Knihy a my

V poslednom týždni sa hojne diskutuje o tom, že jedno z kníhkupectiev má nejaké vážne problémy. Keďže som nejaký čas v kníhkupectve robil, o problematiku čítania sa tak trochu zaujímam, rozhodol som sa napísať akési pocity, myšlienky a názory. Veľmi by som si prial, aby k článku pribudla nejaká hromadnejšia diskusia. Veď sa môžeme pozhovárať o tom.  

Čím začať? Začnem asi tým, že knihy sú mi blízke, veď som sa aj knihovníkom vyučil a to štúdium bolo nádherné bádanie. Bádanie vo vlastnom vnútre, ktoré som si naučil vďačne pestovať. Čo pre mňa znamená kniha? Ja vám to napíšem v príbehu. Predstavte si, že je vonku hrozné počasie, nejaká víchrica, hrmot bleskov, mnoho snehu a vám to plieska do gamby ťažkými krúpami. Panebože, veď to je krajšie ako bozkávať sa so ženou. A vy vtedy, v tej chujavici vonku, prídete domov, kde vás čaká teplý bochník chleba a korenistá zemiaková polievka.

Mám hrozne rád Josefa Kemra v Chalupároch a knihu by som dokázal prirovnať k nemu.  On (nielen tam) bol veľmi vďačný človek.  Lebo za ním by človek prišiel s pokazenou kolobežkou, s dobrou knihou, s Mozartom, alebo s prosbou o štipľavé zemiakové placky, vždy by si ten čas našiel a venoval by vám kúsok takého svojho chleba, ktorý máme všetci nejako v sebe. Je ukrytý v našom úsmeve a v našich očiach.

Úprimne sa priznám, že podobne to vnímam s knihami. Prečo? Kniha nie je len o čítaní. Píšeme si do nej poznámky, hladíme listy, kvapky nášho potu sa dostávajú do listov. Niekedy nevieme po sebe čítať tie stránky, lebo papier je rozpitý od sĺz. (Aj som tu mal chuť niečo uštipačné napísať, ale dnes nie.)

Áno, som človek, čo knihovníctvo skutočne vyštudoval a nejaký čas aj v kníhkupectve pracoval. Čo povedať o tej práci? Bola to práca ako každá iná. Nemôžem povedať, že mi tam bolo hrozne zle a nemôžem povedať, že mi tam bolo ktovie ako dobre. Dozvedel som sa tento týždeň, že nejaké kníhkupectvo je v krachu, či dokonca pred bankrotom.

Či ma to mrzí, nemôžem povedať. Tým, že už nežijem na Slovensku a chodím tam dosť málo, nemôžem sa ku knižnému trhu vyjadriť akoby som chcel. Predsa bolo by to pokrytecké, hnusné. Je ale jedna vec, ku ktorej by som sa rád vyjadril, lebo srdce mi pomaly začína napĺňať hnev nad akousi ľudskou múdrosťou.

Jednou z reakcií na to, že to kníhkupectvo sa nemá dobre, bolo to, že ľudia na Slovensku sú negramotní, hlúpi, ošarpaní, smradľaví, zlí synovia národa, hnusné pliagy, oštary, trosky, nuly, úbožiaci, zdochliny a ja neviem kde čo všetko. Pretože oni namiesto kníh radšej sledujú reality show, telenovely a nacvičujú lov na bizóny.

Trošku to porovnám s tými ľuďmi, čo opovrhujú sociálnymi sieťami. Poznáte reči typu, že „Ľudia si už na facebooku posielajú statusy a komentujú ich a už sa stráca kúzlo písania listov.“ Som dychtivý dozvedieť sa koľko listov, pohľadníc a iných vecí títo kritici pošlú. Podobne je to aj s tými ľuďmi, čo nadávajú na tých, ktorí pozerajú reality show a nečítajú knihy. Ja viem, takí čítajú každý deň večer asi 8 breviárov.

Ja osobne vidím problém v tom, čo rieši informačná veda dlhé roky. Ľudia si neuvedomujú základný problém usporiadania sveta. Myslia si, že prijímať akékoľvek informácie (najmä genetické) je strašne jednoduché. Tak to aj vyzerá s knihami. Ono zblížiť sa s knihou nie je také ľahké, však ju písal človek! Musíme si uvedomiť, že kniha nie je 20 dkg vysočiny a 3 vianočky.

Ku knihe je potrebné vybudovať si vzťah a je taká ako ľudia. Niektoré knihy sú hanblivé, niektoré sú nedobytné, niektoré strašne nepríjemné a z niektorých ma bolí hlava. Tu vidím problém v mnohých kníhkupectvách.

Napadla mi predstava kníhkupectva v literatúre, povedzme Endeho Nekonečný príbeh. Antikvariátnik sa v knihách vyznal. Nepoznám človeka, ktorý by nemal chuť si z toho antikvariátu niečo vziať. Aké sú naše kníhkupectvá? Sú také, kedy človeku poradia, porozprávajú sa s ním o beletrii, o knihách, o tom, čo by sa tomu človeku páčilo? Alebo je to proste o tom, „Ber si to a vypadni!“? Ja neviem. Po pravde, keď som robil v kníhkupectve s ľuďmi som mal také zaujímavé vzťahy.

Nikdy nezabudnem na jedného zákazníka, ktorý prišiel ku mne a opýtal odo mňa také veci ako napríklad Sonety pre Lauru, Eugena Onegina alebo ako sme spolu hľadali Schillerovu Ódu na radosť. Vlastne on mi povedal, že Beethowen z nej spravil asi jednu z najviac hraných melódií pod slnkom.  Dodnes nezabudnem na to ako bola sobota, ja som unudene sedel a myslel o dôležitosti dievčenských rúk. A on mi tak krásne dokázal spríjemniť deň.

Boli všelijakí zákazníci, nepochybne. Človek si pamätá ľudí ako toho pána, potom psychopatov, čo chceli silou mocou veci, čo neexistovali a nakoniec ľudí, ktorí buď nevedeli, čo chcú alebo si kupovali to, čo je v móde. Sami sa prezentovali tým, že oni sa chcú začleniť do dobrej spoločnosti, preto budú čítať, čo je najviac predávané.

Pubertou som si ale prešiel a kdejaké teoretické úvahy som o nich rozprával a špinil na nich. Ale prečo?  Je to každého slobodná voľba. Len si k tomu dovolím poznamenať niečo iné. Dobrá kniha je ako samotný život. Minule som čítal celkom dobrú vec a to, že život nie je šprint, ale maratón. Takisto je to aj s literatúrou. To, že človek číta knihy, neukazuje o svojej inteligencii nič. Ukazuje o svojom vkuse, o svojich hodnotách a o svojom vnútre. Sú však názory a ľudia, ktorí „Čím ťažšiu a nezmyselnejšiu knihu prečítam, tým budem inteligentnejší.“ Anton Pavlovič Čechov raz povedal, že na Univerzite sa zdokonaľujú všetky vlastnosti, dokonca aj hlúposť. Podobne je to aj s takýmto súťaživým obrazom literatúry.

Nie som síce obchodník, ale za najdôležitejšie voči svojim zákazníkom považujem akýsi vzájomný vzťah. Pri knihách to platí ešte viac! Je potrebné vybudovať niečo ako výchovu čitateľa.

Či je dnešný človek hlúpy a nečíta? To neviem, nemám také teoretické znalosti, aby som ich mohol aplikovať na spomínané poznatky. A keď nečíta, tak čo. Poznám mnoho ľudí, ktorých knihy nebavia a to preto majú byť menejcenní? Nech si každý hlása čokoľvek, ale tvrdenia typu, že „človek nechodí do kníhkupectiev, lebo pozerá reality show a preto je strašný imbecil“ sú strašne absurdné. Alebo ešte, že elektronické knihy poškodzujú klasické knihy a podobne.

Majte sa dobre!