Cez Havaj na Onen Svět

Pri prieskume vtipných názvov slovenských a českých obcí som natrafila na pár veľmi zaujímavých miest. Vybrala som preto pre vás tie najtrafenejšie. 

Tajná obec nie je až taká tajná. Našla som ju pri Nitre. No najviac to vychytali obyvatelia Zubného (okres Humenné), veď všetci vieme ako stomatológovia zarábajú, doslova a dopísmena je to Zlatá Baňa (okres Prešov).V obci Utekáč by sa jednoznačne mali konať maratóny. Síce by sa dedina obehla minimálne 300 krát, ale odkaz je jasný.

Držkovce - okres Revúca. Každý si názov obce môže vyložiť podľa svojho. Buď, že obyvatelia jedia päťkrát denne držky, čo sú predvarené predžalúdky prežúvavcov, alebo v tejto obci žije na štvorcový meter najviac papuľnatých obyvateľov, tzv. držky.

Havaj - okres Stropkov. "Komuže sa už len žije lepšie ako Havajčanom," mohol by si povzdychnúť niekto, kto by si poplietol názov tejto východoslovenskej obce s americkým ostrovným štátom v Tichom oceáne.

Nebojsa - okres Galanta. V tejto časti Galanty určite nežijú bojazliví ľudia, ktorým by pri každom buchnutí spadlo srdce do nohavíc. Nezablúdil však k nim ani odvážny rozprávkový hrdina, ktorý sa nezľakol ani čerta.

Husák - okres Sobrance Nie, túto obec nepomenovali po bývalom komunistickom pohlavárovi, generálnom tajomníkovi KSČ a prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi, ale po neznámom mužovi s týmto priezviskom.

Krvavé Šenky - okres Nitra. Názov obce je odvodený od strašidelnej krčmy/šenku. Prvá správa o existencii strašidelnej krčmy pochádza ešte z roku 1772. Keď sa sedliaci vracali z jarmoku, po ceste sa vždy zastavili v miestnom hostinci v Krvavých šenkoch, kde si vypili, pretože už boli takmer doma. Tam ich však ozbíjali, zabili a zmizli bez stopy. Ukradli im aj kravy či kone, ktoré kúpili na jarmoku. Ďalší príbeh hovorí, že si v hostinci jeden z hostí objednal huspeninu a našiel v nej prst s prsteňom. Trvalý pobyt v súčasnosti tam majú štyria občania, ale žijú tam iba dvaja.

Praha - okres Lučenec. Malú dedinu s jednou kostolnou vežičkou nemôžeme porovnávať s jej slávnejšou menovkyňou, stovežatou Prahou v Česku. Podľa kroniky ju založili husiti a tí dávali názvy obciam podľa toho, odkiaľ prichádzali jej obyvatelia. Zakladateľ slovenskej Prahy teda zrejme pochádzal z českej metropoly.  Smilno - okres Bardejov. Jej názov mnohým privodí kučeravé myšlienky o obyvateľoch, ktorí by podľa názvu mali tráviť väčšinu času vykonávaním onej náruživej činnosti. Domáci však trvdia, že názov obce je odvodený od osobného mena Smil, ktorý aj tak má pravdepodobne korene v slove smilniť.

Potvorice - okres Nové Mesto nad Váhom. Jajaj, to je názov. Možno tu muži najviacej trpia, pretože majú doma polovičky, ktoré sú zlé, skrátka poriadne potvory.

Naháč - okres Trnava. Ak si niekto myslí, že v tejto dedine pobehovali prapredkovia tak ako ich Pán Boh stvoril, tak sa mýli. Názov pochádza od kvietka jesienka, ktotého je tu hojne a domáci ho volajú naháč. 

Nesluša - okres Kysucké Nové Mesto. Chceli by ste bývať v obci s takýmto názvom? Ten nemá nič spoločné s morálkou domácich. Je odvodený od názvu pretekajúcej riečky Neslušanka, na ktorej brehoch obec vznikla. 

Nie len Slováci sa môžu pýšiť unikátnymi názvami obcí. Aj v Čechách je ich veľké množstvo

Peklo – akoby bol tento názov atraktívny. V Čechách je ich hneď niekoľko. Napríklad Peklo pri Heřmančičkách v okrese Benešov, hora vysoká 477 u Petrovic, dedinka v okrese Karlovy Vary, vrch vysoký 506 metrov pri Netoliciach, vrch 555 metrov pri obci Úlehle pri Strakoniciach a ďalšie.

Vojetín –  je malá dedina, časť mesta Doksy v okrese Česká Lípa. Nachádza sa asi 8,5 km južne od Doks. Dvojzmyselný náznak v názve obce pomenúva miesto, ktoré už celkom vymiera a je skôr rekreačnou oblasťou. Vďaka mnohým zachovaným roubenkám  zapísaných v centrálnom zozname kultúrnych pamiatok Česka, je to pamiatková zóna.

Smraďavka – Kúpele a rekreačná oblasť Smraďavka leží asi 1,5 km juhozápadne od Buchlovic v údolí Dlhé řeky. Svoj názov si vyslúžila vďaka sírnym prameňom v údolí, pre ktoré bol typický nevábny odér/pach. Neďaleko Smraďavky nájdeme vodnú nádrž s trávnatou plážou, ktorú milujú turisti, ale predovšetkým rybári.

Polipsy - „Odkiaľ vlastne si?“ „Polipsy.“ „No dovoľ? Snáď som tak veľmi nepovedala, nie?“ Asi nejako takto by mohla vyzerať konverzácia medzi obyvateľom malej dedinky neďaleko Kutnej Hory a človekom, ktorý o nej ešte v živote nepočul. Polipsy obýva asi šesť desiatok osôb a domov je tu rovná deväťdesiatka.

Kozodírky - Malička dedinka, ktorú nájdete v obci Libáň a okrese Jičín, je osídlená iba niekoľkými stavbami. Nájdete tu asi tridsiatku adries. Výmera dedinky činí „úctyhodných“ 6,83 km2, preto netuším, čo proti Kozodírkam prípadní ďalší záujemcovia o bývanie majú.

Mrchojedy – Útulná dedinka na samom okraji obce Meclov ležiaca stranou cesty Horšovský Týn-Domažlice. Prvá zmienka o dedine je z roku 1539. Aj Mrchojedov existovalo na českom území požehnane a bol to jeden z vôbec najhorších názvov pre obec. Išlo o dedinu mrchojedov, teda ľudí, ktorí jedia mŕtve telá zvieracie i ľudské. Niekoľko obcí sa premenovalo na Mrkvojedov či Múkojedy.

Onen Svět - Všetci tam raz musíme - to je starý známy fakt. Niektorí tam ale dokonca sú už za života. Onen Svět je dedinkou v katastrálnom území Zahorany a obci Kovářov. Pred pár rokmi tu žilo iba deväť obyvateľov. Teraz je v dedine postavená nová Langova rozhľadňa, ktorú turisti nájdu vedľa pôvodnej chaty, podľa ktorej je dedina pomenovaná.

Šukačka – Táto malá osada a rovnomenný potok, nachádzajúci sa 877 m n. m., spadá pod neďalekú obec Javorná v juhozápadných Čechách v okrese Klatovy. Teória vzniku jej  názvu vychádza zo srbského šuka, čo znamená koza. Aby toho nebolo málo, práve Šukačka susedí s Oným Světom, ktorý som spomenula vyššie.

Vajglov – miestna časť mesta Břidličné, okres Bruntál. Jej názov nesúvisí s cigaretami. Presný názov zo skorších čias, kedy tu ešte boli nemeckí obyvatelia, je Weigelsdorf. Pričom Dorf je v preklade dedina. Meno môže pochádzať od niektorého zo zakladateľov obce. Obcí podobného názvu bolo v Česku viac a stále ich nájdete v Nemecku. Podľa niektorých odborníkov vzniklo pomenovanie z nemeckého rodného mena Weigard.

Hnojník – dedinka s nevábnym názvom (poľsky Gnojnik, nemecky Hnoinik) sa rozprestiera na rieke Stonávke v okrese Frýdek-Místek v Moravskosliezskom kraji. Asi 11 % obyvateľstva tvorí poľská menšina. Názov dediny bol odvodený od  potoka označovaného prívlastkom hnojný, charakteristického špinavou, zakalenou vodou.