Otec sarkazmu
Cítiť jeseň, bodaj by nie, bolí ma voľajako hrdlo a ja si asi dnes budem variť zázvor, šalviu a kopec cesnaku. Jeseň so sebou prináša kultúru pre každého človeka. Pomarančové sviečky, čaj, dážď, perníky a knihy. Čo najradšej čítate počas jesene?
To je obdobie, kedy sa číta Jean Giono, Tolkien, Vojna a mier a ja neviem čo. Ale niečo jesenné a daždivé. Niečo, kde počuť kolesá z drožiek. Obodbie, keď páni chodili v oblekoch a klobúkoch. Dámy boli neodolateľné a zvodné. A hlavná postava neskutočne vzdelaná z chémie. Večne fajku v ústach, prechádza sa po Londýne a je hrozne uštipačný, sarkastický. Opäť si zájdem na Baker Street 221 B.
Trošku odbočím z Baker Street do inej časti Londýna, povedzme na Jacob's Island. Teda teraz sa to inak volá, neviem ako. Pretože o tom mieste písal človek, ktorý je pre mňa otcom sarkazmu.
Ale spýtam sa vás, kedy ste sa prvýkrát stretli v literatúre so sarkazmom?
Keď pôjdeme od počiatkov literatúry, istý druh výsmechu by sme mohli nájsť v Komédii o hrnci. Stredoveká literatúra a výsmech niekomu? Čo sa vtedy písalo? Rytierske eposy, modlitby, homílie, atď. To bol čas obrovských kníh a nádherného umenia. Pre knihy to bol vek iluminácii (Pre živého boha otca, nie iluminátori), iniciál. Do istej časti je tam aj kúsok mágie a o knihách sa povrávajú legedny. (Codex Gigas, a tak podobne.)
Čo však smiech? Ľudia sa museli zabávať, nebolo to všetko len o rytieroch a o modlitbách. Prichádza literatúra chanson d'gest. Rytieri ako Cid, Roland, Artuš neboli jediný v literatúre. Čo taký Aucassin? Nie je to tak trochu ostrý výsmech stredovekým románom? A tak trochu cirkvi? Princ sa zamiloval do saracénskej princeznej. Neboli tak trochu Saracéni jedným z najväčších nepriateľov katolíckej cirkvi?
Poďme do humanizmu. Tu by sme už mohli hovoriť podľa môjho objektívneho názoru o sarkazme ako ho poznáme teraz. Je nám jasné, že príbeh o rytierovi, ktorý bojoval s veternými mlynmi, čítal si príbehy ako „El rey Arthur“, že je výsmechom. Nehovoríme o sarkazme, Don Quijote to všetko myslel vážne.
Okrem iného, prvýkrát sme sa stretli v literatúre s človekom, ktorý píše o svojich pocitoch. Hoc, možno to tak Cervantes nechcel, ale Don Quijote je rojko, snílek. (Už viem, prečo mi je taký blízky. My romantici večne naháňame ovce a čítame knihy a nežijeme reálny život.) Čo sa inak týka Dona Quijota, pre mnohých ľudí sa stal z nejakého zahadného dôvodu ikonou inteligencie. Teda nie Don Quijote, ale to rozprávanie o tom. Napríklad mám kamaráta, ktorého iní posielali do nevstinca. On tam z nejakého dôvodu nechcel zaboha ísť. (Ja vážne nechápem prečo.) A potom mu hovorili, že je ako Don Chichot. (Čítali ste niekedy Troch mušketieroch? A akú mal charakteristickú črtu mladý Gaskonec?)
Ja by som veľmi ocenil, aby keď niekto chce rozprávať o literatúre, mal o nej nejakú šajnu. Tak za prvé, v španielčine sa Q nikdy nečíta ako Ch. Za druhé, literatúra nie je umenie, ktoré by hladilo ego hrajúcich sa inteligentov. Veľmi by som ocenil, že keď z úst vypustíte nejakú perlu, bolo by aj vhodné, aby ste to mali niečím podložené. Ja tiež môžem prísť za kamrátom a povedať mu, „Ja Ťa mám tak rád. Si vzácny charakter. Ako kardinál Richelieu.“ A vôbec, ľudia, čo literatúru vnímajú ako symbol, že môžu vyzerať inteligentní, odporúčam vám Markíza de Sadé. Veľmi to pomáha, toho citujte a aj podľa neho žite. Urobíte svetu veľkú službu, poniektorí prestanú po vašich prejavoch brať nitroglycerín pod jazyk.
Keď idem ďalej, myslím na Moliera. Asi sa všetci zhodneme s tým, že Moliere a výsmech sa majú radi. Pre mňa je Moliere otcom hyperbolizácie.
Zablúďme tak trochu do Ruska a pozrime sa na Krylova. Jeho Opica a zrkadlo je už istým spôsobom sarkastická.
Vráťme sa však na Jacob's Island.Tam je človek, ktorý ma podobný sarkazmus ako ho človek používa do dnes. Nie je to nik iný ako starý Charles Dickens.
A čo Dobrý vojak Švejk? Je sarkastický?
Čo vy?
PS: To je len zopár myšlienok. Kalkulujem, že po zaujímavej diskusii prídeme na ďalšie zaujímavé tipy.
PPS: Tí, ktorí ma opovrhujú, že som taký hnusný, nedobrý, bakaný, ironický, sarkastický, tak im zvestujem, čo ma naučil Pán Profesor. „Sú ľudia, ktorí opovrhujú mojimi knihami. Aj ja opovrhujem nimi.“
Martin Šuraba
Záhradník

Každý víkend si opravoval bicykel. Ráno vstal, vzal olej a mastil reťaz. Fúkal gumy, čistil rám a jeho bicykel bol vždy ako tomu on hovorieval, vo forme. Mal veľmi krehkú ženu s obrovskými očami a tým najrozkošnejším úsmevom na svete. Bol záhradníkom v kráľovskej záhrade.
Martin Šuraba
Bojovný Ján a roket science

Už dopredu upozorňujem, že to je sci-fi. V reálnom svete sa taká osoba nemôže vyskytovať, životné príbehy sú však rôzne. Ak niekde nájdete také rocket science guru, prosím, dajte mu prečítať tieto riadky, ja mám siahodlhé kontakty do NASA a bola by obrovská nehoráznosť, keby taký človek nepomohol vede. Veru, veda je to slovo, kde to začalo.
Martin Šuraba
O okrúhlom stole

Rád sa prechádzal po opadanom lístí. Miloval červené stromy, hmlu, zelenú trávu a mokré topánky od rosy. Keď bol malý chlapec, našiel kdesi v lese opustenú jaskyňu. Nikdy do nej nevošiel, lebo sa bál. A ako to už na svete chodí, ak sa niečoho bojíme, vymyslíme si príbehy, aby sme si to ešte nejako potvrdili. V tom čase ešte nepoznal hrozby dnešného sveta. Bál sa duchov, príšer, strašidiel a iných ohavných bytostí. A tak k tej jaskyni prestal chodievať. Tak sa zoznámil s tajomným svetom a začal si pestovať fantáziu.
Martin Šuraba
Orechy

Ona bola svetrová, on košeľový. Keď sa spoznali, túlavali sa v zasneženom meste. Doniesol cukríky, ktoré ona zbožňovala a ponúkol ju. Bol šikovný, nechcel ju chytiť za ruku len tak.. Zbožňovala jeho komplimenty a aj to, ako ju vedel pohladkať po vlasoch. Vravieval, že ženy milujú dotyky a vlasy sa najlepšie dotýkajú. Samozrejme až po zadku.
Martin Šuraba
Keď zožltli stromy

Od mala neznášal slivky. Keď mal sedem rokov, skoro sa zahrdúsil kôstkou a odvtedy ich nejedol. Mal brčkavé vlasy, miloval ošarpané topánky a rád pozoroval vlaky. Veru vlaky, to bolo jeho. Vždy po škole sa vytrepal na vŕšok, ba aj na kopec a pozeral na vlaky.
Další články autora |
Před a po. Satelitní snímky ukazují zkázu po útocích USA na jaderná zařízení
Nové satelitní snímky ukazují následky amerického vojenského úderu, který v neděli cílil na íránská...
Poslala manželce zprávu, že jsme milenci. Sekal jsem ji do hlavy, vypověděl primář
Šokující detaily mimořádně brutální vraždy dnes zaznívají u Krajského soudu v Plzni, kde stanul...
Tomahawky z ponorky, „drtiče bunkrů“ z B-2, zasypané vchody. Co ničilo jaderný Írán
USA zdevastovaly íránský jaderný program a jaderné ambice Teheránu jsou nyní v troskách, uvedl...
Advokát Prouza spáchal sebevraždu. Nechal po sobě dopis na rozloučenou
V sobotu spáchal sebevraždu renomovaný padesátiletý advokát a bývalý českobudějovický soudce Daniel...
Decroix odstraňuje magisterský titul. Vzdělání z Francie je výhoda, zastal se jí Fiala
Ze stránek vlády zmizel ve středu večer titul Mgr. u jména nové ministryně spravedlnosti Evy...
Vedro, pašeráci, rakety. Jak jsem zažil Hormuz, kde se právě pěkně potí dějiny
Premium Kdyby si peklo chtělo otevřít na Zemi filiálku, Hormuzský průliv by byl dobrá parcela. Když tam byl...
Strašák jménem povolenka. Kolik mohou domácnosti připlácet za topení i benzin
Premium Domácnosti obchází strašidlo nových emisních povolenek, které mají už za rok a půl zdražit vytápění...
Odposlouchávali i vydírali vlivné. Rusové měli agenty v české armádě i v ČEZu
Premium Verbování lidí ke spolupráci s ruskými tajnými službami, výhrůžky, sledování lidí, odposlouchávání...
Velký fototest: Kolik stojí máslo, chleba a další zboží v Chorvatsku
Od našeho zpravodaje v Chorvatsku Redakce iDNES.cz projela Chorvatsko od severu až na jeho nejjižnější konec. Prozkoumala a...

Prodej rodinného domu, Liblín-Královice
Liblín, okres Rokycany
4 499 000 Kč