Dvaja spolužiaci
No a tak som otvoril dvere, kde ma čakal prázdny stôl a počítač. Inštinktívne som ho zapol a zaprášenú tašku som položil k stolu. Pohral som sa s mokrými vlasmi a z tašky som vyberal pohár na čaj. Okrem toho kopec čajov, ktoré som si priviezol z cudziny. Cítil som sa ako v rozprávkach, keď človek odíde do sveta a príde domov. Bol som vo veku, keď som začal druhým predávať skúsenosti. Pozeral som sa z okna a uvedomoval si, že všetko sa mení. Ja som sa zmenil.
Pamätám si na posledný odchod zo školy. So spolužiakom sme si podali ruky, usmiali sme sa na seba a poďakovali si za to, čo sme pre seba robili počas štúdia. Odvtedy som ho nevidel, občas sme si poslali mail a občas sme si poslali pohľadnicu k Vianociam. Bol to skvelý chlapec, škoda, že som ho odvtedy nevidel.
A teraz som sa vrátil, pretože ma to ťahalo domov. Chcel som učiť, predávať skúsenosti a dávať najavo študentom, že sú tu pre univerzitu a že ich štúdium je veľmi hodnotné. Vybalil som si z tašky nejaké knihy, potom zopár monografií, čo som napísal a nakoniec červenú knihu. Každý človek by mal mať v kancelárii niečo, čo ho charakterizuje. U mňa to bola Červená kniha rozprávok. (Úprimne, nechcelo sa mi hľadať Tolkienovu fotku a vešať si ju na stenu. Ešte by som porušil autorské práva a dopadol by som ako ten, čo rozprával na Františka Jozefa.) Ktosi zaklopal a ja som sa usmial. „Slobodno!“ Riekol som a spomenul si na jedného vyučujúceho, čo to robil.
Pokiaľ je učiteľ dobrý, naučí vás nielen odbornú látku, ale aj mnoho od neho pochytíte. Povedzme, spôsob vyjadrovania, aj nejakú dávku galantnosti a životnej filozofie. Mal som hrozne rád košele a mal som na sebe aj tú, čo som v nej štátnicoval. Nejaký rok od štátnic odbehol, ale košeľu som si nechával pre špeciálne vyročia. Nosieval som ju na slávnostné chvíle, ako boli zásnuby a tuším som ju mal aj na svadbe.
Vošla šéfka, privítala ma a že o pár minút príde nová kolegyňa, ktorá bude so mnou sedieť. Povedal som si v duchu „nedbám.“ Vraj sa trochu zdržala na personálnom oddelení. A ona sa tak usmievala. Bodaj by nie, poznala ma odvtedy, odkedy som bol študent. Pamätala si, že robím neplechu, študijné oddelenie zo mňa šalelo a celkovo zo mňa univerzita šalela. Nehovorím, že som bol najlepší študent, to isto nie. Bol som študent, ktorý sa zaujímal o kadečo a taký vzťah mali ku mne aj ľudia. Niektorí učitelia ma mali radi, iní sa netešili na hodiny so mnou a podaktorí iní pracovníci mali zo mňa nočné mory.
Keď som zapol počítač, zahlásil mi, že nevie nájsť operačný systém a tak človek už robil, čo poznal nasmapäť. Ešte ani tá slečna nezaklopala a ja som už telefonoval do výpočtového strediska, že aký to mám fakultný email.
Zrazu sa otvorili dvere a ja som uvidel nejaké neposlušné vlasy. Vstal som zo stoličky ako pravý gentleman a podal jej ruku. „Panebože, nečakala som, že ťa niekedy uvidím.“ Ozval sa hlas a to sme už si skočili do náručia Myslím, že nám obom vyhŕkli slzy. Nevideli sme sa dobrých pár rokov a teraz sme kolegovia.
Vôbec sa nezmenila, bola pôvabná a dobrosrdečná ako vždy. Mala v sebe nádych skúsenosti a detské oči, s ktorými som kedysi skúšal ako ísť na skúšku bez znalosti Proglasu.
„Kedy učíš?“ Ozvala sa.
„O druhej. Čo ty?“ Povedal som jej.
„O dvanástej.“ Odvetila a usmiala sa.
„To znamená, že máme tri hodiny času.“ Pousmial som sa. Kývol som do počítača a hovoril si, že sa s ňou budem baviť.
Bola to moja spolužiačka, koľkokrát sme snívali, že pôjdeme všetci na pivo a poriadne sa zabavíme. Boli sme dvakrát alebo trikrát. Ja som v tom čase pil nealkoholické pivo a bol som naučený jesť nakladané syry.
Ani neviem o čom sme sa začali zhovárať, ale rýchlo sme prešli k spomiekam. „A pamätáš sa na to ako sme prišli o siedmej ráno do školy a ona neprišla?“ Opýtal som sa jej.
„Dnes som ju videla, rýchlo som sa tvárila, že tu nie som. A ona bola do teba zamilovaná.“ Povedala mi.
„Veru a ja ako vzácny gentleman som dal prednosť umývaniu záchodov.“ Odvetil som akoby som ju práve pobozkal.
„Veľmi si mi pomáhal pri škole.“ Hovorila.
„Veď aj ty mne, najmä, keď som zaspal na prednáške.“ Smial som sa. Pamätám si dodnes to moje pôsobenie na prednáške ako som zaspal a zobudil ma zvuk, „ďakujem za pozornosť.“
„A ešte keď sme raz mali úvod do štúdia a ktosi z vás hovoril, že etnické skupiny, že tam patrí Jabčák.“ Smiala sa.
„Alebo tie zabíjacke prednášky, kde sme celý semester pozerali von oknom na púpavu? Bože, raz som bol zamilovaný do jedného dievčaťa a ju som nazval, že je ako púpava na lúke. Kyrie eleison.“ A zaspomínal som si.
„Ja som ju poznala. Vkuse bola namyslená a myslela si, že je niečo viac ako ja. Už len preto, že ja som tá z Ukrajiny a z úbehej, žobráckej univerzity.“ Placho sa usmiala.
„Až mi je ľúto, že som si ju nevzal. To by bolo manželstvo. Človek by si nad niektorými ľuďmi poplakal, aký mali vzácny karakter.“ Povedal som hrdo.
„Karakter? To mi príde ako slovo z 30. rokoch.“ Smiala sa.
„Keď som čítal Moje mládí v Gronsku, tak tam to slovo bolo. Zháňal som tú knihu asi polroka. Mám ju v hroznom stave.“ Hovoril som.
„A požičiaš mi ju?“ opýtala sa, keď si zalievala čaj a dávala kvet na parapetu. (Aspoň môžem odtrhovať z neho.)
„Na.“ Vytiahol som ju z tašky.
A tak sme sa zarozprávali a už utekala na predášku. Na to hovorila, „Robíš niečo večer?“ Opýtala sa ma.
„Hej, pôjdem domov. Ale mohli by sme si ísť kúpiť fľašku a niekde sa ísť zrumázgať.“ Usmial som sa.
„Som za. Aspoň uvidím, čo robíš, keď sa opiješ.“ Smiala sa.
„Chytám ryby a jem ich surové.“ Povedal som a pozdravili sa.
A ja som sa začal pripravovať na to, že pôjdem k novým študentom.
Venujem Mirke F.
Martin Šuraba
Záhradník
Každý víkend si opravoval bicykel. Ráno vstal, vzal olej a mastil reťaz. Fúkal gumy, čistil rám a jeho bicykel bol vždy ako tomu on hovorieval, vo forme. Mal veľmi krehkú ženu s obrovskými očami a tým najrozkošnejším úsmevom na svete. Bol záhradníkom v kráľovskej záhrade.
Martin Šuraba
Bojovný Ján a roket science
Už dopredu upozorňujem, že to je sci-fi. V reálnom svete sa taká osoba nemôže vyskytovať, životné príbehy sú však rôzne. Ak niekde nájdete také rocket science guru, prosím, dajte mu prečítať tieto riadky, ja mám siahodlhé kontakty do NASA a bola by obrovská nehoráznosť, keby taký človek nepomohol vede. Veru, veda je to slovo, kde to začalo.
Martin Šuraba
O okrúhlom stole
Rád sa prechádzal po opadanom lístí. Miloval červené stromy, hmlu, zelenú trávu a mokré topánky od rosy. Keď bol malý chlapec, našiel kdesi v lese opustenú jaskyňu. Nikdy do nej nevošiel, lebo sa bál. A ako to už na svete chodí, ak sa niečoho bojíme, vymyslíme si príbehy, aby sme si to ešte nejako potvrdili. V tom čase ešte nepoznal hrozby dnešného sveta. Bál sa duchov, príšer, strašidiel a iných ohavných bytostí. A tak k tej jaskyni prestal chodievať. Tak sa zoznámil s tajomným svetom a začal si pestovať fantáziu.
Martin Šuraba
Orechy
Ona bola svetrová, on košeľový. Keď sa spoznali, túlavali sa v zasneženom meste. Doniesol cukríky, ktoré ona zbožňovala a ponúkol ju. Bol šikovný, nechcel ju chytiť za ruku len tak.. Zbožňovala jeho komplimenty a aj to, ako ju vedel pohladkať po vlasoch. Vravieval, že ženy milujú dotyky a vlasy sa najlepšie dotýkajú. Samozrejme až po zadku.
Martin Šuraba
Keď zožltli stromy
Od mala neznášal slivky. Keď mal sedem rokov, skoro sa zahrdúsil kôstkou a odvtedy ich nejedol. Mal brčkavé vlasy, miloval ošarpané topánky a rád pozoroval vlaky. Veru vlaky, to bolo jeho. Vždy po škole sa vytrepal na vŕšok, ba aj na kopec a pozeral na vlaky.
Další články autora |
Atentát na Fica. Slovenského premiéra postřelili
Slovenského premiéra Roberta Fica ve středu postřelili. K incidentu došlo v obci Handlová před...
Fico je po operaci při vědomí. Ministr vnitra mluví o občanské válce
Slovenský premiér Robert Fico, který byl terčem atentátu, je po operaci při vědomí. S odkazem na...
Drahé a rezavé, řeší Ukrajinci zbraně z Česka. Ani nezaplatili, brání se firma
Premium České zbrojařské firmy patří dlouhou dobu mezi klíčové dodavatele pro ukrajinskou armádu i tamní...
Fica čekají nejtěžší hodiny, od smrti ho dělily centimetry, řekl Pellegrini
Zdravotní stav slovenského premiéra Roberta Fica je stabilizovaný, ale nadále vážný, řekl po...
Pozdrav z lůžka. Expert Antoš posílá po srážce s autem palec nahoru
Hokejový expert České televize Milan Antoš, kterého v neděli na cestě z O2 areny srazilo auto, se...
Koho ještě zajímá? Trumpův soud jako reklama končí, demokraty neuspokojil
Premium Od spolupracovnice MF DNES v USA Soudní proces s exprezidentem USA Donaldem Trumpem o údajné nelegálnosti úplatku pornoherečce...
iDNES Premium rozdává 1 000 Kč na letenky a čtení za 49 Kč na čtvrt roku
K mimořádné nabídce na čtvrtletní předplatné za 49 korun teď iDNES Premium přidává ještě další...
Rusko si objednalo sabotáže v Polsku, devět lidí skončilo za mřížemi
Polské bezpečnostní složky nedávno zadržely devět lidí, které podezírají ze zapojení do sabotáží v...
Absurdní! Nehorázné! Izrael, USA i Česko odmítají zatykač z Haagu na Netanjahua
Izrael má jasno: zatykač z Haagu je absurdní, ostudný a útok proti celé zemi. Tak se vyjádřil...
Akční letáky
Prohlédněte si akční letáky všech obchodů hezky na jednom místě!