Návrat k sebe

Keď sme mladí, sme skvelí v tom, že sme sami sebou, pretože sme sa ešte „nenaučili maskovať svoje odlišnosti“. 

Pohybujeme telom, ako chceme, pretože sme neobjavili slovo „divný“ a hovoríme, čo máme na mysli, pretože sme sa ešte "nenaučili držať jazyk za zubami". Žijeme ako naše pravé ja.

Postupom času si viac uvedomujeme svoje ja, čiže sebauvedomenie. Začneme tlmiť alebo znižovať hlasitosť na našom skutočnom ja alebo ukazujeme len tie časti seba, o ktorých sme presvedčení, že sú spoločensky prijateľné. Náš vkus sa začína meniť s tým, čo sa nám hodí, a meníme svoje činy na základe toho, čo cítime, že od nás ostatní očakávajú.  

Môžeme alebo nemusíme získať úroveň súhlasu od ostatných, o ktorú sa usilujeme, no v každom prípade súhlas a názory iných začnú mať väčšiu váhu ako náš vlastný vnútorný kompas. Keď sa to stane, začneme spochybňovať našu hodnotu a účel.  

A keď máme problém nájsť odpoveď v sebe, pozrieme sa mimo seba a začneme sa správať spôsobom, ktorý nám dá kontrolu, aj keď je to v skutočnosti len ilúzia kontroly, prostredníctvom perfekcionizmu, mikromanažmentu, dokonca obmedzovania jedla. Alebo keď sa cítime mimo kontroly a máme bolesť, otupíme sa a upokojíme sa prejedaním, obsedantným chovaním, užívaním liekov alebo iným spôsobom. Ale tieto akcie nám neslúžia. To, čo skutočne potrebujeme, je vrátiť sa alebo prísť domov k sebe.

Pri pohľade na padajúce hviezdy sa modlím,

že chcem žiť príťažlivejšie ako včera.

S oddanou a neúnavnou silou.

Svetlo, ktoré slabne a duša, ktorá vysychá.

S dňami, keď sa hádame a ubližujeme si.

Dnes večer chcem zmenu.
Iste to pochopíš, možno cítiš rovnakú bolesť...

Nenechaj sa poraziť kývavým zajtrajškom.

Pozri sa späť do svojich očí.

Vnímaj  ten horiaci a neutíchajúci plameň vo svojom srdci.

Už žiadny plač.

Pokračuj v odbúravaní tendencie znovu sklopiť oči.

Ešte jeden pokus.

Bez opustenia emócii, ktoré vášnivo prejavuješ.

Objím tie zlomené krídla a naroď sa ešte raz.

Nikdy nezabudnem na drahokam tých dní,

ktoré ma držali vysoko.

So snami v oboch rukách,

nepoznajúc únavu...

Pružná citlivosť ma otvorené srdce,

našla schopnosť žiarivo plávať v čase.

Aj teraz sa niekto niekde ponáhľa za svojim snom...

Nezatúlaj sa vo vlne ľudí.
Nestrácaj úsmev určený len pre teba.

Už žiadny plač.

Nevzdávaj sa slobody.

Ešte jeden pokus.

Pokračuj v hľadaní odpovede na akt života.

Keď prekonáš smútok, môžeš sa stať silným.
Chcem nechať nekonečnú melódiu znieť po oblohe.

Ak budeš pozorne počúvať srdcom, budeš ju počuť.