Med a šípky

Bolela ma hlava a strašne som bol mokrý. Neznášam ten pocit, keď je človek spotený a zobudí sa. Jej vlasy neboli vedľa mňa, skoro oblečená a učesaná, prišla ku mne. Pozrel som sa ostýchavým pohľadom na ňu. „Celú noc som chrápal, čo?“ Opýtal som sa jej a ona sa usmiala. Mala ma hrozne rada a aj veci, ktoré jej na mne vadili, tak mi hovorila s láskou. Doniesla mi čaj a ja som už vycítil zázvor.

„Ja viem, že by si to radšej ocenil v lete, ale musíš sa liečiť. Koľko si mal horúčku, priznaj sa!“ Opýtala sa ma a voňala. Miloval som vôňu jej vlasov a ešte aj jej krku. Inak tá narážka na zázvor. Jedného dňa som robil politickú kampaň. Krásna vec, až mi do plaču bolo. A moje predvolebný slogan bol nasledovný. „Keď je v lete 40 stupňov, choďte vo vetrovke do autobusu, dajte si horúci zázvorový čaj! To je jediná cesta k demokracii!“
 
„Ani neviem, nemeral som si ju. Nehovoril som nejaké hovadiny?“ Povedal som jej a kašľal som. Mal som nádchu. Teda, čelo ma bolelo a bol som malátny. Okrem iného som mal strašne sexi hlas a moje priedušky mali pocit akoby boli na opere.
 
„Ja ani neviem, spala som.“ Usmiala sa na mňa, priblížili sme sa k sebe a chytili sme sa za ruky. Obaja sme mali hrozne jemné a krehké ruky.
 
„Neklam, veď ja som sa budil na to ako som chrápal.“ Rozrečnil som sa a ona sa usmievala a snažila sa obliecť si niečo.
 
Z nejakého záhadného dôvodu moja malátnosť prešla a ja som ju pošteklil po krku. „Napíš mi ospravedlnenku, že pes mi zožral desiatu.“ Povedal som jej.
 
„Ty dnes ostaneš v posteli!“ Povedala mi prísnym tónom a už ma tam šla ukladať.
 
„Dobre, ale tebe by v tej posteli šlo lepšie, keby si tie šaty na sebe nemala.“ A začal som jej ťarbavo vyzliekať blúzku.
 
„Ale! Nemotaj mi hlavu, čo by mi študenti povedali, keby som neprišla?!“ Smiala sa.
 
„No tak aj ich zožrali psy!“ Povedal som jej a nejako ma ťarbavosť opúšťala a nastúpila nemotornosť.
 
„Psy, psi, vlci, vtáci, býci!“ Pokračovala.
 
„A lochneské príšery.“ Povedal som a začali sme sa obaja smiať.
 
„Prídem skoro.“ Dala mi pusu a už šla.
 
„Budeš na nich dobrá?“ Opýtal som sa a dostal pusu.
 
„Len lež, pi čaj a o ostatné sa postarám. Dokonca ti donesiem aj čerstvé ovocie a nejakú dobrotu.“ Povedala mi a ja som sa usmieval. „Hlavne nelez z postele a mysli na to ako sa k tebe dokotúľam o pár hodín.“ A dala mi pusu na čelo.
 
Hneď ako sa zamkli dvere, samozrejme, že posteľ nebola dobrá kamarátka. Utekal som do kuchyne. Zázvor som si nastrúhal a hneď uvaril čaj. Lial to do seba. Inak som do seba hádzal všetky štipľavé veci, čo tam boli. Cesnak, chilli, saha keri, čierne korenie, potom majoránkový čaj, kyslé jablká, škoricu. Urobil som si židovský penicilín, cibuľu som jedol ako jablko. Olomoucké syrečky s cesnakovým chlebom som do seba hádzal. Slaninu, uhorku, potom som to zapil slivovicou a ja neviem čo všetko. Švédske kvapky, citrón, citrónku, pomaranče a čo ja viem čo všetko.
 
Skrátka a dobre, cítil som sa ako ten pes, čo ukradol tortu psíčkovi a mačičke. Bolelo ma brucho a tak som šiel do vane. Nasypal som si tam mnoho soli, možno až jedno kilo, harmanček, žihľavu a do horúcej vody si sadol. Cítil som sa ako v kúpeľoch. Písal som si poznámky k jednému článku a z hlboka dýchal ako raz, keď som sa učil umelé dýchanie.
 
Potom som tu soľ a všetky veci umyl zo seba a hodil sa do postele. Účinok žiaden. My chlapi sme takí, chceme, aby to všetko bolo už za nami hneď. Snažil som sa zaspať a tak som si čítal staré vedecké teórie o metodiky porozumenia.
 
A tak som zaspal. Papier olepený okolo gamby a vlasy boli akoby olepené igelitkou. Zobudila ma jej vôňa a smiech. „Vidím, že si ma počúval a bol v posteli.“ Nevidel som ju cez slovo metodika.
 
„Takže ty nebudeš poslúchať, ja si k tebe ľahnem, aby si vedel. Mám tu med a šípky. A beda ti, keď z tej postele ujdeš.“ Smiala sa a začala si rozopínať nohavice.
 
Z nejakého dôvodu som nemyslel na chorobu a na metodiku koeficienta šmýkového trenia, či čo to boli za bludy.