O sukni a čokoladovej pralinke

Presťahovali sme sa. Maľovali sme steny na oranžovo a smiali sa, že som červenovlasý. Baby mi hovorili nekrvácajúci a už mi len lutnu bolo treba. Nepoznali sme sa až tak dobre, vlastne my traja chalani trošku áno a asi aj baby navzájom, ale spolu nie. Ani sme netrávili prvé mesiace spolu čas, každý bol rozlietaný a chodievali sme domov zväčša spať. Voňali sme si navzájom všetci, každý doniesol do spoločnej domácnosti akúsi svoju vôňu orgovánu, alebo ako to povedať.  

Časom ma vytiahli chalani na pivo, trošku sme sa bavili o futbale, dievčatách, šiškách, jahodách a o horách. Niekedy sme si vyšli na nejaký kopec a s dobitými nohami sme sa doťahali domov. Spávali sme každý vo svojej izbe a na to, že nás bolo 6, domček rástol. Veselo sa z neho kúrilo a dym nám pripomínal všetkých v izbách. Chalani boli kamarátski, poradili sme si, predávali sme si skúsenosti s rande a občas si rozprávali zážitky. Raz za 3 týždne sme si v piatok sadli na balkón s pivom a hulákali do rána. Občas sme hádzali fľašky z balkóna do smetia a pochopiteľne, že sme netrafili.

„Ide dnes futbal, hráme proti Mongolsku. Kúpime pivo a pepe chrumky?“ Usmiali sme sa na seba. „No dobre, ale len pivo, nechcem sa strieskať do nemoty.“ A to sme sa zborovo usmiali. Futbal skončil, stiahli sme sa všetci do večierky, kúpili fľašu vodky a bolo veselo. Baby za nami prišli a tak sme im ponúkli, čo sme mali. Spali sme každý inak a každý sa z toho smial. Zobudil som sa na zemi vedľa nejakých dievčenských nôh a obaja sme sa na seba usmiali. Obaja ešte v rifliach a svetri, sme utekali do sprchy. Ešteže sme mali dve sprchy.

Prichádzal čas Vianoc a tak sme trávili čas aj s kočkami, hrali sme spoločenské hry a robili hlúposti. Vlastne nikto z nás nebol súťaživý a preto sme sa smiali. Keď sme hrali karty a mali si hovoriť znamenia, robili sme všetko len to nie. Občas niekomu z nás prihorela polievka a niekto omylom zahodil do bieleho prádla červené tričko a pustil to pod 60. stupňami.

Mali sme sa natoľko radi, že sme si prali veci navzájom. Tradične, menili sme si ponožky, občas aj svetre a dakedy aj nechtiac okuliare. Bol piatok a vonku sa stromy farbili pastelkami. „Poďme spolu na nákup.“ A tak sme všetci išli, každý si vzal nákupný vozík. Bolo príjemné, keď sme sa stretli s prázdnymi vozíkmi a usmiali na seba. Šiel som si kúpiť nejakú vodu po holení, lebo už mi čierne korenie nerobilo dobre. Uvidel som ju ako ovoniava vody po holení.

„Také ti vonia?“ Opýtal som sa jej jemne.

„Rozmýšľam, či by sa to hodilo do omáčky.“ Povedala len tak a položila to.

„To by mali mať cesnakovú vôňu po holení.“ Odvetil som jej a usmial sa. Usmiala sa tiež a vzápätí sme sa na seba pozreli. Nikdy sme v sebe nenašli toľko krásy v sebe ako vtedy.

„Čo používaš ty?“ Spýtala sa ma.

„Na varenie?“ Začal som si ju doberať.

„Po holení.“ Povedala.

„No zvyčajne čierne korenie, pre zachovanie rodu.“ Povedal som jej a uvedomil si ako ma veľmi potešilo, keď sa zasmiala.

„Ale vážne, chcem bratovi kúpiť nejakú dobrú vodu po holení na Vianoce. Ešte sa neholil.“ Hovorila.

„Pre brata?“ Spýtal som sa akoby som neveril tomu.

„Isteže pre brata, ty trubiroh. Azda si si myslel, že by som mala nejakého frajera, keď som sa vyspala s tebou?“ A bolo vidieť, že sa vyžíva na tom pohľade.

Ja som si predstavil akoby som zobral fľaštičku nejakého balzamu po holení a fľochol si do gágora. Pri tej predstave som sa rozosmial.

A tak som sa jej občas pozrel na zadok a na nohy a šli sme platiť. Pochopiteľne, že predtým sme vybrali niečo, čo voňalo obom. Iskrivé pohľady sa na nás lepili.

V domácnosti sme začali tráviť viac času v kuchyni, čistili sme spolu mrkvu, krájali cibuľu, aby sme sa videli plakať. Mali sme radi zemiakové placky a keď sme spolu umývali riady, občas sme sa dotkli jeden druhého rukami. Nemuseli sme si to hovoriť, ale asi preto sme boli tak blízko, lebo sme sa občas dotkli jeden druhého.

Prišiel jeden večer, keď bolo už pred Vianocami. Chalani hovorili, že druhý deň pôjdu domov a baby vlastne išli s nimi. Ja som do seba hádzal kuchynskú príručku Javy, lebo v práci sme mali niečo robiť, čo si človek nosil aj domov. Zrazu sa otvoria dvere a všetci piati tam zborovo, „Ahoj.“ A ja som odvrátil obraz od tej sexi knihy a usmial sa na nich. „Robíš niečo?“ Spýtali sa ma chalani. Náš pohľad sa opäť stretol a obaja sme si venovali úsmev, ktorému nik iný nerozumel.

„Čítam nejaké vášnivé dielo o láske.“ Riekol som.

„Nejaké pekné?“ Opýtala sa ma jedna z trojice dám.

„Áno, základy svahilčiny.“ A usmial som sa.

„Mám problém s počítačom.“ Povedala Ona. A tak sme sa na to šli pozrieť. Windows XP, SP3. Nebudem ďalej rozoberať. Ale bolo príjemné, keď sme do seba občas buchli.

Druhý deň som ju stretol v kúpeľni, ešte v spodnom prádle, nečakala ma tam. Ani ja ju, musel som byť hrozne príťažlivý, vlasy ako metla, zubná pasta mi padala kdekade a ešte aj tie trenky, čo som mal, mali obrázok bugs bunnyho. Zato o nej by sa dačo iné dalo povedať.

Vzal som si oblek a ona mala farebnú sukňu a pekné sako. Cestou na autobus sme sa rozprávali a mierne sa obtierali o seba bokmi. Párkrát sme si prešli rukami popri sebe a zastavila sa nám reč. Keď sme sa rozlúčili a ja jej poprial veľa šťastia, videl som v jej očiach, že k sebe patríme tak ľudsky.

Stretli sme sa poobede v obchode, viacmenej náhodne, viacmenej sme si na seba počkali.

„Kúpime si vianočku a pustíme si Chalupárov?“ Opýtala sa ma.

„A nejaké vanilkové mlieko?“ Povedal som jej.

„A kopec medu a keksov.“ Povedala.

„A ešte šaraticu, aby sme mali dobré afrodiziakum.“ Povedal som jej pri pokladni a ona sa tam skoro zložila od smiechu.

A tak sme sa dogúľali domov, ľahli si na jednu posteľ a pozerali Chalupárov. Po nejakom čase sa ku mne otočila. „Kde sa to pozeráš, ty zvedavec? Ráno ti nestačilo?“ Lišiacky sa usmiala.

„Ja som len chcel vedieť aký je vzorec teórie relativity.“ Usmial som sa.

„A ten vzorec je pod mojou sukňou? Často sa dívaš dievčatám pod sukňu?“ Opýtala sa ma a rukami mi zahrabala vo vlasoch.

„Nikdy som to nerobil.“ Hovoril som a prisunul som ju k sebe, aby sme si boli bližšie.

„Ani ako štvorročný? No a čo ešte chceš vedieť o mojej sukni. Chceš sa mi ešte pod ňu pozrieť?“ Usmiala sa na mňa.

„Skôr by som ocenil, keby som vedel ako ju z teba dostať dole.“ Povedal som jej a všimol som si, že má pery od čokoládovej pralinky.

„A čo ťa ešte zaujíma, spýtaj sa, možno ti rada odpoviem.“ Opýtala sa ma.

Ja som ju pobozkal, bolo to mokré a vášnivé. Mala sladké pery od pralinky a nohy hladké. Keď som jej stiahol sukňu z nôh, pošteklila ma slovami. „Vidíš, aké ťažké to bolo. Ako si vy chlapi vlastne viažete kravatu, dostať ju z teba dole je tiež nad ľudské sily, aby som ti nezničila uzol.“ Smiala sa a túlili sme sa k sebe viac. Samozrejme, že kravata bola to najmenej, čo by robilo problémy.

Druhý deň sme sa zobudili vedľa seba a šli už do jednej sprchy.