Ľudskosť často sama svetom blúdi, žiadostivo hľadá ľudí

Čo to tá ľudskosť vlastne je? Či už ste veriaci alebo neveriaci, z Európy alebo z Číny, či volíte národne alebo kozmopolitne, slovo ľudskosť jednoducho nerobí rozdiely. 

Láska, úcta, dôstojnosť, rešpekt, solidarita. Určite budete so mnou súhlasiť v tom, že sú to tieto slová a mnohé ďalšie, ktoré robia ľudskosť zrozumiteľnou.

V súčasnej dobe mi pripadá, akoby bola ľudskosť označovaná za slabosť, spolu s empatiou a citlivosťou.

Keď dehumanizácia dosiahne určitý level, pácha škody práve tým spôsobom, že človeka infikuje nenávisťou a cynizmom tak hlbokým, že prestáva vnímať ľudí, ktorí sú od neho odlišní farbou pleti, náboženstvom, národnosťou, sexuálnou orientáciou či rodovou identitou… ako ľudské bytosti.

Ľudskosť sa postupne vytráca, pretože si nechávajú svoju myseľ bombardovať neustálymi článkami o neustálom nebezpečenstve, ktoré ich má údajne obklopovať a o tom, koho treba nenávidieť. Lebo bez ľudskosti a vzájomného skutočného dialógu…. sa ľahko neskôr staneme tými, ktorými pohŕdame. Nie nevyhnutne na úrovni fyzických prejavov, lež na kvalitatívnej úrovni(charakter, vlastnosti, úbytkom empatie a súcitu a pod.).

Na rozdiel od zločinov proti ľudskosti sa skutky ľudskosti riadia ľudskosťou, pretože veríme, že všetci ľudia sú si rovní, každý je hodný života a nikto to nemôže spochybniť. O tom svedčí aj tento príbeh.

Roberta Ursrey a jej rodina nasávali slnečné lúče v Panama City na Floride neďaleko móla MB Miller County Pier, keď si všimla, že jej dvaja chlapci, 8-ročný Stephen a jeho 11-ročný brat Noah, nie sú v jej blízkosti.  Chlapcov odtiahol búrlivý odliv ďaleko od brehu, ale Ursrey to nevedela, kým ich nešla hľadať a nepočula, ako kričia o pomoc z vody.

Ursrey, jej matka a piati členovia rodiny vyplávali, aby sa pokúsili zachrániť chlapcov, ale všetci, vrátane Ursreyho synovca a neidentifikovaného páru, boli rýchlo premožení prúdom.

Skupina plážových návštevníkov, vedená rodákom z Alabamy Derekom Simmonsom, sa rýchlo spojila, aby skupine pomohla.

Simmons a jeho rodina si užívali piknik na pláži, keď zbadal Ursrey a zvyšok jej rodiny, ako mávajú rukami a kričia vo vode. Najprv si myslel, že varujú pred žralokmi v okolí, ale rýchlo si uvedomil, že matka štyroch detí nutne potrebuje pomoc.

„Išli sme dole, aby sme videli, čo sa deje, a spýtal som sa chlapíka, ktorý bol najďalej, či je všetko v poriadku. Povedal: Nie, tí ľudia tam vonku sa topia, nemôžem sa k nim dostať, pretože prúd je príliš silný.'“ 

Simons sa pustil  do akcie a zhromaždil každého, kto bol ochotný pomôcť vytvoriť ľudskú reťaz, zatiaľ čo on a jeho manželka pádlovali k uviaznutým plavcom na  doskách.

S pomocou viac ako 80 ľudí sa Simmonsovi a jeho manželke podarilo vytvoriť živú, zhruba 100 metrov dlhú reťaz, najskôr priviesť chlapcov späť na breh, potom ich matku a zvyšok rodiny vrátane babičky, ktorá vo vode utrpela infarkt. Celá záchrana trvala viac ako hodinu a všetci boli vyčerpaní. Ursrey povedala že ona a jej rodina sú v neskutočne vďační za láskavosť cudzincov:

"Som taká vďačná. Títo ľudia boli Božími anjelmi, ktorí boli v správnom čase na správnom mieste. Vďačím im za svoj život a za život svojej rodiny. Bez nich by sme tu neboli."

Niekoľko desiatok ľudí dokázalo, že ľudskosť, solidarita a ochota pomôcť druhým majú ešte stále v dnešnom svete nádej a miesto.