tak. Nič sa nedialo, mal som skúšku v zbore.
Martin Šuraba
O kocúrovi, ktorý jedol muchotrávky
Predstavte si dedinu medzi kopcami. A okolo dediny sa kopala diera. Prichádzalo obdobie daždivé a ľudia sa báli, že ich horský potok zaleje. Preto postavili priehradu a chodili tam na pstruhy. Nosili odtiaľ vodu pre seba, ale i pre dobytok, ktorý sa pásol na pastvinách a mladí šarvanci vyvádzali ani diví. I jeden sused mal kozu, druhý kravu a nejaký ovce s baranom. Mladí chlapci chodievali pásť dobytok, narezali si dreva a urobili si vatru. Začína náš príbeh, kdesi v horách, keď sa z mladých chlapcov stali dospievajúci a potom ešte pracovití chlapi. Podaktorí boli ženatí, iní slobodní, ale mali v sebe niečo spoločné. Detstvo.
Martin Šuraba
List nórskemu spisovateľovi
Kedysi som čítal poviedku o slnečnom návrší. Je to kdesi hore v Nórsku. Literatúra autora, ktorý o tom písal, je veľmi vzácna. Ukazuje dedinský život v 19. storočí. Poďme sa trošku zatvoriť do takej chalúpky, ktorú nám laureát Nobelovej ceny namaľoval.
Martin Šuraba
Jablková poviedka
Sedeli sme v krčme a liali do seba burčiak. Poniektorí z nás už mali pohyby všelijaké a ja som mal lepkavé oči a dym v miestosti štípal po cigaretách. Šenk bol plný ľudí, hudby a šarvanci sa zabávali.
Martin Šuraba
Horská pekáreň
Milujem vôňu čerstvého chleba. Keď som chodieval kedysi do školy, kupoval som čerstvé pečivo. Dnes som šiel ráno do práce vôkol pekárne. Nebola ešte otvorená, videl som tam mnoho pečiva a nejaký sušený bylinkový čaj. Pečivo pri sebe nemám, ale ešte predtým ako idem písať, si navoniam miestnosť čajom.
Martin Šuraba
Fantasy
Dnes som dostal náladu premýšľať o fantasy. Čo to je? Rozlišuje sa to od rozprávok? Koho som čítal a kto mi vyvolá taký plachý úsmev a mám chuť pri ňom robiť výtržosti? Bavme sa o tom!
Martin Šuraba
Archivár
Namáčal do kalamára husacie pero a písal. Vonku hrozne lialo, v miestnosti mu hrala platňa Pachelbela a voňala sviečka jablkami. Sám si robil sviečky z vosku a do príravy neraz nastrúhal škoricu a jablko. Písal a písal a inventár sa pomaličky tvoril, bol piatok večer a začiatok sychravej jesene. Vzal si kabát, starostlvo si zapol gombíky a sfúkol sviečku. Zobral si do rúk svoju tašku, kde bola kniha, ktorú mal rád. Antigona. Takto sa končil jeho deň v archíve. Keď vracal kľúče na vrátnicu, už ho čakala drožka.
Martin Šuraba
Párky
Zobudl som sa pred budíkom a zacítil broskyne a med. Dal som jej pusu. „Mami, mne sa ešte nechce ísť do školy.“ Usmial som sa aj ja a pošteklil ju po krku. Trošku sa pomrvila na vankúši. „Napíš mi ospravedlnenku.“ A pritúlila sa k mojim nohám a tvárila sa, že spí. Vzal som kúsok pera a papier a písal.
Martin Šuraba
Ľudo Zúbek- Skrytý prameň
Ak raz budete túžiť po poriadnom výlete, zájdite si do Levoče. To vám je nádherné mesto, skoro ta nevidieť paneláky. Centrum je ohraničené hradbami a máte pocit, že ste došli niekam, kde sa zastavil čas. Po pravde, Levoča mi vonia históriou, tradicíami a akousi túžbou sa tam opätovne vrátiť.
Martin Šuraba
Knihy a my
V poslednom týždni sa hojne diskutuje o tom, že jedno z kníhkupectiev má nejaké vážne problémy. Keďže som nejaký čas v kníhkupectve robil, o problematiku čítania sa tak trochu zaujímam, rozhodol som sa napísať akési pocity, myšlienky a názory. Veľmi by som si prial, aby k článku pribudla nejaká hromadnejšia diskusia. Veď sa môžeme pozhovárať o tom.
Martin Šuraba
Zemiakové placky
Ráno ma zobudila višňovou pusou a už bola oblečená. „Musím už utekať na vlak. Nezabudni, že dnes budeme spať u známych.“ Povedala, usmiala sa čertovsky a odišla. Dokonca mi ani nedovolila poznamenať niečo na jej sukňu.
Martin Šuraba
Kamene pri rieke
Sedel som vo vlaku a vracau sa domov. Von oblokom sa mi prihovárali stromy, trošku ma šteklila obrovská rieka a ja som si spomenul. V mojich očiach zaštebotal obrovský úsmev.
Martin Šuraba
Haviarske objatie
Mrákota sa černala. Dusno pred búrkou a hrozne pieklo, hovädzie vo vlastnej šťave. Hradby v Levoči sa pomaly otvárali a stráž chcela búrku. Mali by predsa menej práce. K hradbám sa dovalil unavený kôň. Jazdec, ktorý na ňom sedel, dával stráži do rúk akúsi listinu a svoj rodokmeň.
Martin Šuraba
Voľačo málo o rozprávkach
Keď som začal študovať na vysokej škole, hovorili nám mnoho vecí. Jednou z nich bolo aj čítanie detí. Dieťa, ktorému čítajú pred spaním, má lepšiu pamäť. Iste, je pochopiteľné, čo sa tomu dieťaťu číta. Obvykle rozprávky.v
Martin Šuraba
Divoká návšteva
Spal som vari celé dopoludnie. Čisté periny mi voňali a spríjemňoval mi spánok aj jej mandľový krk. Avšak teraz pri mne nebola, pretože bolo poludnie. Vonku lialo tak, že sa pomaly ľudia začali ukladať do svojich chalúpok. Veru, niektorí už rozmýšľali nad tým, že si narežú dreva a zakúria. Našiel som ju usmievať sa v kuchyni.
Martin Šuraba
Stredoškolská poviedka II
Mám rád Košice, mesto v ktorom som sa narodil, prvýkrát si tam rozbil kolená a vyhadzoval z obloka kelímky od acidofilného mlieka. Hral som sa na Mac Gyvera, keď som tam namiešal všeličo a šup z okna. Raz som do svojej zmesi elektrolytického roztoku primešal atrament a jedna pani suseda mala modrú gebuľu.
Martin Šuraba
Škoricový puding
Ráno som sa zobudil celý premočený, hneď som trielil do sprchy. Vôňa akou sprcha voňala (harmančekom, levanduľou a jablkovou škoricou), som zistil, že tam už bola. Drhol som si vlasy a mydlo po mne stekalo a ja som si spieval ľudovú pesničku, sťaby vytrhnutú z kancionála, „A ja taká čarná!“
Martin Šuraba
Večný oheň
Blížila sa búrka a ja som vedel, že musím nájsť nejaký hostinec. Niežeby spánok pod stromami (keď na vás lezú hady, jašterice, komáre a iné erotické tvory) nebol pre mňa ten pravý, ale už som zazrel blesky. Bol som smädný, čutora prázdna a nejaká studnička na míle ďaleko. Mal som zopár kovových mincí, začo by sa dal zaobstarať nocľah a nejaká zemiaková polievka.
Martin Šuraba
Nedeľná škola
Zobudili ma jej ruky ako sa mi hrajú vo vlasoch. Sedela pri mne a čítala si knihu. Usmial som sa na ňu a hodil sa do postele, že budem spať ďalej. Zasmiala sa a pretočila stránku. Obďaleč postele boli okuliare oboch a tam bol aj ten sprej na ne. Avšak radšej som ho používal ako repelent, lebo na okuliare bol taký účinný asi ako moja znalosť v histórii vedného odboru, urológia.
Martin Šuraba
Bublifuk
„Už je čas, kedy treba vstať.“Pozeral som sa na hodinky, na svetlo a na ňu, keď ešte spala. Hoci mala zatvorené oči, čertíci jej tam vystrájali aj tak, lebo sa usmievala. Je zaujímavé sledovať ľudí, keď spia, ako sa tvária. A ona sa tvárila tak, že som jej mal chuť povedať, že je rozkošná. Bola strapatá, pokrčená, voňala mentolovým šampónom a čakal ju ďalší pracovný deň.
Martin Šuraba
Vianočná zmrzlina
Dnes som šiel domov a v autobuse som čakal nejakú dámu, ktorú by som mohol obdivovať z profesionálnej stránky. Ale môj zrak sa kochal na dvojicu mileneckého páru. Šarvanec mal na vlasoch mnoho kozmetiky, tuším, že šlo o najlepšiu vazelínu z miestneho zelovocu. Pre lepšiu orientáciu v triedení informácií, tomuto termínu hovoríme intenzionálnym významom čučo.
Martin Šuraba
Malá nedeľná úvaha o knihách
Ja teda neviem ako vy, ale v posledných rokoch stretávam mnoho ľudí s akýmsi intelektuálnym komplexom. Niektorí z nás máme obdobie dospievania za sebou, keď sme chceli byť iní. Ono to má aj svoju logiku. Človek si chce hľadať svoju životnú cestu sám a nechce, aby mu do toho niekto kydal.
Martin Šuraba
Vodníkové bylinky
Milujem vôňu jesene. Hlavne tie jesenné sobotné rána, keď vonku cítiť príjemný mraz. Ja si uvedomujem, že jeseň príde až o voľačo neskôr, lež vonku je dnes obloha jesenná. Preto aj dnešný príbeh bude tak trochu o jeseni, o farebných listoch, dlhých sukniach a o vodníkovi, ktorý ma kedysi učil.
Martin Šuraba
Pendrekové jahody
Obaja mali radi knihy a radi si spolu varili. Sobotné večery im dvom patrili, to vystrájali v kuchyni. Tento príbeh je veselý, lebo ona mala v sebe mnoho humoru. A keďže by som chcel čosi také prežiť aj ja, budem to hamižné prasa a začnem to písať ich formou. Pokojne ma biľagujte, hádžte po mne rebríky a lámte a mne dáždniky. Ale to je jediné, čo sa s tým dá robiť.
Martin Šuraba
Hubové stehná
Pili sme čaj, opierala sa mi o plece a šteklila ma po bruchu. Ktovie nad čím rozmýšľala, po chvíli však povedala, „Čo si budeme dnes čítať?“ A ja som sa usmial na jej nevinné oči, v ktorých hrali čerti a vytiahol som Marqueza a čítal sme si poviedku o manželoch, čo chodia do kina. (Teda tá poviedka je o niečom inom, ale manželia chodia do kina.)
| předchozí | 1 2 3 4 5 | další |
