Kto uvidí zlaté prasiatko?

Počas štedrej večere mnohí dodržiavame rôzne tradície, ktoré dotvárajú sviatočnú atmosféru. Vianočné stoly Čechov a Slovákov sa mierne líšia.Panujú aj u vás niektoré z netradičných tradícii?

Ľudových tradícií máme veľa a ani vianočné sviatky nie sú výnimkou. Ľudia sa snažili správať k sebe pekne a robiť dobré skutky, pretože verili, že to ovplyvní ich dianie po celý ďalší rok. Ak si niekto ráno kýchol, mohol sa dožiť vysokého veku. Koláče museli byť upečené ešte pred východom slnka a čerstvo opraná bielizeň nemohla v daný deň visieť, pretože verili, že ten, komu patrila, by rýchlo zomrel. Bez ozdobeného stromčeka si dnes už nevieme predstaviť Vianoce, no nie vždy stál na podlahe, ako to poznáme dnes. Dávnejšie totiž bolo zvykom vešať vianočné stromčeky na plafón, aby bolo v dome viac miesta.

Kedysi sa v rámci vianočných obradov piekol chlieb, posúchy a mnohé koláče z kysnutého cesta. Pečivo znamenalo hojnosť po celý rok a predovšetkým každý sa mal poriadne a dosýta najesť. V katolíckych rodinách sa mäso mohlo jesť až po polnoci a v evanjelických sa zase varila kapustnica s klobásou či údeným mäsom. Modlitba patrí k štedrovečernej večeri takmer v každej rodine, aby sa poďakovalo za bohatý stôl a možnosť byť spolu v pokojnom duchu. V tradičných kresťanských rodinách sa chodí po betlehemské svetlo, ktoré je v kostole ako horiaca sviečka, od ktorej si každý odpáli a prinesie z nej kúsok domov.

Tradíciou bolo, že sa rozkrojil kus pečiva zo pšeničnej múky a žitného chleba, obložila sa ním čepeľ noža a na Troch kráľov sa skontrolovala. Ktorá strana čepele zhrdzavela, z tej úrody mal byť ďalší rok nedostatok. Pre slobodné dievčatá sa lialo do vody žeravé olovo a z toho potom vyčítali svoju budúcnosť. Hádzanie topánky patrilo taktiež k tradíciám vianočných sviatkov. Slobodné dievčatá hádzali topánku k dverám – ak špička topánky smerovala k dverám, znamenalo to, že dievča sa do roka vydá, ak to však bolo naopak, zostalo rok slobodné. Zvykom bolo aj napísať si mená chlapcov na lístočky a od Lucie každý deň spáliť jedno meno až do Vianoc, kým nezostane posledné. Po večeri sa vzali kosti a dievča ich hodilo za chrbát. Z ktorej strany zaštekal pes, na tú stranu sa malo do roka vydať.

Bývalo zvykom piecť z vody a múky figúrky domácich a hospodárskych zvierat. Tie potom hospodár zavesil nad chliev, stajňu, kurín i psiu búdu, aby zvieratá v novom roku dobre prospievali. Táto obyčaj pretrváva dodnes v podobe vykrajovaného pečiva

Krásnou tradíciou bolo spievanie koledníkov pod oknami. Pripravili si vianočné piesne a domáci ich za to obdarovali. Spievať chodili zväčša obecní sluhovia alebo pastieri. Zvykom bol aj príchod betlehemcov do domu, čo sa zachovalo z čias stredoveku počas cirkevných hier. Dodnes vidíme na vianočných trhoch a námestiach betlehemy ako pripomienku narodenia Ježiša Krista a na mnohých salašoch hrajú herci živý príbeh.

Hoci v Biblii o tom nie je zmienka, dátum 24. december, keď oslavujeme narodenie Ježiša Krista, sa odvíja od 25. marca, keď Panna Mária povedala, že sa jej narodí syn (je to o deväť mesiacov neskôr). 

Orechy a cesnak chýbajú počas Vianoc na máloktorom stole a niektorí zachovávajú tradíciu hádzania orechov do kútov izieb, aby hojnosť a štedrosť počas Vianoc prevládala a zachovala sa aj počas celého roka. Cesnak je okrem iného výborný zdroj vitamínov a s tým spojené je aj jeho miesto na stole – aby celej rodine zabezpečil zdravie počas roka. Pred hlavnou večerou prichádza prípitok s pohárikom alkoholu. Pred Vianocami sa dodržiaval pôst, pokým nevyšla prvá hviezda.

Peknou tradíciou bol zákaz vyhadzovania zvyškov jedál, ktorú by sme vlastne mohli dodržiavať celý rok. Znamenalo to, že sa nesmelo nič vyhodiť a odrobinky z večere pomáhali chorému dobytku.

Vyprážaný československý kapor

So vznikom Československa a nastupujúcou industrializáciou sa sviatočné menu menilo. Miešali sa aj zvyky a mešťania začali tráviť sviatky inak ako vidiečania, ktorí sa dlhšie držali pôvodných tradícií. Na územie Slovenska začali prenikať viaceré české vianočné zvyky. Popri vianočke aj typické české jedlo „kuba“, teda krúpová kaša s hríbami. 

Zďaleka najciteľnejšou zmenou však bola vyprážaná ryba, konkrétne kapor s majonézovým šalátom. Vyprážané jedlá boli dovtedy skôr výnimkou a vianočný šalát Slováci poznali vo verzii nakyslo, s cibuľou a bez majonézy. Novinka sa najprv uchytila vo väčších mestách, ale postupne prenikala na celé územie.

Prečo práve kapor? Počiatky môžeme sledovať v novoveku ba i v staroveku. Je to pôstne jedlo, tak bol výber dosť obmedzený.Bola to strava pre vyššie vrstvy. Ryba bola v období novoveku veľmi drahá. Libra, teda zhruba pol kila kapra, stálo toľko čo libra hovädzieho.

V Česku bol kapor jedna z najrozšírenejších rýb. Keď sa začiatkom 18. storočia určovali ceny základných životných potrieb pre pražské trhy, tak tam figurovali i ryby a práve kapor bol lacný a jednoducho sa prepravoval. Naplno sa dovezená česká tradícia rozvinula po nástupe komunistov k moci. Kapry sa začali chovať vo veľkom a stali sa symbolom novodobej vianočnej večere. Podľa prieskumu si v súčasnosti kupuje na Vianoce živého kapra viac ako tretina Slovákov. Čoraz viac ľudí si volí radšej inú rybu. Ľudia si obľúbili lososa, pstruha alebo žraloka. Živých kaprov nahradili čerstvé chladené ryby alebo mrazené filety.

Vianočné stoly Slovákov a Čechov sa napriek tomu mierne líšia

Oba národy však spája zemiakový šalát, ktorý nechýba v takmer žiadnej slovenskej ani českej domácnosti. Z rozdielov spomeniem napríklad vínnu klobásu či rybiu polievku, ktorá má Česku, na rozdiel od Slovenska, veľkú tradíciu. Vínnu klobásu prebrali z nemeských tradícii, kde v protestantskej tradícii vlastne pôst nie je.

Vyprážaný rezeň je hitom aj na Vianoce. Rezeň sa začala presadzovať so sekularizáciou Vianoc v období prvej republiky. Ale výraznejšie v období po druhej svetovej vojne a po roku 1948, s tendenciou zatlačovať všetko, čo súviselo s náboženstvom. Rezňom nič nepokazíme, tohto pravidla sa stále drží približne tretina Slovákov a Čechov. Čo sa týka vianočných zvykov, až 44 % slovenských domácností sa snaží dodržiavať na Štedrý deň pôst. V Česku je ich približne o 12 % percent menej. Naopak, šupina pod tanierom či obrusom, ktorá je symbolom bohatstva v ďalšom roku, má vyššie zastúpenie v českých domácnostiach a to až 50 %. Na Slovensku dodržiava tento zvyk len 22 % domácností. Na polnočnú omšu chodí viac ako 22 % Slovákov. Prekvapilo však až 17 % Slovákov a 20 % Čechov nedodržiava vôbec žiadne vianočné zvyky.

Prekrajovanie jabĺčka je častejším vianočným zvykom na Slovensku (41 %) ako v Česku (35 %). Rovnako častejšie majú Slováci vo zvyku prestierať pri štedrovečernom stole aj pre pocestného. 

Najsilnejší mesiac pre vianočné nákupy v Česku je september (24 %) a na Slovensku je to november a december (po 22 %). Aktuálne dokonca nakupuje darčeky priebežne počas celého roka už takmer 13 % Slovákov a 16 % Čechov.

Slováci majú stále radi vianočné zvyky

Počas Vianoc si každá rodina a každý región udrtžiavajú zvyky, ktoré im rokmi prirástli k srdcu a nevedia si bez nich predstaviť tieto dni. Vo viere udržať si hojnosť po celý rok a zabezpečiť si zdravie zvykli naši predkovia už za čias roľníkov praktizovať rôzne rituály. Kedysi boli rozdiely väčšie, ale sťahovaním sa za prácou a štúdiom sa aj tradície premiešali a rozpŕchli do rôznych kútov Slovenska.

Už počas adventného obdobia sa každý doma pripravuje na tento významný deň. Rozvoniavajú rôzne druhy koláčov ako medovníky, orechové rožky či linecké koláče, makové a rôzne orechové záviny. Kupujú sa darčeky a v obchodoch vidíme poriadny zhon, aby každý kúpil, čo potrebuje (a možno aj nepotrebuje). Každý kút Slovenska si však predsa len zachováva isté rovnaké zvyky, ktoré neodmysliteľne patria k 24. decembru.

Západné Slovensko

Väčšina rodín začína večeru jedením oblátok, spôsob je však dosť odlišný. Niektorí si ich vychutnajú s medom, niektorí s cesnakom a iní bez neho. Pripravujú sa rôzne polievky – od šošovicovej mliečnej s hubami po kapustnicu s mäsom či bez mäsa, alebo so slivkami, v južnejších častiach sa varí rybacia polievka nazvaná halászlé.

Hlavným chodom je zväčša ryba – kapor, pstruh alebo filé – s majonézovým šalátom, inde to môžu byť vyprážané rezne so šalátom a po novom sa často pripravuje aj losos. V Bratislave sa často podáva namiesto majonézového šalátu jednoduchší zemiakovo-cibuľový, prípadne sa pridajú iba opekané zemiaky.

Šupiny z kapra alebo niekde priamo peniaze sa tradične vkladajú pod obrus počas štedrej večere, aby bol v domácnosti vždy dostatok peňazí a počas roka aby aj nejaké pribudli. Niektorí si zvyknú šupinu odložiť dopeňaženky pre šťastie, aby sa peniaze rozmnožili. Krájanie jablka je veľmi častým rituálom pri večeraní. Vezme sa náhodné jablko a prekrojí sa priečne na polovicu. Pokiaľ sa uprostred nachádzala hviezda, pre rodinu to predstavovalo šťastie a zdravie. Jablko sa potom rozkrojí a každý z rodiny dostane jeden kúsok.

„U nás je zvykom hojnosť. Desiatky druhov koláčov a niekoľko chodov počas večere. Začíname oblátkami s cesnakom, po ktorých prichádza na rad šošovicová polievka. Aj hlavný chod je tradičný – zemiakový a cibuľový šalát s rybím filé alebo lososom. To ‚medzi‘ je však trochu špecifické. Otec si priniesol z Komjatíc z čias svojho detstva do svojej vlastnej rodiny vianočné pupáky. Je to kysnutý koláč pomrvený a opečený na panvici s trochou tvarohu. Kysnuté koláče u nás jednoducho nemôžu chýbať. Tak ako ich cez rok mama robieva na sladko, cez vianočné sviatky sú skôr slané. Okrem pupákov nemôžu chýbať ani kysnuté kolieska potreté masťou a posypané soľou. O sladkosti však, samozrejme, u nás nie je núdza. Vianočný stromček bez salónok by sa u nás ani nemohol nazývať vianočným stromčekom,“ hovorí môj kolega Janko z Nitry.

Stredné Slovensko

Večera sa začína oblátkami s medom a následne strúčikom cesnaku, ktorý sa zaje medom. Potom prichádzajú opekance s makom, špecialita, ktorá sa podáva iba počas štedrej večere. Nasleduje kapustnica s mäsom, klobásou a hríbmi, ďalší chod je kapor so šalátom a potom ovocie a koláče. Na Kysuciach sa neje nič mäsové, zvykom je hrachová polievka a potom ryba a šalát. V oblasti Levíc sa po oblátkach podáva halászlé. Hlavné jedlo tvorí pstruh s majonézovým šalátom. Na Orave je obľúbená kapustnica a hríbová mliečna polievka. V okolí Martina sa dokonca zvykne podávať pečená hus alebo kačka, či bryndza s chlebom.

Ďalším zaujímavým zvykom na strednom Slovensku je sfúknutie sviečky – ak dym stúpa nahor, bude daný človek zdravý. Stále sa zachováva aj tradícia nechať jeden tanier na stole navyše pre náhodného hosťa. Medzi tradície patrí zviazanie stola reťazou, aby bola rodina stále pohromade.

Východné Slovensko

Na východe dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého sa vzdávajú akejkoľvek zábavy, nepodávajú sa ťažké jedlá a venuje sa čas modlitbe. Samotná večera sa začína malým príhovorom, modlitbou a poďakovaním. Ako prvé sa je oblátka s medom, potom chlieb a soľ. Pred hlavným chodom sa podáva kapustnica s klobásou a hríbmi. Potom pirohy s bryndzou, hrachová polievka, ryba a šalát a následne lokše s makom. Na Zemplíne bolo zvykom podávať tradičný biely zemplínsky koláč, ktorý je pripravený na sladko, ale podáva sa k slanému jedlu.

Cesnakom namočeným do medu hlavná gazdiná spravila krížik na čelo každému pri stole. Počas večere sa nesmie odchádzať od stola; snažia sa spolu posedieť čo najdlhšie, keďže si vychutnávajú jedinečnú atmosféru. Nie veľmi tradičným zvykom je aj umývať sa vo vode s mincami, aby bol ďalší rok plný zdravia a bohatstva.

Pravoslávne Vianoce na Troch kráľov

V pravoslávnych rodinách, ktoré žijú prevažne na východe Slovenska, sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Aj tu je zvykom jesť cesnak s oblátkou a medom, pirohy s kapustou aj kapustnicu s hubami. Počas Štedrého dňa sa dodržuje pôst až do večere a tiež sa obväzuje reťaz okolo stola ako symbol súdržnosti rodiny.

Niektorí veria na rôzne povery a dodržiavajú rôzne zvyky, iné rodiny iba jednoducho povečerajú a rozbalia si spoločne darčeky. Či už ste typ, ktorý má rád tradície, alebo nie, Vianoce patria k najkrajším sviatkom v ročnom období, keď celý svet po bláznivom zhone na chvíľku stíchne, rodina spoločne zasadne za jeden stôl a v pokojnom duchu spoločne povečerajú. V hojnosti jedla a pozerania rozprávok si môžeme vychutnať pohodu a príjemnú atmosféru Vianoc – a možno keď vydržíme celý deň nejesť, uvidíme aj zlaté prasiatko.

Zvyky a tradície pri štedrovečernom stole sú naozaj mnohoraké a všetky by sa nám tu určite nezmestili. Panujú aj u vás niektoré z netradičných tradícii počas týchto vianočných dní?