Kamene pri rieke
Kedysi dávno som sa chodieval prechádzať k rieke a hádzal do vody biele kamene. I zašlo tam jedno copaté dievča a vždy, keď ma videlo, kútiky jej úsmevu sa roztiahli. Čím ďalej, tým viac som jej nosil lízanky, pernikové cukríky a občas aj nejaký chlieb so škvarkovou pomazánkou.
Videl som u iných, že donesú dievčisku kvet a ja som chcel tiež. Bol som však malý a nevedel som ako sa ku kvetu dostal. Verte mi, že vtedy som ešte nepoznal Gotfrieda Lenza a jeho veľkú pravdu o kvetoch. Občas som prišiel k vode smutný, ale tá malá lapajka ma stále vedela rozosmiať. Keby len ona vedela, že ja som smutný, lebo som žiaden kvet jej nemohol doniesť.
A tak som zašiel párkrát nejakému dospelému do šenku po pivo, či nejakú borovičku. A jedného dňa mal nejaký pán gerberu. Normálne gerberu. Tú, ktorú môžeme kúpiť v kvetinárstvach a tak. Ja som si čmajzol nožnice a odtrhol som ten kvet. Tešil som sa ako milý a copatá slečna mala tretí cop, cop gerberový.
Prečo sme sa stretávali stále pri vode? Lebo sme hádzali kamene.Učili sme sa vďaka ním počítať a neraz sa naše ruky stretli. Chodieval som ju odprevádzať vôkol cyklistov a ona stále chcela, aby som ju chytil za ruku. Isteže som ju chytil za ruku a veľmi neskoro. Aj sa za to na mňa mračila, zbojníčka jedna. A preto som si našiel brigádu. Roznášal som letáky.
Z prvej výplaty, čo bolo asi 300 korún (platili týždenne) som si kúpil mentolky a krásne ruže. Ja som sa tak tešil, keď som ich kúpil. Šiel som na stretnutie a cez prechod šiel voľajaký mešuge a skoro ma zrazil. Kvety sa celé ufúľali a zlomili. Hrozne som plakal, keď som ta prišiel. Avšak tá čarodejnica prišla na pôvod toho plaču a ja som a usmieval. A povedala mi, že ma nemá čo mrzieť, pretože to nie sú jej obľúbené kvety.
Časom, keď sme spolu už robili opekačky a vymýšľal som si kdejaké hovadiny, aby si dávala dole šatstvo, som sa nejako zvláštne zapozeral na slnečnice. Videla v mojich očiach, že som sa trafil.
A tak som sedel v tom vlaku, slnečnica hore nado mnou, nejaká pani sa parfémovala a ja som spomínal. Prišiel som k nám do domcu. Neďaleko bola hora a jazierko.
Osprchoval som sa a zašiel sa najesť. Keď som si blúdil cesnakovými plackami, niekto sa ma opýtal, „Nejdeme hádzať kamene?“ A ja som v nej našiel presne ten istý úsmev, ktorý si odo mňa ukradla prvýkrát. (resp. požičala.) Bolo to presne to malé copaté dievčatko, ktoré so mnou hádzalo kedysi kamene.
Martin Šuraba
Záhradník
Každý víkend si opravoval bicykel. Ráno vstal, vzal olej a mastil reťaz. Fúkal gumy, čistil rám a jeho bicykel bol vždy ako tomu on hovorieval, vo forme. Mal veľmi krehkú ženu s obrovskými očami a tým najrozkošnejším úsmevom na svete. Bol záhradníkom v kráľovskej záhrade.
Martin Šuraba
Bojovný Ján a roket science
Už dopredu upozorňujem, že to je sci-fi. V reálnom svete sa taká osoba nemôže vyskytovať, životné príbehy sú však rôzne. Ak niekde nájdete také rocket science guru, prosím, dajte mu prečítať tieto riadky, ja mám siahodlhé kontakty do NASA a bola by obrovská nehoráznosť, keby taký človek nepomohol vede. Veru, veda je to slovo, kde to začalo.
Martin Šuraba
O okrúhlom stole
Rád sa prechádzal po opadanom lístí. Miloval červené stromy, hmlu, zelenú trávu a mokré topánky od rosy. Keď bol malý chlapec, našiel kdesi v lese opustenú jaskyňu. Nikdy do nej nevošiel, lebo sa bál. A ako to už na svete chodí, ak sa niečoho bojíme, vymyslíme si príbehy, aby sme si to ešte nejako potvrdili. V tom čase ešte nepoznal hrozby dnešného sveta. Bál sa duchov, príšer, strašidiel a iných ohavných bytostí. A tak k tej jaskyni prestal chodievať. Tak sa zoznámil s tajomným svetom a začal si pestovať fantáziu.
Martin Šuraba
Orechy
Ona bola svetrová, on košeľový. Keď sa spoznali, túlavali sa v zasneženom meste. Doniesol cukríky, ktoré ona zbožňovala a ponúkol ju. Bol šikovný, nechcel ju chytiť za ruku len tak.. Zbožňovala jeho komplimenty a aj to, ako ju vedel pohladkať po vlasoch. Vravieval, že ženy milujú dotyky a vlasy sa najlepšie dotýkajú. Samozrejme až po zadku.
Martin Šuraba
Keď zožltli stromy
Od mala neznášal slivky. Keď mal sedem rokov, skoro sa zahrdúsil kôstkou a odvtedy ich nejedol. Mal brčkavé vlasy, miloval ošarpané topánky a rád pozoroval vlaky. Veru vlaky, to bolo jeho. Vždy po škole sa vytrepal na vŕšok, ba aj na kopec a pozeral na vlaky.
Další články autora |
Atentát na Fica. Slovenského premiéra postřelili
Slovenského premiéra Roberta Fica ve středu postřelili. K incidentu došlo v obci Handlová před...
Fico je po operaci při vědomí. Ministr vnitra mluví o občanské válce
Slovenský premiér Robert Fico, který byl terčem atentátu, je po operaci při vědomí. S odkazem na...
Drahé a rezavé, řeší Ukrajinci zbraně z Česka. Ani nezaplatili, brání se firma
Premium České zbrojařské firmy patří dlouhou dobu mezi klíčové dodavatele pro ukrajinskou armádu i tamní...
Fica čekají nejtěžší hodiny, od smrti ho dělily centimetry, řekl Pellegrini
Zdravotní stav slovenského premiéra Roberta Fica je stabilizovaný, ale nadále vážný, řekl po...
Pozdrav z lůžka. Expert Antoš posílá po srážce s autem palec nahoru
Hokejový expert České televize Milan Antoš, kterého v neděli na cestě z O2 areny srazilo auto, se...
Kvůli důchodové reformě bude mimořádná schůze, čekají se opět noční bitvy
Přímý přenos Nejtřaskavější bod z programu květnové schůze budou poslanci projednávat až příští týden, po...
Zloděj ujel s traktorem od hobbymarketu, může jej prodat na náhradní díly
Starší, ale stále plně funkční traktor s radlicí a sypačem zmizel v květnu od brněnského...
Skončí Veselý v Radě ČT za urážky Vášáryové? Ani nevím, kdo to je, říká herečka
Slovy člena Rady České televize Lubomíra Xavera Veselého vůči bývalé velvyslankyni v Rakousku,...
Flandry jsou opět naše, hlásají separatisté. S africkou modelkou na plakátech
Krajně pravicová strana Vlámský zájem dlouhodobě usiluje o odtržení severní části Belgie. V kampani...
Akční letáky
Prohlédněte si akční letáky všech obchodů hezky na jednom místě!