Pirohy

Nemal som dobrý deň, niečo sa stalo. Vlastne nič vážne to nebolo, ale nebol to dobrý deň. Preto som sedel v práci nejaký vykoľajený a rozrušený. Bol to iný deň v práci, taký kedy človek pozerá na svet inak. Niečo také ako keď človek nespí doma a potom príde do práce a nejaký čas sa len kuká, kde vlastne je.  

Zrazu mi príde sms, či bolelo a ja že tak trochu áno. Tie stromy cestou od zubnej ambulancie ma už poznajú. Bolo tak ako klasicky. Prišiel som, vŕtali mi zub a šiel preč. Bál som sa ako vždy. Ako vždy od mala, keď som tam chodil. Detská zubárka mi dala najkrajšiu erotiku života, keď mi raz namiesto boľavého zubu vytrhla ten zdravý. Skvelá žena, škoda, že neviem jej meno. Určite by som si ho nalepil na chladničku.

Prišiel som do práce trochu neskôr, keď som bol ešte citlivý. V podstate mi nič neobvyklé nerobili, zažil som aj horšie veci. Mimochodom, tiež vám to slovné spojenie nepomáha? A tak som v práci bol ešte trošku rozrušený, čítal si o digitálnej ochrane dokumentov a písal si poznámky do T602.

Potom mi prišla sms, či bolelo a či sa nebudem hnevať, keď večer budeme mať pirohy. Bože, pirohy! Jedlo, ktoré ani v školskej jedálni nevedeli kaziť! Inak v školskej jedálni sme zažívali krásne obedy, opražené nohy z gauča, olej z tuniaka, špongiu v oleji, zobákový guláš tučniaka a mäso z kobry indickej. Vďaka školskej jedálni som nemal rád špenát, zemiakovú kašu a dokonca jeden čas aj pizzu. Ja teda neviem ako to je, ale myslím, že čo sa týka školy, každý spomína na jedáleň ako na miesto posledného odpočinku. (Už sa teším na všetkých ľudí, ktorí sa budú cítiť dotknuto a písať mi akú mali dobrú školskú jedáleň. Napíšte mi email, aby som vedel, kam prihlásiť svoje deti.)

A ja som myslel na tie pirohy, maslom poliate, na strúhankové, na špenátovo- syrové, na orechové, tvarohové (ako Kukučín píše v poviedke Štedrý deň.), na slivkové, vanilkové, malinové a na kdejaké dobroty.

A tak som dopísal poznámky v T602 a šiel pekne domov. Cestou som ešte šiel k susedom na dvor, že odtrhnem nejakú tú burinu. Div mi pes nerozhrýzal ruku, ešteže nikto nebol doma, lebo ten pes štekal tak hlasno, že pozobúdzal každého psa. Z nejakého dôvodu dychčal, fučal a vyzeral sťaby Uhlík v excitovanom stave.

Stretol som ju pred obchodom. Dali sme si pusu a dal som jej ružu. Mal som tak trochu krvavé ruky, bodaj by nie, keď vás naháňa pes. V tom čase nejako zmysly putujú o holý život. A šli sme okolo toho domu, kde som si dovolil tú zvrhlosť. Usmiala sa a chcela mi niečo povedať, že som ako Robby z Troch kamarátov. Ale ja som bol ticho.

A tak sme otvorili totu našu kapuru a ja som zacítil vôňu bryndze a zemiakov. Obaja sme si pozreli na ruky a mali sme ich trak trochu od krvi. Ona preto, že si občas zadrela do prstov a ja preto, lebo som sa maznal s havkom.