Vianočná zmrzlina

Dnes som šiel domov a v autobuse som čakal nejakú dámu, ktorú by som mohol obdivovať z profesionálnej stránky. Ale môj zrak sa kochal na dvojicu mileneckého páru. Šarvanec mal na vlasoch mnoho kozmetiky, tuším, že šlo o najlepšiu vazelínu z miestneho zelovocu. Pre lepšiu orientáciu v triedení informácií, tomuto termínu hovoríme intenzionálnym významom čučo.  

Chalanisko malo zaujímavú (jacobs) arómu. Voňal nejakými drogami z obchodu a vyžarovala z neho aura rumu. Dievčica mala sukňu dlhú asi ako traja mušketieri lásku ku kardinálovi. Čo to vidí môj zrak! Slečna sa vzdeláva, sledovala voľajakú vedeckú monografiu. Šlo o meterologickú literatúru, ktorá sa volala Depp Raining. Ja teda poznám iba kyslé dažde, ale tam na obálke bol voľajaký šarvanec s mastnými škutami a tieklo mu voľačo z nosa. (Aha, to sa mu iba rozmazal make-down.)

A tak, ako si to čítala, šermovala so svojimi rukami po stehne milého. On opretá hlava o sedadlo v polohe hodinára. (Môj obľúbený je knihovník.) A čím bola asi napínavejšia scéna v tom geologickom románe, tým viac to v slečne heglo. (Najmä, keď šofér prešiel vôkol nerovného priesečníku úsečiek po ceste.)

„Miláčik, vieš ako fajne bolo na diskotéke?“ Rozrečnila sa audiokniha.

Chalanisko posilnený cibuľou alebo iným paralenom chrápal akoby rezali pílu v hornom valale Stakčín. Celý autobus vedel, čo slečna na diskotéke robila, kto jej dal číslo, s kým sa zbližovala, kto jej kúpil drinky z jahôd a kávy a ja neviem čo všetko. Chalan ju nepočúval, odohrávala sa v jeho živote ďaleko dôležitejšia dráma.

Vystúpil som pri kauflande a šiel si kúpiť voľačo dobré do zobáka. Kúpil so si ruské vajce v aspiku, šmakota neodolateľná. Jój, bars šmakovalo.Ešte si škrabem báchor od takej dobroty.

Ako som vyšiel zos sklepu, dajakí šalení parobci tam. A bešedovali, „Keď ona mi dá, iba keď si kúpim dom a auto.“ Tváril sa akoby zrušili Vianoce.

A ja som chcel, aby mi slečna dala zmrzlinu. Ale mali nejakú technickú poruchu. A to som mal ja pocit, že zrušili Navidad.