Jablková poviedka
„Vy informatici ste divní ľudia vrajže!“ Vyprskol smiechom pri stole.
„Ty tiež musíš byť filozof, keď slopeš!“ Zastal sa ma druhý.
„V čom divní?“ Opýtal som sa a snažil sa vstať zo stoličky.
„No, že máte svoj svet.“ Riekol ktosi a ja cestou na záchod som skoro spadol na zem, tak som sa smial.
Prišiel som opäť k stolu a sadol si.
„Kde si bol? Uvažoval si o dvojkovej svete? Alebo aký príkaz napísať do konzoly?“ Prskal smiechom ďalší.
„Ja viem, my máme svoj svet. Nikdy sa nevieme zmieriť s realitou, vždy sa hráme na ľudí, ktorí sú niečo viac a kompenzujeme to, že ženy nás nechcú.“ Rumázgal som a smial sa zároveň.
„A ešte nezabudni to, že všetko riešime online a nikdy nemáme osobný život.“ Kričal a smial sa.
„A všetko si zalohujeme a rozprávame namiesto aktualizácií apdejt a namiesto toho, aby sme ako normálni ľudia si zakúpili, ten onen, antivírus, my pracujeme v operačnom systéme, ktorý nemá vyriešenú informačnú bezpečnosť.“ Kochal sa prejavom ďalší.
„Ty si už na mraky, však to jedno nesúhlasí s druhým!“ Smiali sme sa zborovo!
„Tak si pripime na všetky unixové operačné systémy!“ Vykríkol som!
„Áno! Moje ubuntu nech nám svieti!“ Kričal ďalší.
„Hlavne to idiotské unity!“ Nedal sa tvrdý odporca debianu.
„Ale to je len sila zvyku!“ Trval na svojom prehlásení ten, čo chcel operačným systémom svietiť.
„Dobre, chalani! Poďme urobiť niečo spontánne!“ Odvetil. Nazvime si tých ľudí, jeden bol Dušan, druhý Peter, tretí Ďuro a štvrtý píše túto poviedku. Teda, keby sme sa stretli, hovorte mi Koloman, to je meno, ktoré charakterizuje čistú a nepoškvrnenú dušu.
„A čo budeme robiť? Poďme jazdiť nočnými električkami po Prahe. Od Barandova na Šárku a potom na Hostivař cez Kobylisy a Modřany!“ Prezradil Dušan.
„To nie je spontánne, ale nebezpečná.“ Hlasom ako keď sa smeje doga poznamenal Ďuro.
„Prečo nebezpečné?“ Spýtal sa Dušan.
„Lebo to je dobré akurát tak na nejakú pohlavnú chorobu.“ Odvetil Peter.
„A však aj tak nemáme ženu, tak čo sa aspoň niečim nechváliť?“ Smial sa Dušan.
„Poďme sa okúpať na Šárku!“ Povedal tento skvelý nápad Koloman.
„Ty si teda fakt romantik. Teraz tam pomrzneme a kým by sme tam prišli, všetci by sme zaspali.“ Povedal Dušan.
„A tak poďme oberať jablká!“ Ozval sa Peter.
„Jasné, jak môj kamarát z dolného Zemplína. Šiel zos karčmy, preskočil kapuru, vžal harčok a zmlátil psa.“ Povedal som a šli sme z krčmy.
Spievali sme po Vršoviciach pesničku Nepi, koňu vodu a ja som dostal záchvat smiechu, keď si minule jeden kamarát splietol Jindřišskú vežu s Dómom sv. Alžbety.
„A však tie jablká nie teraz, ty trubiroh!“ Odvetil Peter.
„Nie, na polnočnú omšu!“ Zakuckal sa Dušan.
„Mám kamarátku, čo majú obrovskú záhradu, asi tak 40, 50 jabloní.“ Povedal Peter.
„Hovorí sa 101000.“ Nedal sa Ďuro.
„Ta co ši spitý!“ Nedal som sa ja.
„Však dvojková sústava.“ Ďuro sa smial a vlastne všetci.
„Počkaj, ale to nie je až taký blbý nápad. Oberať jablká? To by mohla byť fakt sranda. Cítim už jeseň, k tomu treba flanelové košele a jablká. Taký mám sen odkedy som prvýkrát videl Sám doma.“ Hovoril som ako besný.
„A ja, že si kúpiť tú lopatu!“ Zvelebil Ďuro.
„Dobre, pôjdeme. Aspoň to bude ťažká divočina. Možno v mojom živote zasvieti svetlo.“ Povedal Dušan a zatváril sa ako dobrodruch činu.
A tak sme sa dohodli, rozlúčili sa a ráno si napísali všetci smsky, že ako po včerajšku. Samozrejme, že všetci sme sa mali skvele ako po prvom rande.
A tak okrem toho, že človek ešte párkrát v týždn zašiel na pivo, zjedol 14 knedlí denne, nič zaujímavé nezažil. Vlastne áno, konečne som pochopil filozofiu ľudí v oblekoch na Karlovom námestí.
Stretli sme sa na stanici, kúpili lístky i fľašku urologického čaju do vlaku. Prišla tá časť, keď sedí skupina chalanov v kupé a ide na výlet. Každý si rozpráva zážitky a príjemne uniká cesta z Prahy. Konduktor občas prišiel a recitoval nám Slovo o pluku Igorovom. V ruštine.
Prišli sme k jablkám a bolo tam hrozne veľa ľudí. Hneď ma chytil v hlave Mark Twain a ja som sa tešil, že si ho prečítam. Dúfam, že ho majú v knižnici. Mark Twain je ako kvapka do detstva. A tak sme chodili vo flanelových košelich po stromoch a rozprávali sa s pubertálnymi deťmi. Ja som mal pri sebe chalana, čo sa volal Karol a rozprával mi, že ho strašne fascinuje Napoleon, ale viac jedna blond slečna. I tak povedal som mu, že nech jej povie, že je Mercedes.
Trochu mi fakt toho Edmonda pripomínal. Bol silný života, vyzeral tak trochu ako Jean Marrais.
Sadli sme si všetci k mise tvarohových pirohov. Bože, čo ja by som teraz dal za misu domácich tvarohových pirohov, sladké maslo, kúsok strúhanky a tvaroh, čo nie je vyrobený na benzínovej pumpe.
Pri stole chýbali milenci z Marseille, ale mne to nevadilo. Najmä, že som mal pri sebe pirohy a Marka Twaina. Milujem tú časť v Tomovi Sawyerovi, keď Tom pobozká dievča a to, čo jej povie.
A tak sme šli spať s tým, že zajtra bude štrúdľa. Sníval som o štrúdle, masle a ceste na bicykli.
V noci zrau ktosi na mňa skočí. Pomyslel som si všeličo, ale nie to, že tam príde Dušan.
„Prišiel si mi dať pusu?“ Opýtal som sa.
„Treba mi cikať.“ Povedal veľmi nežne.
„Čo sa deje v štáte dánskom?“ Opýtal som sa hamletovsky. Mimochoodm, hamlet je po anglicky dedina. (Pozn. ťažkého spachtoša.)
A tak, ževraj musím prísť do jednej miestnosti. Tá miestnosť vyzerala ako škola v 19. storočí. Keď niekedy pôjdete do Vlkolínca, pochopíte, o čom zhováram sa s vami.
Sadli sme si na stolce a zrazu prišiel chlap s mastným három a strašne mu červeneli oči.
„Však to nie sú oči, to sú kamene z ihriska.“ Povedal mi Ďuro.
A ja som dostal desnú chuť na bebe keksy. „Zavolal som vás a vy ste prišli.“ Povedal, akoby začínal homíliu vyprávuať.
„No to je dôvod, ktorý bol charakteristický pre vyhodenie z postele.“ Povedal som vážne.
„Dnešný rozhovor sa bude týkať sexu.“ Povedal prednášajúci a ja som pochopil, čo sa stalo. Sadé vstal z hrobu a ide nás týrať!
„To je dobre, večer mám rande a chcem byť poučený!“ Povedal som a z predošlého stola sa na mňa pozrelo dievčisko a povedalo, „S kým máš rande?“ Vrčala a smiala sa zároveň! „Určite s nejakou Rusalkou.“ Povedala.
„Však s Tebou sa mám stretnúť.“ Povedal som jej.
„Ale veď my sme sa už stretli.“ A usmiala sa. Aj som zatúžil jej dať škoricovú pusu, ale prehlúšil nás hlas sťa by z Upír Nosferatu.
„Tieto dve vyžly sa bozkávali!“ Odvetil asi a zatváril sa ako Galén v Čapkovej Bílej nemoci, keď ho dav udupal.
„To si robíš dobrý deň!“ Vyprskol Peter.
„Ale to je veľmi vážne, čo keby sa spolu dostali k sexu?“ Ryčal ani tur ten bohatier rodiny.
„Tak by oslavovali nezávislosť o 5 minút neskôr!“ Nevydržal som ja.
„Viete, čo? Vy si zaslúžite všetci Satana! Tu sa deti, nevinné deti oddávajú bozkávaniu!“ Riekol o dušu.
„A ja sa idem oddávať Fanny Hill.“ Odvetil Dušan a ušiel.
„Ja Oscarovi Wildovi.“ Povedal Ďuro.
„A ja idem zbierať kyslé dažde!“ Na to som počul o satanovi toľko chvály, že som z toho zaspal.
Ja neviem prečo, ale ráno, keď som sa zobudil, pozrel som sa von oblkom a pán moralista oblizoval strašiaka do kapusty a vyzliekal ho.
Martin Šuraba
Záhradník
Každý víkend si opravoval bicykel. Ráno vstal, vzal olej a mastil reťaz. Fúkal gumy, čistil rám a jeho bicykel bol vždy ako tomu on hovorieval, vo forme. Mal veľmi krehkú ženu s obrovskými očami a tým najrozkošnejším úsmevom na svete. Bol záhradníkom v kráľovskej záhrade.
Martin Šuraba
Bojovný Ján a roket science
Už dopredu upozorňujem, že to je sci-fi. V reálnom svete sa taká osoba nemôže vyskytovať, životné príbehy sú však rôzne. Ak niekde nájdete také rocket science guru, prosím, dajte mu prečítať tieto riadky, ja mám siahodlhé kontakty do NASA a bola by obrovská nehoráznosť, keby taký človek nepomohol vede. Veru, veda je to slovo, kde to začalo.
Martin Šuraba
O okrúhlom stole
Rád sa prechádzal po opadanom lístí. Miloval červené stromy, hmlu, zelenú trávu a mokré topánky od rosy. Keď bol malý chlapec, našiel kdesi v lese opustenú jaskyňu. Nikdy do nej nevošiel, lebo sa bál. A ako to už na svete chodí, ak sa niečoho bojíme, vymyslíme si príbehy, aby sme si to ešte nejako potvrdili. V tom čase ešte nepoznal hrozby dnešného sveta. Bál sa duchov, príšer, strašidiel a iných ohavných bytostí. A tak k tej jaskyni prestal chodievať. Tak sa zoznámil s tajomným svetom a začal si pestovať fantáziu.
Martin Šuraba
Orechy
Ona bola svetrová, on košeľový. Keď sa spoznali, túlavali sa v zasneženom meste. Doniesol cukríky, ktoré ona zbožňovala a ponúkol ju. Bol šikovný, nechcel ju chytiť za ruku len tak.. Zbožňovala jeho komplimenty a aj to, ako ju vedel pohladkať po vlasoch. Vravieval, že ženy milujú dotyky a vlasy sa najlepšie dotýkajú. Samozrejme až po zadku.
Martin Šuraba
Keď zožltli stromy
Od mala neznášal slivky. Keď mal sedem rokov, skoro sa zahrdúsil kôstkou a odvtedy ich nejedol. Mal brčkavé vlasy, miloval ošarpané topánky a rád pozoroval vlaky. Veru vlaky, to bolo jeho. Vždy po škole sa vytrepal na vŕšok, ba aj na kopec a pozeral na vlaky.
Další články autora |
Atentát na Fica. Slovenského premiéra postřelili
Slovenského premiéra Roberta Fica ve středu postřelili. K incidentu došlo v obci Handlová před...
Fico je po operaci při vědomí. Ministr vnitra mluví o občanské válce
Slovenský premiér Robert Fico, který byl terčem atentátu, je po operaci při vědomí. S odkazem na...
Drahé a rezavé, řeší Ukrajinci zbraně z Česka. Ani nezaplatili, brání se firma
Premium České zbrojařské firmy patří dlouhou dobu mezi klíčové dodavatele pro ukrajinskou armádu i tamní...
Fica čekají nejtěžší hodiny, od smrti ho dělily centimetry, řekl Pellegrini
Zdravotní stav slovenského premiéra Roberta Fica je stabilizovaný, ale nadále vážný, řekl po...
Pozdrav z lůžka. Expert Antoš posílá po srážce s autem palec nahoru
Hokejový expert České televize Milan Antoš, kterého v neděli na cestě z O2 areny srazilo auto, se...
Mají rakovinu, metastázy a nic nezabírá. Léčba je, ale pacienty by stála miliony
Premium Muži s metastazující rakovinou prostaty, na kterou už nezabírá jiná léčba, se upínají k poslední...
Zvedneme minimální mzdu o tisíce, drtí predikce Zaorálek
Sociální demokracie, kdysi nejsilnější strana, vypadla ze Sněmovny a teď se snaží proniknout...
Proč se malým Němcům nedaří v matematice. Ve školství nefunguje integrace
Premium Vypadá to, jako by němečtí žáci najednou ztratili schopnost počítat. Podle nové studie německé...
Vyhrajte vstupenky na finále MS v hokeji. Máte jedinečnou šanci s iDNES Premium
Je tady ještě jedna šance, jak získat vstupenky na finále hokejového mistrovství světa! Dvě místa v...
Pracující důchodce skončil po nehodě bez příjmů. Účty poplatil díky životnímu pojištění
Spousta důchodců si dnes přivydělává, aby zvládli zaplatit stále rostoucí výdaje a nemuseli se spoléhat na pomoc svých blízkých. Podobně tomu bylo...