List nórskemu spisovateľovi

Kedysi som čítal poviedku o slnečnom návrší. Je to kdesi hore v Nórsku. Literatúra autora, ktorý o tom písal, je veľmi vzácna. Ukazuje dedinský život v 19. storočí. Poďme sa trošku zatvoriť do takej chalúpky, ktorú nám laureát Nobelovej ceny namaľoval.  

Ako si predstavujete severskú krajinu v 19. storočí? Zabudnime, prosím, tak trochu na dejiny a geografiu po faktografickej stránky (ale len teraz). Je čas zbaliť si ruksak, naplniť ho husacou masťou, lokšami a pivom. Mimochodom, to viete, že v Nórsku sa na Štedrý deň varí pivo? Je horúci večer, celý deň zahrabaný vo svojej práci. Ako to vidíte v Nórsku? Tak trochu literárnym duchom. Poďme si pohrať s fantáziou. Nebavme sa o faktografii, nepíšme do google weather forecast Oslo, ani nič podobné. Napíšem svoj pohľad!

Môj milý priateľ,

práve som sa nasťahoval do slnečného návršia. Už som stihol zajsť aj do nejakej krčmy a dievčatá ma okrem milého úsmevu stihli pohostiť aj pivom. Musím sa Ti priznať, že hoc sa blíži jeseň, ešte stále som malý šinter, anciáš a vidím slnko. Viem, že máš rád môj jazyk, aj moju krajinu. Sľúbil som ti, že Ťa oboznámim s našimi zvykmi. Ale to nabudúce, teraz Ti musím prezradiť aký som očarený z Tvojej krajiny. Patrí Ti obrovská vďaka. Poznáš legendu o sitnianskych rytieroch? Musím sa Ti zdôveriť, že Ty a ešte jeden český novinár ste pre mňa oveľa väčší rytieri.

Je to ako píšeš, ľudia svietia petrolejom, makajú do morku kostí a po večeroch hrajú divadlo. Tráva je zelená a minule som tu našiel chlapca ako namiesto učenia sa bokmalu, zašpinil dievčenské biele šaty. Každý tu hovorí o skvostnej dievčici, čo mala starých rodičoch. Páči sa mi ako sa večer stretneme všetci v divadle. Väčšinou si beriem svoju obľúbenú košeľu. Občas prídem s jablkami a oni chutia tak vášnivo. Počul som o Peerovi Gyntovi, zajtra ho budú hrať! Trochu sa tam bojím toho kráľa, ale teším sa. Asi si vezmem kakao a prídem. Zakúpil som si v starom obchode škoricu a cukor. Voňali ešte pečivom.

Čo som dnes robil? Ráno som vstal a šiel po vodu, umyl sa a čítal si Červenú knihu rozprávok. Potom som navštívil miestny archív a trošku usporiadaval sobášné listy. Zoradil som to podľa priezvisk, abecedne. Ak začínalo ďalšie priezvisko, dal som tam veľké písmeno. Celkom veselo.

Dal som si poriadny obed, rybaciu polievku, chutila trochu slano, ale chlieb k tomu bol požehnaním. Páči sa mi a vás, že ste takí poriadni.Všetci máte krásne ruky a vlasy vám vlajú ako tráva, keď sa s ňou hrá vietor.

Píšem Ti už posledné riadky, lebo svieca pomaly zhasína a ja sa asi poberiem do postele. Srdečne Ťa pozdravujem a teším sa, keď opäť od Teba prečítam ďalšie riadky. Napríklad hru Novomanželia.

Tvoj Martin

PS: Asi netreba uvádzať, komu patria riadky. Alebo hádajte!