Slová sa nepočítajú, ale vážia. Aj slovo je zbraň

Človek nemusí byť prorokom, aby dokázal predvídať, čo sa stalo, keď bol spáchaný neúspešný atentát na predsedu vlády SR. Odchádzajúca prezidentka vyvíja iniciatívu k zmierlivosti a rozvahe v spoločnosti.

Prejavy politických lídrov, kampaň, no aj obyčajná diskusia na sociálnych sieťach. Jazyk spoločnosti sa vyvíja, no pod vplyvom rôznych faktorov aj často hrubne. Slovo sa používa ako nabitá zbraň voči politickým oponentom, voči zraniteľným menšinám aj voči imaginárnemu nepriateľovi.

Politická kampaň neprináša návrhy na riešenia našich najväčších problémov, ale koncentruje sa na to, kto je horší a kto koho viac urazí. Klamstvá sa šíria jednoduchšie a ľudia ich prijímajú bez toho, aby sa nad nimi vôbec zamysleli.

Pozeráme sa nielen na to, ako sa manipuluje so slovníkom a ako sa zvulgarizovala verejná debata, ale aj na to, kde sú korene týchto problémov a ako už neraz slovo dokázalo zabíjať.

Od jesene boli ľudia hecovaní v uliciach. Permanentný boj vyčerpáva. A môže spôsobiť aj onakvejšie zatemnenie mysle. Zahrávať sa so spodnými vodami v človeku je vždy nebezpečné.

Opozícia a politici vládnej koalície, ktorí si „z ulice“ urobili politické bojisko, si môžu teraz spytovať svedomie. Ale nielen oni. Každý z nás, kto nevážil a neváži slová.

Túto tragédiu by nikto nemal zneužívať v politickom boji. O to viac, že sa nachádzame v predvolebnej kampani pred eurovoľbami.

Martin Luther King v roku 1964 povedal:

Naučili sme sa lietať ako vtáci, plávať ako ryby, ale ešte sme sa nenaučili prostému umeniu žiť spolu ako bratia.

Zdá sa, že veľa času nemáme. Pokiaľ nechceme, aby sa atentáty na politikov stali súčasťou našej každodennosti.

Spoločná iniciatíva odchádzajúcej prezidentky Zuzany Čaputovej a nového prezidenta Petra Pellegriniho smerom k zmiereniu politických strán a lídrov je gesto hodné štátnikov. Tak dôležité v týchto dňoch.

Každý deň nás núti skákať cez prekážky. Skúša, čo dáme. Ťažkú noc vždy vystrieda nový deň. Kiež sme v ňom boli viac ľuďmi ako včera. Nie kvôli druhým. Kvôli sebe. Kvôli pokoju v nás. Bez ktorého môžeme získať celý svet, no pokiaľ nám bude chýbať on, bude nám chýbať všetko podstatné. Pokoj je tá časť nášho bytia, ktorá je darom. Nie bremenom. Treba nám ju preto prijať. Uniesť. A ďalej niesť ako pochodeň.

Slovo môže ublížiť aj zabíjať. Mali by sme to vedieť. Politici. Novinári. Všetci, ktorí sa slovom živia a sýtia. Je to zbraň. A každý z nás je potenciálna obeť.

Preto by sme mali hamovať. Pretože život je veľmi krehká veličina. A nám ide o život.