Venezis

Slovami by sa malo dať vyjadriť všetko. Ale nedá sa to. Báseň vznikne vtedy, keď chce byť napísaná. Ako táto báseň napísaná na moste.

(Venezia

Tvoj slonovinový úsmev

Ťažisko gondôl posadené

Na zemskej kôre

Sklovito lesklý povrch

Na ktorom sa ako vo sne

Kĺžu ľudia A madony

Vyčarené z mramoru

.

Ich zádumčivé tváre

Osvetľujú mesto Je to ako

Benátsky kolotoč

Farby ťa presvetľujú

Ako múčno-mesačný film)

Gondoly zobákmi Napichujú súmrak Nad mostom

Tichými a slizkými chaluhami Zvrieskol vták

Cítim chladnozelený smútok Benátsky lev sa

Chystá ku skoku Klavirista bije do kláves

Z neba pršia holubie pierka Nadstavujeme im 

Tváre Podobáme sa Mramorovým kĺzavým bytostiam

ktoré zaplnili mesto

.

Kdesi na stene Zasvietil obraz Nežná nevesta

Kníše sa v gondole Rukou zotiera Vzduch z našich tvárí

Čierni sprievodcovia Zaryto mlčia

Loďka rýchlo Nesie ich preč Do iného času

.

(Trasúce sa paláce

Dóžacie chrámy

Zbehli mi Do kútikov oka

ako smietky Už niet ničoho

Len nad Benátkami

Rozprestrel sa

Sivý sen)