Mlsný nebo maškrtný? I na jazyku se dá pochutnat.

Blízkosť slovenčiny a češtiny sa prejavuje hlavne v oblasti slovnej zásoby.  Ktoré slová sa z češtiny dostali do slovenského jazyka a naopak? Používate ich tiež? Čo sú bohemizmy a slovakizmy?

Dve krajiny,  ktoré v minulosti tvorili  spoločný štát, no už mnoho rokov žijú svoje vlastné životy. Napriek tomu, že sme si „dali zbohom“ nás vzájomne spája oveľa viac, než rozdeľuje. A jedným z takýchto spojív je jazyk.

Bohemizmy (nazývame ich aj čechizmy) sú slová, ktoré sme prevzali z českého jazyka do slovenského a nepreložili sme ich. Používame ich teda ako naše vlastné slovenské, aj keď nie sú spisovné.  Medzi ne patria napríklad: robot, prádlo, kľud, pomazánka, knieža alebo koleda.

A čo slovakizmy v češtine?

Stopy češtiny sa dajú v slovenčine rozoznať celkom jasne. Funguje to však aj opačným smerom? Čuduj sa svete, áno – ale v menšej miere. Čeština náš jazyk ovplyvnila silnejšie než slovenčina češtinu, ale nájdu sa aj slová, ktoré sme prepožičali my naším susedom, ako napríklad:  premávat, dovolenka,  kukláč, výdobytek, namyšlený, lyžovačka, horko-těžko, pikoška ,rozlučka/rozlúčka,strážit, nadránem, psychiatrička, dovolenkový, kávička, natěšený, oznam, bitkař/bitkár, vlámat se, na čele skupiny, hrozno, navině, páčit sa...atď.

Dôvodov, prečo tieto slová pricestovali a tak jednoducho sa udomácnili v oboch jazykoch, je mnoho, od geografických, politických až po historické.  Zdieľanie spoločného štátu, ale napríklad aj množstvo češtiny v televíznych programoch, rádiu či knihách ovplyvnili aj náš jazyk. Kto vie, možno vzniku bohemizmov a slovakizmov pomohlo aj zjednodušovanie jazyka a lenivosť prekladať výrazy z jedného jazyka do druhého. Z češtiny do slovenčiny preniklo veľa slov a dodnes má mnoho ľudí  problém rozlíšiť, ktorý zo známych tvarov patrí do spisovného jazyka a ktorý nie. Vplyvom historických okolností pôsobí čeština na slovenčinu omnoho intenzívnejšie ako slovenčina na češtinu. Čeština sa totiž na našom území používala už od 15. storočia. Vplyv češtiny na slovenčinu môžeme  vnímať v oblasti výslovnosti, v používaní prípon, predpôn, ale i pri používaní nesprávnych predložkových väzieb. 

Aj keď oba jazyky majú odlišnosti napríklad v syntaxi, v slovnej zásobe sú si nesmierne podobné.. Ďalšou zaujímavosťou je fakt, že v češtine neplatí zákon o rytmickom krátení (mládí, dávám). V češtine sa  používa vokatív (pane, slečno) a tvary slov v akuzatíve a inštrumentáli množného čísla sa píšu s ypsilonom („hlavními hrdiny příběhu jsou...“). Prídavné mená majú menný tvar v prísudku (je nemocen) a slovesá či podstatné mená majú dvojtvary (já píšu/já píši; mému mužovi/mému muži).

České slová mužského rodu ako vzorek, šálek, snímek, požadavek majú v slovenskom jazyku ženský rod vzorka, šálka, snímka, požiadavka. Naopak české feminína(ženský rod) typu řada, šála, varianta, hřídel, závrať sú na Slovensku maskulína(mužský rod) rad, šál, variant, hriadeľ, závrat. Vplyv češtiny na slovenčinu spôsobil aj časté nesprávne skloňovanie týchto slov, napríklad: Rada v obchode bola dlhá. Snímok som si nechal vyvolať. Táto varianta je najlepšia.

Slová, ktoré v češtine i v slovenčine znejú rovnako, ale majú v týchto dvoch jazykoch odlišný význam:

Napríklad tieto: chudý = chudobný ,pokoj = izba, vedro = horúčava, pivnice = piváreň, obor = odbor, atď.

V tomto zozname si môžete skontrolovať, či tieto prevzaté výrazy nenápadne nevkradli sa aj do vašej slovnej zásoby: kojenec – dojča, doprovod – sprievod, kmín – rasca, krajka – čipka, mlsný – maškrtný, poklopec – rázporok, sada – súprava, razítko – pečiatka, rohlík – rožok, dekel – vrchnák, veko, lízatko – lízanka, závada, vada – chyba, fena, fenka – suka, sučka, cop – vrkoč, pomazánka – nátierka, čumák – ňufák, prádlo – bielizeň, límec – golier, tlačítko – tlačidlo, guličkové pero – guľôčkové pero, kotník – členok, botník – topánkovník, špáratko – špáradlo, strúhatko – strúhadlo, kotník – členok, sluchátko – slúchadlo, lehátko – ležadlo. kružítko – kružidlo, podtržník – podčiarkovník...

Ruku na srdce, koľko z nich používate? 

Aj slovo „zdieľať“ má český pôvod. Odporúčanie použiť slovenský tvar „podeliť sa o skúsenosti“ sa dá ľahko počúvnuť, ale čo s tlačidlom na Facebooku? Nič. Slovákom sa ľúbi, Čechom sa páčí a všetci lajkujeme.