Martin Šuraba
Pečené gaštany
Sedel som v práci a olúpal si mandarínku. Spomenul som si na detstvo. Kedysi behával po Košiciach malý Martin a možno bol aj dobrý. Olúpal si mandarínku a kôru nechal vysušiť na papieri. Napadlo mi to aj vtedy, veď mi bude moja pracovná miestnosť voňať. Vonku aj tak boli oranžové stromy. Ktosi mi zaklopal na dvere.
Martin Šuraba
Košice a ja
Pamätám si ako som čítal Nerudu a chodil po Malej strane. Čo nám Neruda zanechal? No to, že Malá strana je dosť podobná tej, o akej písal. Inak sa dívame na chrám sv. Mikuláša, máme chuť spať v drevenej posteli a počúvať dvoch manželov ako sa hnevajú a hádajú sa. Otvorí sa deň, otvoria sa obloky a celá Malá strana je plná chuti Jana Nerudu. On bol skutočne človek, čo dokázal písať o guláši a knedľách. Zanechal nám odkaz spoločnosti, ktorej on bol sám.
Martin Šuraba
O sukni a čokoladovej pralinke
Presťahovali sme sa. Maľovali sme steny na oranžovo a smiali sa, že som červenovlasý. Baby mi hovorili nekrvácajúci a už mi len lutnu bolo treba. Nepoznali sme sa až tak dobre, vlastne my traja chalani trošku áno a asi aj baby navzájom, ale spolu nie. Ani sme netrávili prvé mesiace spolu čas, každý bol rozlietaný a chodievali sme domov zväčša spať. Voňali sme si navzájom všetci, každý doniesol do spoločnej domácnosti akúsi svoju vôňu orgovánu, alebo ako to povedať.
Martin Šuraba
Temno a fantasy
Začnem asi tým ako sa raz Karel Čapek pýtal. Prečo nie som komunistom? A odpovedá: lebo moje srdce je na strane chudobných. Ďalej tam rozoberá všetky aspekty komunistickej ideológie a krásne ukazuje, že na to, aby mal rád ľudí, nepotrebuje byť komunista. Nádherné čítanie, človek príde iným myšlienkam na chuť. A ešte tomu k pekným. Pre moje uvažovanie položím otázku nasledujúcu. Prečo nemám rád temnotu? Pretože mám rád fantasy.
Martin Šuraba
Lokše
Čas plynul a my sme sa medzi sebou častejšie budili. Ja vlastne ani neviem kto si ku komu doniesol veci. Spoločne sme si prali spodné prádlo, či iné drobnosti. Utierali sme sa do spoločných uterákov a jedli zo spoločného krajca chleba. Z nejakého dôvodu sa nám to zapáčilo, dokonca sme na seba preniesli aj svoje slabosti. Volala ma posledným romantikom a ja ju nezábudkou, lebo nezabúdala. Ako vonia chlieb, ako ma má zobudiť, ba i čo má robiť, keď omylom nezamknem dvere do kúpelne.
Martin Šuraba
Stretnutie
Ja neviem čím to je, ale na jeseň človeku prídu do hlavy spomienky a má chuť o nich rozprávať. Sedieť v pivnici, piť medové pivo, voňať cesnakový chlieb a syr jesť o dušu. Na jeseň sa možno povrávajú príbehy, lebo sa vtedy aj konali. A ja mám jeden príbeh, o ktorom túžim rozprávať. Tak sa posadajte okolo misy pirohov a napite sa mlieka. Len počkajte, zapálim si bafku a hodím nejaké to poleno do krbu.
Martin Šuraba
Škvarková pomazánka
Kráčal som z práce domov a myslel na to, čo ma bude o pár týždňov čakať. Prídu svätomartinské hody a to bude kopec radosti. Husacina a vychladené pivo. Vôňa pagáčov a oškvarkov a isto aj nejaké neposedné dievča, čo sa bude chcieť vykrúcať a zlostiť moje kútiky pri smiechu.
Martin Šuraba
Knedle pri rieke
Ráno som sa zobudil čerstvý, oblečenie hneď pri posteli a ja som sa usmial. Spomenul som si na to, čo som včera vyvádzal, ako sme rumázgali cestou zo šenku a ako sme odprevádzali dievča. Páčila sa mi, inak by som sa pri nej neperdvádzal. Niektorých vecí sa človek nezbaví, ostanú v ňom. A ona sa mi páčila celý večer. Hádzali sme si po sebe pohľady a občas sme sa pri tanci jeden druhého tak opatrne dotkne. Človek môže mať milión skúseností, ale každý taký začiatok začína nemotorne a cíti sa ako poriadny blázon.
Martin Šuraba
Fotka
Všetci sme boli kedysi deti, chodievali sme na banány v čokoláde a nosili rozgajdanú košeľu v nohaviciach. Milovali sme cukrovú vatu a pery sme mali polepené od všeličoho. Jedli sme piesok a stromy voňali lepšie ako mamine buchty. Ja som nosil modré tričko a ona farebné šaty. Ani neviem čo som si na nej všimol ako prvé. Človek nevedel ani ako a už sme sa držali za ruky a hrali sa na všakovaké veci v materskej škôlke. Nevedel som nikdy poobede spať, jedine, keď som si nenápadne k nej ľahol do postele. Kalvária neprišla ani vtedy, keď nám na to prišli. Ale keď mi doma hovorili, že na všetko také ešte mám čas.
Martin Šuraba
Plná misa pirohov
Odchádzal som z práce vo svojej tmavomodrej, kockovanej košeli a hnedom kabáte. Vzduch voňal dažďom a stromy sa nakláňali. Inými slovami, hrozne lialo, párkrát sa blyslo. Pamätám si ako som v duchu počítal rukami koľkokrát to bude až zahrmí. Zahrmelo, treslo to vzduchom akoby niekto bičom šľahol. Mraz začal štípať do kostí, jablká sa mi v ruksaku rozprávali a ja som kráčal tým krajom. Topánky od blata a ponožky od kaluží. Párkrát vôkol mňa kráčal voľakto na bicykli. Trielil a prefrndžal ako divý. Miloval som, keď som bicyklom šliapol do kaluží.
Martin Šuraba
Dvaja spolužiaci
Kráčal som pomaličky ku škole, listy mi lietal vôkol gamby. Usmieval som sa, vlasy strapaté a fúkanie vetra zo mňa robilo neodolateľného fešáka. Univerzita ma privítala svojim šarmom ako kedysi. Kráčal som po podobných schodoch ako študent a pozeral sa dievčatám pod sukne ako vtedy. Trochu som sa usmial, nesmelo otvoril dvere katedry a zapísal som sa. Vedel som, že budem sedieť s nejakou babou.
Martin Šuraba
Isaac Baskerville
Stál som na Smíchovskom nádraží v Prahe a čakal na autobus. Prišiel ku mne voľajaký čavargoš s nemeckým prízvukom a hovorí mi česky, či mi smie vyveštiť. Ja som radšej zaťal päste a smiech potláčal. Predstavil sa mi ako Isaac Baskervill. V mladosti mu padali jablká na gebuľu a on z toho vymyslel gravitáciu. O jeho služby som nestihol mať záujem, pretože sa mi stala tá tragédia, tj., skočil som do autobusu a nechal ho tam.
Martin Šuraba
Teplé mlieko
Sedeli sme pri sebe, pozerali sa na trávu. Fľaška rumu pomaly dopitá a začal nás chytať hlad. Traja chalani, všetci trochu zablátené košele a slnko už zašlo za hory dávno. Hviezdy na oblohe voňali a ja som si kreslil do hliny. Viedli sme dišputu o konštaláciách vesmíru a poznali sme sa tak tajomne, teda skoro vôbec.
Martin Šuraba
Med a šípky
Bolela ma hlava a strašne som bol mokrý. Neznášam ten pocit, keď je človek spotený a zobudí sa. Jej vlasy neboli vedľa mňa, skoro oblečená a učesaná, prišla ku mne. Pozrel som sa ostýchavým pohľadom na ňu. „Celú noc som chrápal, čo?“ Opýtal som sa jej a ona sa usmiala. Mala ma hrozne rada a aj veci, ktoré jej na mne vadili, tak mi hovorila s láskou. Doniesla mi čaj a ja som už vycítil zázvor.
Martin Šuraba
Prečo mladí ľudia pôsobia ako stroskotanci?
Celý svet je prekliatie, hrozné utrpenie. Už len to, že žijem, je otrasná kalvária a každé ráno, keď vstanem z postele, je to akoby prechádzka na Golgotu. Nič pekné ma v živote nečaká a každý človek je môj nepriateľ. Je hrozné, že musím s každým súperiť a len zistenie, že nie som v tomto svete najlepší vo všetkom! Až mi je do plaču, aký je tento svet hrozný a ťažký! Prehral som vo všetkých oblastiach a musím naďalej žiť. Bodaj by som do rána skapal, zdochol, lebo ma to už všetko morí.
Martin Šuraba
Historický jazyk
Vo štvrtok som sa dostal k nádherným textom, kde bola ešte romantická slovenčina. Myslím tým slovenčina z obdobia romantizmu, nie romantická v tom inom významom. A ako sme si to čítali, hrozne sme sa smiali zo slov. Značili sme si slová a hľadali v nich význam. Chvíľku som sa cítil ako v nejakej knižnici, kde sme do noci, svieti nám sviečka a my sa dotýkame pergamenu. A ten jazyk bol nádherný. Jazyk, ktorý voňal chlebom.
Martin Šuraba
Som hrozná troska
Otváram okno a je mi zima. Bože, to je taká tragédia, to je hotová kalvária. Ako je možné, že je vonku chladno a ja tu musím mrznúť? Však to nie je normálne, ja z toho zahyniem a potom budem mŕtvy! Prečo je vonku zima? A prečo si ja nemôžem obliecť kraťasy. Panebože, keď bolo 35 stupňov, bol taký krásny svet. Potil som sa, tieklo zo mňa a ja som mohol toľko nadávať, rozčuľovať sa a hrešiť. Však človek má právo byť sprostý, keď mu je zle. Ale nikomu nie je tak hnusne ako mne, len ja jediný! Iba ja jediný mám právo cítiť sa ukrivdený. Viete prečo? Ja vám teda napíšem ten príbeh.
Martin Šuraba
Linux, unix, SAP- programátor
Sedel som v električke a šiel domov. Voľajakí chalani v mojom veku si sadli niekam obďaleč. Mali obleky, kopec piva alebo inej gebuziny na totej slame. Na človeka občas príde taký pocit, keď si hovorí, „ono sa dačo stane.“
Martin Šuraba
Historická próza?
Zobudil som sa a jej vlasy sa ešte smiali. Spomenul som si na cestu v električke ako sme sa usmievali a dotýkali jeden druhého pohľadom. Potom sme si sadli do komôrky, opreli si o seba chrbty a čítali knihu. Držali sme sa za ruky, keď sa niečo neobvyklé v knihe stalo. (Teda furt.) Vonku padal dážď, komôrka voňala rumom, perníkmi a z komína sa dymilo akoby sme cestovali vo vlaku. A ja som si otvoril nejakú historickú prózu.
Martin Šuraba
Zelený jazyk a nohy
Sedeli sme na záhrade a pozerali na hviezdy. Pred nami už bola dopitá fľaška vína a obaja sme potrebovali smiech. Milovali sme ho a dnes bol taký čudý deň. Nech sa dialo, čo sa dialo, snažili sme sa jeden druhého rozosmiať. Mala na sebe mikinu a hrozne pekné oči.
Martin Šuraba
Jesenné čítanie
Včera som sa bavil s britským kamarátom o všeličom. Nejako sme došli k vianočnému pudingu, tvrdil mi, že doň ide mnoho alkoholu. Smiali sme sa a keď som mu povedal o Vianočnej kolede od Charlesa Dickensa, jeho oči sa rozžiarili. A tak som ho poprosil, či mi nepovie niečo o vianočnej literatúre. Hovoril mi o poviedke Sneh, ktorú napísal James Joyce. A takisto sme sa obaja pousmiali nad melódiou k filmovému príbehu Snowman. Každé dieťa v Anglicku pozná tento zvuk.
Martin Šuraba
Gaštany
Zavŕzgali dvere, vyzliekol som zo seba kabát a vyzul bagandže. Nebola ešte doma, necítil som jej vôňu a chýbal tam ten jej smiech, ktorým umývala našu drevenú kuchyňu. Obaja sme milovali a milujeme dodnes Daga a tak aj drevená lavica s obrovským stolom pôsobila ako v nórskom lese. Otvoril som okno a dal variť vodu na čaj. Mám rád dym, keď vychádza z okna a vidieť jeho bielu farbu.
Martin Šuraba
Pirohy
Nemal som dobrý deň, niečo sa stalo. Vlastne nič vážne to nebolo, ale nebol to dobrý deň. Preto som sedel v práci nejaký vykoľajený a rozrušený. Bol to iný deň v práci, taký kedy človek pozerá na svet inak. Niečo také ako keď človek nespí doma a potom príde do práce a nejaký čas sa len kuká, kde vlastne je.
Martin Šuraba
Mokré stromy
Nemám rád, keď ma zobudí budík a nie jej vlasy. Aj dnes to tak bolo, ešte teplá posteľ, vonku tma a ja som mal chuť ostať tam. Šiel som do kúpeľne, potom ma chytila známa vôňa, hrianky. Ako vedela, že som ich chcel?
Martin Šuraba
Otec sarkazmu
Prichádza nádherné obdobie roku. O chvíľu budem fotiť farebné stromy a spomínať si ako som hľadal z Prešovskej kalvárie rodinu stromov. Ťažko opísať, čo je rodina stromov, to sa musí vidieť. Úprimne sa priznám, že mi to tak trochu chýba. Chýba mi tá cesta v autobuse po diaľnici, padajúce listy a prechádzka na kalváriu počas prednášok. A dokonca aj tie príbehy o ľuďoch, ktorí dokážu prednášať 45 minút o ä.
| předchozí | 1 2 3 4 5 | další |
