Šťastie na háčiku

Peter, inšpirovaný silným vzťahom s vlastným otcom, odovzdáva svoju rybársku vášeň znevýhodneným deťom a berie ich na rybárske výlety.

Peter vyrastal v horskej dedinke. Jeho otec bol horárom. Peter mu často v lese pomáhal. S otcom mali skvelý vzťah. Veľkou súčasťou toho bol rybolov. Rybolov bol taký pokojný. Bolo to ako sviatok.

Pred desiatimi rokmi si Peter všimol, že jeho šesťročný sused Janko vyzeral často nahnevane. Uvažoval, čo zlého sa deje v jeho živote. Častokrát vybehol z domu a kričal na mamu. Jedného dňa uvidel chlapca vonku a začal sa s ním rozprávať. Chlapec mu povedal, že jeho otec nie je v jeho živote. Opustil ich. Peter rozmýšľal, čo by pre neho mohol urobiť. To niečo bolo rybárčenie, vášeň, ktorú s ním zdieľal jeho otec.

„Rybolov mi vždy priniesol pokoj a naučil ma byť trpezlivým. Keď ste na vode, môžete zabudnúť na svoje problémy a len oceniť daný moment.“

Preto požiadal Jankovu mamu o povolenie vziať ho na ryby. Janko bol taký šťastný a zapálený z toho prvého výletu. Obaja spolu niekoľkokrát do týždňa chytali ryby a Peter videl pozitívne zmeny v Jankovom správaní. Vtedy si uvedomil, že svoju lásku k rybolovu chce zdieľať, aby pomohol znevýhodneným deťom a deťom bez otca. Jedno sobotné popoludnie na vode viedlo k ďalšiemu a čoskoro učil ďalšie deti v ich štvrti, ako navliekať vlasec, držať palicu a navíjať úlovok. Väčšina z nich nemala v živote postavy otca a nikdy predtým nelovila ryby. Niektorí boli s pestúnmi, alebo sa presúvali z jedného domova do druhého.

Jedným z týchto detí bol Ondrej, ktorý emocionálne bojoval, keď jeho otec zomrel pri autonehode. Bol si naozaj blízky so svojím otcom. A v rodine s dvoma mladšími súrodencami cítil, že potrebuje prevziať úlohu muža v domácnosti. Snažil sa byť silný pre každého a nedával najavo svoje emócie. Jeho matka premýšľala, ako by mu pomohla, a potom sa dozvedela o Petrovom občianskom združení.

Ondrej, ktorý má teraz 14 rokov, sa stal oddaným rybárom a pripisuje Petrovi zásluhy za to, že mu pomáha dospieť, pričom musí spomenúť, že raz s Petrovou pomocou chytil sumca.

Peter najskôr používal vlastné a darované financie. Neskôr založil občianske združenie, ktoré pomáha znevýhodneným deťom a deťom bez otca prostredníctvom rybolovu.

Počas týždňa sa Peter venuje svojmu veľkoobchodu. Cez víkendy on a niekoľko ďalších dobrovoľníkov, väčšinou ľudí z jeho občianskeho združenie, berie 20 detí na rybolov na charterovú loď. Osloví miestne pestúnske a skupinové domovy, aby pozval deti, aby strávili deň pri vode. Mnohí nikdy nechytali ryby a dokonca neboli ani na lodi, takže ujo Peťo, ako ho deti volajú, začína tým, že ich naučí základy. Potom prídu životné lekcie, ktoré rybolov ponúka: trpezlivosť, samostatná alebo tímová práca a jednoduchá radosť z relaxu vonku. Podnikli viac ako 600 rybárskych výletov s takmer 2 000 deťmi. Tie deti toho prežili veľa a veľa toho videli a ich životy boli ťažké. Ale keď lovili ryby, všetko to zmizlo. Vonku na lodi sa usmievali a nadväzovali nové priateľstvá.

„Chcem im len ukázať, že mi na nich záleží, že som tu pre nich,“ hovorí.

Pretože veľa detí chodí na viacero výletov, Peter a ostatní dobrovoľníci si s nimi dokážu vybudovať vzťahy. On a Janko, ktorý má teraz 20 rokov, spolu stále pravidelne lovia ryby a Janko vníma uja Peťa ako otcovskú postavu.

Mnohé deti sa rozhodnú chytiť a pustiť, ale na nedávnom výlete s deťmi zo skupinového domova si nechali ryby a v ten večer si užili chutné rybie grilovanie.

Toto občianske združenie v dobrej veci spojilo mnoho ľudí a organizácii. Majú firemných sponzorov, ktorý darovali prúty, navijaky a oblečenie. Vítajú aj dary od jednotlivcov. Pomáha im aj miestna cirkev.

„Nie je nič krajšie, ako cítiť prvé zatiahnutie šnúry a vidieť, ako sa dieťa rozžiari s úsmevom. Mám to šťastie, že som toho svedkom každý víkend,“ hovorí Peter.

„Dúfam, že vie, že to myslím vážne, keď mu poviem ďakujem,“ vyznal sa Janko.