Večný oheň
Kráčal som z lesa a bol šťastný, že prichádza búrka. Verte mi, že predstava, že ma zabije blesk je oveľa príjemnejšia ako keď po vás útočí nejaká poludnica. Tej poslednej som sa nemohol zbaviť, minul som na ňu toľko vody ako jedna čarodejnica, keď sme boli pri rieke a ona pre moje zdravie ma čvachtala vodou. Ozaj, zmienil som sa o tom, že som čarodejník a utekal pred inkvizíciou?
Vtedy som uvidel dva čierne vrkoče, sukňu a pot na mojej koži vyschol. Div som z kože nevyskočil. Myslel som, že už ju nikdy neuvidím. Utekala a tiež mlela z posledného. Z lesa utiekla do kukuričného poľa, kde si zrejme hľadala obživu. Tam, kde je kukuričné pole, tam žijú i ľudia a majú záhrady.
Okolo mojich nôh prebehol čierny kocúr, zapriadol a usmial sa na mňa. Vyskočil na ňu a povedal jej o mne.Bol to kocúr, čo vedel rozprávať. Pochádzal zo vzácnej rodiny, jeho otec Krištipín ich naučil rozprávať sa s ľuďmi a robiť neplechu. Skvelý kocúr.
Čarodejnica sa svojimi očami na mňa pozrela, netrvalo dlho a hneď sme našli nejaké jazero a hrali sa tam našu obľúbenú hru. Zavreli sme oči a jeden druhého sa dotýkali. Ešte predtým sme si nabalili batohy kukuricou, komusi vzali kaleráb, trochu petržlenu, zemiaky, cibuľu, strúčiky cesnaku, nachytali ryby a postavili si oheň. Ryby sme upiekli a kocúr sa nasýtil. Keďže sa blížila búrka, považovali sme za vhodné vzdialiť sa.
Chytili sme sa za ruky a išli. Inak čo sa ohňa týka, nahádzali sme tam toľko dreva, že ten horí možno aj dodnes. Niekto šikovný tam aj tak pričaroval večný plameň. Inkvizítori radi hľadali večné ohne, pretože niektorí čarodejníci sa tak ľahko dokázali vypátrať. Avšak netušili, že tento večný oheň horí tak, že akonáhle k nemu niekto príde, zahltí ho. Alebo z neho vyjde nejaká príšera a šmarí ho na míle ďaleko. Vďaka fyzike sa tento človek stane defakto mŕtvym a voči tomu letu neexistuje žiadna obrana. (Tuším sme im nechali odkaz ako „Užite si divokú erotiku s vodníkmi alebo tak.“)
Utekali sme a smiali sa o dušu, tak ako kedysi. Našli sme na kopci voľajakú chatu, povedali sme si, že pôjdeme ta. Najprv sme sa báli, že tam bude ježibaba Valéria, pretože ona bola inkvizítorka par exellance.
Dvere domu boli otvorené, po detailnom hľadaní sme našli, že nikto nie je doma. Ale bola tam namočená fazuľa. Z komôrky sme zacítili udenú slaninu a niekde aj naložený ovčí syr. Ihneď sme zamkli kapuru magickými prútmi.
Vzali sme kastrol, šmarili doň cibuľu, nech sa upraží, hodili tam kúsok tej slaniny, nech sa tá cibuľa vymastila. Potom sme tam naliali vodu, nastrúhali mrkvu, petržlen, zemiaky, hodili tam kopec čierneho korenia a dali majoránku. A samozrejme sme tam hodili strúčik cesnaku.
Pokiaľ sme kuchtili, bolo to veselé, ako za starých čias. Niekto ma s tými ocesnakovými rukami objal a ja som sa jej spýtal prečo plače. Kocúr si nás akože nevšímal a venoval sa slanine.
Do polievky sme hodili potom ešte všetko možné, čo mali doma, tuším aj kúsok tej kukurice. Miešali sme ju o dušu.
Ja som nastrúhal kúsok cibule, mali tam aj papriku, to som hodil do hrnca s kukuricou, ktorú sme olúpali, hodili sme tam namočenú fazuľu, kopec slaniny a priliali vodu, nech sa to zahustí.
Takže polievka, ktorá bola cesnakovo-zemiaková voňala našimi rukami. Fazuľa so slaninou nám pripomínala časy, keď sme spolu sedeli v sieti na záhrade a čítali si. Alebo keď sme ukrývali vodníka pred mestskou radou.
Búrka prišla, lialo ako z konvy, hrmelo, blesky, hromžilo, ale nám to nevadilo.Obaja sme pokračovali v tej hre pri rieke a šteklili sa s tou škoricou, ktorú sme niekde v dome našli. Ľanovými perinami sme sa zakryli a drevo na posteli občas vrzlo. Našli sme v skryni nejaké staré košele, ktoré nám obom boli obrovské.
Ráno nás prekvapilo búchanie do dverí. Asi sa vrátil pôvodný majiteľ. Pozreli sme sa naň z obloka a on mal na pergamenovej listine napísané naše mená.
„My sme spali v dome, kde žije inkvizícia!“ Zhrozili sme sa, ale aj zasmiali, že sme vlastne okrádali našich budúcich možných vrahov.
Chytro sme vzali vedro s vodou a spravili z neho obrovský ľad. Chceli sme ho pôvodne hodiť do toho čuda, ale netrafili sme sa a ľad sa rozbil tesne pred ním. On sa zarazil a spadol na zem. A my sme utekali s jeho košeľami po okolí a vedeli sme, že už budeme spolu. Vedeli sme predsa rozrobiť večný oheň a držali sa za ruky.
Martin Šuraba
Záhradník
Každý víkend si opravoval bicykel. Ráno vstal, vzal olej a mastil reťaz. Fúkal gumy, čistil rám a jeho bicykel bol vždy ako tomu on hovorieval, vo forme. Mal veľmi krehkú ženu s obrovskými očami a tým najrozkošnejším úsmevom na svete. Bol záhradníkom v kráľovskej záhrade.
Martin Šuraba
Bojovný Ján a roket science
Už dopredu upozorňujem, že to je sci-fi. V reálnom svete sa taká osoba nemôže vyskytovať, životné príbehy sú však rôzne. Ak niekde nájdete také rocket science guru, prosím, dajte mu prečítať tieto riadky, ja mám siahodlhé kontakty do NASA a bola by obrovská nehoráznosť, keby taký človek nepomohol vede. Veru, veda je to slovo, kde to začalo.
Martin Šuraba
O okrúhlom stole
Rád sa prechádzal po opadanom lístí. Miloval červené stromy, hmlu, zelenú trávu a mokré topánky od rosy. Keď bol malý chlapec, našiel kdesi v lese opustenú jaskyňu. Nikdy do nej nevošiel, lebo sa bál. A ako to už na svete chodí, ak sa niečoho bojíme, vymyslíme si príbehy, aby sme si to ešte nejako potvrdili. V tom čase ešte nepoznal hrozby dnešného sveta. Bál sa duchov, príšer, strašidiel a iných ohavných bytostí. A tak k tej jaskyni prestal chodievať. Tak sa zoznámil s tajomným svetom a začal si pestovať fantáziu.
Martin Šuraba
Orechy
Ona bola svetrová, on košeľový. Keď sa spoznali, túlavali sa v zasneženom meste. Doniesol cukríky, ktoré ona zbožňovala a ponúkol ju. Bol šikovný, nechcel ju chytiť za ruku len tak.. Zbožňovala jeho komplimenty a aj to, ako ju vedel pohladkať po vlasoch. Vravieval, že ženy milujú dotyky a vlasy sa najlepšie dotýkajú. Samozrejme až po zadku.
Martin Šuraba
Keď zožltli stromy
Od mala neznášal slivky. Keď mal sedem rokov, skoro sa zahrdúsil kôstkou a odvtedy ich nejedol. Mal brčkavé vlasy, miloval ošarpané topánky a rád pozoroval vlaky. Veru vlaky, to bolo jeho. Vždy po škole sa vytrepal na vŕšok, ba aj na kopec a pozeral na vlaky.
Další články autora |
Atentát na Fica. Slovenského premiéra postřelili
Slovenského premiéra Roberta Fica ve středu postřelili. K incidentu došlo v obci Handlová před...
Fico je po operaci při vědomí. Ministr vnitra mluví o občanské válce
Slovenský premiér Robert Fico, který byl terčem atentátu, je po operaci při vědomí. S odkazem na...
Drahé a rezavé, řeší Ukrajinci zbraně z Česka. Ani nezaplatili, brání se firma
Premium České zbrojařské firmy patří dlouhou dobu mezi klíčové dodavatele pro ukrajinskou armádu i tamní...
Fica čekají nejtěžší hodiny, od smrti ho dělily centimetry, řekl Pellegrini
Zdravotní stav slovenského premiéra Roberta Fica je stabilizovaný, ale nadále vážný, řekl po...
Pozdrav z lůžka. Expert Antoš posílá po srážce s autem palec nahoru
Hokejový expert České televize Milan Antoš, kterého v neděli na cestě z O2 areny srazilo auto, se...
Černomořská flotila dále slábne. Zasáhli jsme korvetu Ciklon, hlásí Kyjev
Ukrajinská armáda oznámila zásah ruské korvety Ciklon v Sevastopolu na Moskvou okupovaném...
Na Rychnovsku se střetl vlak s autem, tragickou nehodu nepřežili dva lidé
Při dopravní nehodě auta s vlakem v Čermné nad Orlicí na Rychnovsku zemřeli dva lidé. Na místě...
Poslanci kývli na možnost odpuštění penále z odvodů na zdravotní pojištění
Přímý přenos Poslanci schválili možnost odpuštění penále z odvodů na zdravotní pojištění. Pomoci to má těm,...
Carlson má pořad v ruské televizi. V prvním díle řešil klíšťata jako biozbraň USA
Konzervativní americký moderátor Tucker Carlson spustil vlastní pořad na ruské státní televizi...
Dvojdům ve vysokém standardu 129 m2, pozemek 479 m2
Artistů, Praha
14 900 000 Kč