Navždy sa zachová v pamäti Terchová

Putovanie z Terchovej na vrch Sokolie ponúka krásny zážitok a neopakovateľné výhľady na celú Vrátnu dolinu a Malú Fatru.

„Tvoje sú nemé noci aj voňavé rána,

blednúci mesiac i vychádzajúce slnko.

Dúha je svetlo lámané kvapkami dažďa,

keď cítiš slobodu prítomného okamžiku.“

Obec Terchová existuje vyše štyristo rokov. Územie, na ktorom sa nachádza, však bolo ľuďom známe už skôr.

Je opradená mnohými tajomnými legendami a mýtmi. Ich zásluhou sa o nej podarilo v priebehu rokov vytvoriť dojem kúska nášho sveta, kde majú magické tajomstvá zelenú.

Dominantou celého masívu sú eróziou modelované sklanaté útvary. Vo forme veží a kazateľníc sa tiahnu po hlavnom hrebeni až ku Tiesňavam. Cestou vás čaká množstvo krásnych výhľadov na celú Vrátnu dolinu.

Prudké stúpanie na hrebeň dá človeku do tela.

V pozadí vidíme zasnežený Veľký Rozsutec a Stoh (1 606,6 m n. m.), ktorý je výrazný vrch Malej Fatry. Nachádza sa v Krivánskej časti pohoria v jej hlavnom hrebeni, približne 6 km juhovýchodne od Terchovej.

Vrchol a hrebeň tvoria skalnaté útvary.

Tento masív smeruje osovo z juhozápadu na severovýchod a je dlhý 4,5 km. Na severe masív ukončujú Tiesňavy a rieka Varínka, kde je hranica s masívom Boboty.

V nižších polohách tvoria masív tmavo šedý vápenec, pričom hlavnú časť masívu tvoria dolomity zo stredného a vrchného triasu.

V skalách hniezdi orol skalný a sokol sťahovavý.

Sokolie je pokryté bukovo-jedľovými posrastami s výskytom platanu, borovice a tisu.

Rastú tu aj kroviny ako jarabina mukyňová, ríbezľa alpínska a lykovec jedovatý.

Z rastlinstva sa v oblasti vyskytuju najmä druhy rastúce na skalnom podloží, napr: dryádka osemlupienková, tučnica alpínska, soldanelka karpatská (endemit Západných Karpát), horec Clusiov a prvosienka.

Na mnohých miestach kvitnú snežienky, hlaváčiky, poniklece či scily.

Výhľady sú na celý hrebeň a Suchý vrch (1 549,6 m n. m.). Je to vrch Veľkej Fatry. Leží v jej hlavnom hrebeni, medzi Ostredkom a Ploskou, približne 25 km juhovýchodne od Martina.

Chleb (1 645,6 m n. m.) je tretí najvyšší vrchol Malej Fatry. Nachádza v Krivánskej Fatre na hlavnom hrebeni a od Veľkého Kriváňa ho oddeľuje Snilovské sedlo. Na jeho vrchole sa rozprestiera rovnomenná Národná prírodná rezervácia Chleb.

Pohľad na Velký Fatranský Kriváň (1 709 m n. m.) a Malý Fatranský Kriváň (1 671 m n. m.).

Sokolie (1 171,5 m n. m.) je vrch a pomenovanie časti horského hrebeňa v severnej časti Krivánskej Malej Fatry.

Milujem hory aj lesy. Dokážem sa tu odpútať od moderných technológii a načerpať pokoj. Podľa Európskeho štatistického úradu navštevujeme slovenské hory najčastejšie zo všetkých občanov Európskeho spoločenstva, pričom každý štvrtý výlet smerujeme do prírody. Zaujímavé je, že priemer Európskej únie predstavuje iba trinásť percent.

„Musí čas večne plynúť?

Minulosť vyryla do skál vrásky.

V nekonečnom behu storočí.

ukrýva ryhy našej prítomnosti.“

*Smínky sú z môjho fotoarchívu.