Silvester, ktorý sa nevysielal
Hotely v tatranských strediskách boli počas vianočných prázdnin vždy obsadené. Československí návštevníci boli väčšinou účastníkmi pobytových rekreácií, ktoré dostali za odmenu od svojich odborových organizácií, prípadne podnikov.
Aj v čase budovania socializmu a to predovšetkým v období, kedy sa krajina v polovici 60. rokov začala otvárať vonkajšiemu svetu, mali veľký záujem o lyžovačku na horách zahraniční turisti. Možno si myslíte, že to boli hlavne rekreanti z bratských socialistických krajín, ktorí sa rekreovali v Tatranskej Lomnici. Ale Nový rok u nás privítali mnohí zahraniční turisti takmer zo všetkých krajín Európy. V obľúbenom hoteli Srdiečko na Chopku trávili pravidelne Silvestra hostia z Rakúska, Švédska, NSR a Maďarska.
V polovici 80. rokov minulého storočia začali ľudia čoraz viac obľubovať termálne kúpaliská. Odolnejší si nenechali ujsť príležitosť vychutnať si kúpanie v termálnej vode ani na Silvestra napríklad v Kováčovej.
Zábava predsa musí byť
Československá televízia začala zo svojho pražského štúdia vysielať v máji 1953. Bratislavské štúdio sa k nej pridalo v novembri 1956. Vysielanie sa niekoľko rokov obmedzovalo na Petřínsky vysielač v Prahe s dosahom do stredočeského kraja až k pohoriu Jizerských hôr a Krkonôš.
V prvom roku vysielania ČST bolo v republike v prevádzke asi dvetisíc televízorov. Polovicu z nich doviezli z NDR, kde sa v sovietskej licencii vyrábali televízory značky Leningrad. Prvé československé tv prijímače značky Tesla 4001, ktoré uviedli na trh v tom istom roku, mali pre našinca horibilnú sumu. Začali sa predávať za štyritisíc Kčs, čo si len málokto v tej dobe mohol dovoliť. Cena neskôr klesla na prijatelnejšie dve tisícky.
Aj napriek nízkemu počtu divákov sa vedenie ČST rozhodlo pripraviť na Silvestra zábavný program. Televízia začala v posledný deň roka vysielať už o ôsmej večer. Program bol zostavený na štyri a pol hodiny a striedali sa v ňom tri hodinové bloky slova s tridsať minútovými hudobnými predelmi. K nezabudnuteľným menám televízneho Silvestra v Československu patrili Vladimír Dvořák, Jiřina Bohdalová, Vladimír Menšík, Oldo Hlaváček, Ivan Krajíček, Jozef Króner, Zora Kolínska, Magda Paveleková a mnohí ďalší.
Režisérmi programu boli Elmar Klos, Václav Wasserman a Jiří Sequens. Diváci sa tak mohli pobaviť na filmovej reportáži z Chaplinových grotesiek a filmoch s F. Lupinom, videli cirkusové výstupy, smiali sa s humoristami a populárnymi hercami Marvanom, Burianom, Werichom, Filipovským, Horníčkom, Fialom a ďalšími. Čas pred polnocou vyplnili vtedy populárni Fučíkovci. Polnočný prípitok patril mladým ľuďom z tohto zoskupenia a program uzavreli ich nové piesne.
Tradiícia silvestrovských estrád
Už v prvom roku existencie ČST tak bola založená tradícia celovečerných silvestrovských televíznych estrád. Po prvom roku vysielania sa v Prahe vytvoril aj stály kolektív programových pracovníkov, ktorý po desaťročia udával trend televíznej tvorby. Bol medzi nimi Jaroslav Dietl, Jindřich Fairaizl, Štepánka Haničincová a i.
Prvý krát naživo
Pre televíznu zábavu bol prelomový rok 1959, keď ČST po prvý raz odvysielala veľkú zábavnú revue scenáristu Vladimíra Dvořáka, ktorú spolu s Jiřinou Bohdalovou aj moderoval. Program mal mimoriadny ohlas, a tak si ho televízia objednala aj na ďalší rok. Tým na televíznych obrazovkách na mnoho rokov zakotvil V.Dvořák čoby scenárista a pojem televíznej zábavy. Silvestre v tej dobe boli vysielané naživo v posledných deväťdesiatich minútach starého roka (pretože sa nikdy nepodarilo dodržať stopáž), museli Dvořák s Bohdalovou vynechávať veľkú časť vlastného sprievodného textu a improvizovať. Tým sa začína tradícia živých televíznych Silvestrov. V roku 1966 sa po prvý raz natáčal silvestrovský program v réžii Iva Paukerta aj v Bratislave.
Silvester 1967
Na obrazovkách sa dlho nemohlo objaviť nič, čo by kritizovalo vtedajšei spoločenské zriadenie. Silvester občas predstavoval ?výnimku. Satirické scénky poukazovali na problémy, s ktorými sa občania stretávali v každodennom živote. V rámci Silvestra 1967 si jedna taká scénka brala na paškál neutešený stav narýchlo budovaných sídlisk. Obyvatelia mali na prekonanie nevábneho okolia použiť novo navrhnuté viacúčelové vozítko „Blatouch“. Kto by si vtedy pomyslel, že len o niekoľko mesiacov neskôr budú „Blatouchy“ takzvane spriatelených krajín brázdiť celým Československom...
Naživo sa Silvester naposledy vysielal v roku 1967. Predovšetkým z politických dôvodov sa v ďalších rokoch začala koncoročná televízna zábava natáčať koncom októbra alebo začiatkom novembra. Točilo sa spravidla dva dni a potom nasledovali dlhé hodiny strihania a mixovania rôznych záberov. V roku 1970 sa televízny Silvester natáčal opäť v Bratislave. Režisérom programu Randez-vous pri Dunaji bol Ján Roháč. Štáb tvorcov - režisér Ján Roháč, hlavný kameraman Jiří Lebeda, autor scenára Vladimír Dvořák, ktorý reláciu súčasne s Jiřinou Bohdalovou konferoval, ako aj poprední naši a zahraniční speváci, vytvárali zábavu pri obrazovkách.
Režisérsku taktovku silvestrovských estrád neskôr prevzali Pavel Háša a Zdeňěk Podskalský. Ako moderátori sa vystriedali mnohí umelci ako Miloš Kopecký, Iva Andrlová, Jitka Molavcová, Kamila Magálová, Marta Skarlandtová, Eňa Vacvalová, dvojica Kaiser a Lábus atď.
Slovenským vkladom do celoštátneho silvestrovského vysielania bola na dlhé roky relácia "Vtipnejší vyhráva", ktorá bavila celú ČSSR v réžii Karola Strážnického.
Silvester, ktorý sa nevysielal
Posledný klasický estrádny Silvester, na aký boli diváci takmer tri desaťročia zvyknutý, sa odvysielal v roku 1988. Silvestrovskú estrádu, pre ČST vyrobenú v roku 1989 v réžii Zdeňka Podskalského, ktorú uvádzali Jan Rosák a Dagmar Veškrnová neodvysielali. S finálnym strihom začal v novembri 1989. Po zásahu vtedajšej verejnej bezpečnosti na študentskej manifestácii, odmietol Zdeňek pokračovať a prehlásil, že nebude pracovať na niečom, na čom by sa mali smiať príslušníci jednotiek, ktoré zbili študentov. Po spoločenských zmenách, tak v očakávaní, že po rokoch cenzúry majú autori v šuplíkoch kvalitné materiály, pripravil narýchlo zložený program "Silvestrfórum", ktorý moderoval Jan Vala priamym prenosom o dĺžke cez 4 hodiny, kde sa zišli najvýznamnejšie postavy československého zábavného priemyslu. Hlavným motívom večera bola radosť z novonadobudnutej slobody. Ozvláštnením bola prítomnosť dlho zakázaných osobností ako Vladimíra Škutiny či Marty Kubišovej. Jej podanie piesne "Motlitba pre Martu" patrilo k najsilnejším momentom večera. Prípitok v roku 1990 predniesol herec Rudolf Hrušínsky. Neodvysielaný Silvestrovský program z roku 1989 si diváci pozreli až po niekoľkých rokoch v lete 1992 pod názvom "Silvester, ktorý sa nevysielal".
Po roku 1990 a 1991 boli Silvestry bez veľkých Revue, potom ČST zanikla prevedením na ČT.
Horepodpísaná, želám Vám všetkým posledný deň v roku strávený podľa Vašich predstáv.
Jana Melišová
Voda. Dobrý sluha, ale zlý pán, ktorý sa zo starostlivej matky stáva ničivým milencom
Voda je jedným z najvzácnejších prírodných zdrojov na našej planéte. Pijeme ju, používame ju pri varení, umývame sa v nej. voda tvorí 70% ľudského tela. Bez vody by sme relatívne čoskoro umreli smädom.
Jana Melišová
Ak by si ma milovala, moju radu by si počúvla...
Komunikácia znamená hýbať sa smerom k iným, a nie od nich. Znamená hovoriť a správať sa spôsobom, na ktorom je vidno, že život človeka je zameraný na vzťahy.
Jana Melišová
Harrisovej kampaň, na rozdiel od Bidenovej, zvolila posmešky voči Trumpovi ako taktiku?
V teóriách marketingových prístupov sa stretneme s pravidlom AIDA. Znamená to: advertisement-reklama, interest-záujem, demand-dopyt, anticipation– očakávanie.
Jana Melišová
Desatoro. Unikátny a nadčasový morálny kód alebo prežitok?
Musíme sa zmieriť s tým, že svet je taký, aký je. Uniesť to zlo, tú bolesť aj tú hlúposť. Áno, môžeme robiť niečo proti tomu, v rámci svojich možností. Ale rátať s tým, že priamo nezmeníme iných ani svet. Zmeniť môžeme iba seba.
Jana Melišová
V najhoršom prípade pôjdem k lopate
Existuje veľa svedectiev obyčajných ľudí o krivdách totality. Je o to cennejšie si ich vypočuť, lebo oficiálna história o ich strádaní nič nehovorí.
Další články autora |
Tisíce lidí v Opavě opouští domovy. Voda odřízla i sever Olomouckého kraje
Sledujeme online Velká část Česka čelí kvůli extrémním srážkám záplavám. Moravskoslezský a Olomoucký kraj vyhlásily...
Druhý den povodní: voda řádila v 11 krajích, lidé prchali, katastrofa na Jesenicku
Velká voda v neděli zasáhla většinu Česka. Nejhorší situace byla na Jesenicku, řeka tam smetla domy...
V Praze se srazily vlaky, zraněno 35 lidí. Strojvůdce byl opilý, druhý v zácviku
V pražské Libni se ve středu ráno srazily dva osobní vlaky. To si vyžádalo 35 zraněných, nikdo však...
Extrémní deště, silný vítr, na jihu Čech až stoletá voda. Řeky začaly stoupat
Sledujeme online Meteorologové v novém modelu potvrdili vysoké srážkové úhrny na českém území v nejbližších třech...
Litovel spláchla vlna. Město je zcela uzavřené, voda pozvolna klesá
Do Litovle na Olomoucku v neděli večer dorazila očekávaná záplavová vlna. Voda z řeky Moravy v...
Nejen Dukovany. Budeme pro Česko optimálním partnerem, řekl prezident Koreje
Premiér Petr Fiala a prezident Korejské republiky Jun Sok-jol spolu budou jednat dvě měsíce poté,...
Na Lužnici a Nežárce stále platí nejvyšší povodňový stupeň, hladiny klesají
Sledujeme online Toky v Česku byly v pátek ráno na povodňovém stupni ještě na 34 místech. Nejvyšší, třetí povodňový...
Ve volbách se hraje o osudy krajských nemocnic i budoucnost malých stran
Krajské volby, které dnes začínají, nerozhodnou jen o složení zastupitelského osazenstva ve...
„Jsem černej nácek!“ Republikán psal na internetu o Hitlerovi i návratu otroctví
Mark Robinson, který kandiduje za Republikánskou stranu na guvernéra státu Severní Karolína, se...
- Počet článků 206
- Celková karma 18,73
- Průměrná čtenost 1069x
Hovorí, že približne tridsať centimetrov z hlavy do srdca je najdlhšia púť, ktorá nás čaká na ceste životom.
Obľúbený citát:
"Úsmevy, ktoré rozdávaš, slzy, čo plačeš, všetko, čo dosiahneš, všetko, čo uvidíš, to bude tvoj život. Preto sa rozhliadni a vyber si svoju zem, kde budeš dlho žiť a vysoko vzlietneš." (Pink Floyd)