Fantasy

Dnes som dostal náladu premýšľať o fantasy. Čo to je? Rozlišuje sa to od rozprávok? Koho som čítal a kto mi vyvolá taký plachý úsmev a mám chuť pri ňom robiť výtržosti? Bavme sa o tom!

Ja viem, môžem sa zahrať na intelektuála a povedať, že milujem Tolkiena, Sapkowskeho, Lewisa a Endeho. Ono sa to patrí hovoriť. Kedysi som bol svedkom rozhovorom, že my intelektuáli, čítame Tolkiena a Sapkowskeho a vy ostatní Eragona a neviem akú hare krišnu. Pri čom poviem, že je neúctivé rúhať sa a svetovú klasiku fantasy žánru takto ohodnotiť. Nedá mi, musím byť sarkastický. (Pre tých, čo nerozumejú sarkazmu, odporúčam teóriu literatúry.) Zabudol som, že sú ľudia, ktorí chcú zaujať. A chcú zaujať tým, aké nádherné veci čítajú a ako to dali za 10 minút. Smelo do toho, nebyť vás, možno by som si nikdy nezačal ceniť literatúru. Mám už nejaký čas knihovnícky diplom a veru, je asi na čase každému dokazovať aký som skvelý a hodnotný čitateľ. Predsa tí, čo ste nečítali bernolákovčinu, nesiahate mi ani po päty!

Ale teraz vážne. Čo je to fantasy? Myslím si, že v literatúre si vieme nájsť svoje veci, pretože to odzrkadľuje naše hodnoty. Isteže ja neopovrhujem iným umením (opovrhujem v živote len ľuďmi, čo druhých posielajú do verejných domov, pozn.pisateľa), ale na literatúre si cením, že mne osobne ukazuje podobné hodnoty, ktorým verím. Každý ma niečo iné, niekto vidí hodnoty v maliarstve, iný v hudbe. Niekto nemá hodnoty a preto ponúka druhým tie verejné nevestince. (Škoda však, že ten súkromný nevestinec má v hlave, ale o tom inokedy.)

Prečo fantasy? Fantasy mne ukazuje okrem hodnôt akúsi mytológiu sveta. Je to ako Maslowowa pyramída toho vnútorného sveta, ktorému verím. Keďže ja som ten veľký romantik, môžem si dovoliť veľké slová. Myslím si, že každý človek má minimálne dva svety. Ten jeden je ten, v ktorom žije. Ten druhý je zaujímavejší, ukazuje nám vlastné predstav, túžby, priania, (srdce mi to trhá, ale napíšem to slovo: sny). Všetci sa snažíme tieto dva svety nejako spojiť, alebo aspoň priblížiť hranične. Ja osobne milujem preto fantasy. Rozšíruje mi ten môj rozprávkový svet. Vystupujú tam postavy, ktoré sú špecifické.

Čo ja a fantasy? Niekde som čítal, že otcom fatnasy je A.E.Poe. A tak áno, on je tak trochu fantasy. Pre mňa určite. Veď nie je Čierny kocúr tak trochu čarodejný? Poe vedel hlboko do vnútra preniknúť. Odporúčam poviedku Muž, ktorý sa rozpadol. Bolo to perfektné. Nemusel čarovať, hádzať do seba hviezdice, ani písať o magicky krásnych stvoreniach.

Potom som sa dočítal, že otcom modernej fantasy je Tolkien. O ňom neskôr. Mám ho príliš rád na to, aby som mu venoval len pár slov. Poďme pátrať ďalej.

Zahrabme sa tak trošku v tom 19. storočí ešte. Koho by sme mohli označiť za fantasy? Iste, každého napadne Národné obrodenie a chytá sa za hlavu. Prečo? Či nie je Erben fantastický? Prečítajte si nahlas Svatební košili pred spaním a uvidíte, čo sa vám bude snívať! A čo Němcovej krkavci? Nie je to tak trochu vytváranie sveta? Predstavte si, že máte vytvoriť niečo nereálne, utopistické? Nenapadne vám rozprávka o hovoriacom vtáku?

Pozrime sa na Pavla Dobšinského a Mateja Hrebendu! Dobšinský je pre mňa akýmsi otcom môjho rozprávkového sveta. Veď je to akési dotváranie postáv, motívov, obrázkov. Inak, ak máte niekto od neho „Prostonárodné slovenské povesti“ z 19. storočia, píšte mi! Dobšinský je hlavne aj fantasy v jazyku. Nie každý mu porozumie, ale on je možno prvý, ktorý ma naučil používať rozprávkový jazyk.

Ďalší boli dvaja bratia. Obaja novinári, jeden maliar a ten mladší bol dvakrát nominovaný na Nobelovú cenu. Keď boli malí, vymysleli si vďaka Kiplingovi jazyk, ktorým sa dohovárali. Ich mať pri tom šaleli. (Asi nemusím písať, ktorí bratia to boli. Keďže priniesli do literatúry slovo Robot.)

Prichádzame k Harrym Potterovi. To je literatúra, ktorá mi ukázala bránu do čarodejníckeho sveta. Odhalila mnoho z mojich prianí. A to bolo na ňom to krásne. Ani nie tie tri hlavné postavy. Ale ten svet! Veď kto by nechcel študovať mágiu na rozprávkovom hrade? Existuje mnoho drobností na tej knihe, čo ma tešia. Napríklad ďatelinové pivo. Nikdy som ho nepil. Pil som malinové, čučoriedkové, žihľavové, zázvorové, kávové a ja neviem aké ešte pivo, ale nikdy som nepil ďatelinové pivo. Predsa len, prútiky, neviditeľný plášť, elixíry. To by sa študovalo! A ako by človek s tým vedel ako na dievčatá!

Čo Tolkien? Veru, Tolkien. Dohodnime sa, že ho nebudeme oslovovať priezviskom, ale jeho titulom. Je to Pán Profesor. Tolkien je krásny otec symbolov farieb, naučil ma trošku chápať pomocným vedám historickým a hlavne mi ukázal hodnoty vo svojom mytologickom svete.

Jeho knihy sa čítajú ako staré legendy. V jeho svete je všetko. Je tam Aucassin a Nicollete, Tristan a Izolda, Merlin a Nimue. Ja Pána Profesora vnímam ako človeka, čo mi zasadil vo vnútri strom. Je na mne, čo si pod tým stromom predstavím. Keď mu zomrela jeho skutočná Luthien, mal pocit, že mu niekto odpýlil vetvu. Keď mu zomrel jeho dlhoročný priateľ, hovoril, že mu niekto zaťal sekerou do kmeňa stromu.

Pán Profesor je človek s oborvskými hodnotami, ktoré vštiepil do literatúry. Ukazuje nám tak trochu aj jeho život. Škoda, že som nebol jeho študent. Určite by som robil všetko preto, aby som prišiel k nemu na čaj. Rozprávali by sme sa o hovoriacich stromoch v Kalevale. Máme okrem tých hodnôt voľačo spoločné. Obaja milujeme Červenú knihu rozprávok. Ibaže ja som to čítal pod iným názvom. Kto by nepoznal príbeh o drakovi Fáfnirovi? A on to bol v skutočnosti trpaslík.

Rozmýšľam, čo napísať o Sapkowskom. Je to vzdelaný človek, nejako takto by som si vedel predstaviť spisovateľskú kariéru. Chodiť po archívoch, vedieť jazyky a potom si vymyslieť jeho príbeh. Milujem jeho poviedku o Zlatom drakovi. Nehovoriac o Reinmarovi a Šarlejovi. Keď som si to spomenul, mám chuť vytiahnuť Božích bojovníkov.( „Ty márniš svojim talentom, veď ty si mohol byť kazateľ, Reynevan!“)

Azda za najväčšiu legendu fantasy považujem Michela Endeho. Všetci asi budete vedieť prečo. Napíšte do google „Auryn“. Už rozumiete? Ďalej to nepotrebuje hovoriť.

Lewisa som nečítal, nemôžem preto nič povedať. Ale sú minimálne dve mená ktoré by bolo vhodné napísať. Povedal by som, že to je učiteľ a žiak. Peter S. Beagle a Patrick Rothfus.

Čo vy? Píšte!

PS: A to som zabudol na bratoch Grimmovcoch.