Ako vznikol "husársky kúsok"?

Hoci slovné spojenie husársky kúsok poznajú aj za hranicami Slovenska, vznikol vďaka riskantnému útoku husárskej jednotky na Berlín, ktorému velil maršál zo Žitného ostrova. 

"Husársky kúsok" označuje odvážny, riskantný a takpovediac nemožný čin s nemalým rizikom. V Česku je to "husarský kousek", vo Francúzsku je to "tour d´hussard" v Nemecku "Husarenstück". Zaslúžil sa oň veliteľ husárskych jednotiek Andrej Hadik (1711 – 1790), ktorý pochádzal zo Slovenska a pôsobil v službách Márie Terézie.  Husári boli elitnými vojenskými jednotkami ľahkej kavalérie. Najvýraznejšie sa však presadili v uhorskom a poľskom vojsku, kde husári zastávali podstatné vojenské úlohy.  

Andrej Hadik, uhorský gróf a rakúsky poľný maršal, pochádzal z turčianskeho zemianskeho rodu. Na želanie otca vstúpil do armády a vypracoval sa až na veliteľa. V reakcii na nástupníctvo Márie Terézie vypukli v roku 1740 konflikty, v ktorých musela obhájiť svoj nárok na habsburskú monarchiu, a jedným z jej najväčších nepriateľov bol pruský kráľ Fridrich II. Veľký.

Konflikty vyústili do takzvaných sliezskych vojen, ale aj do sedemročnej vojny, kedy sa práve Andrej Hadik mimoriadne vyznamenal nečakaným útokom na Berlín.

Schovaný pod rúškom noci a postupujúc mimo hlavných ciest kráľovskými lesmi sa nakoniec Hadik so svojimi mužmi 16. októbra 1757 vynoril pred Sliezskou bránou berlínskeho opevnenia. Okamžite vyslal k mestskému magistrátu posla so žiadosťou o výpalné vo výške 300-tisíc toliarov. Zároveň pripravil všetky svoje sily na útok a po očakávanej negatívnej odpovedi hneď zavelil do akcie. Štyri kompánie (ekvivalentom kompánie je stotina alebo rota) jeho hraničiarov pod velením plukovníka Rieda (nie je bez zaujímavosti, že po vojne sa barón von Ried do Berlína vrátil ako nový rakúsky vyslanec) vzápätí prekonali mestskú priekopu a obsadili najbližšie domy. Ďalšie dve kompánie s dvomi delami otvorili paľbu na približujúcu sa jednotku 300 pruských vojakov a už tretím výstrelom poškodili reťaz padacieho mosta, ktorý sa s rachotom zrútil, čím sa otvorila cesta cez bránu. Hadik spolu so 700 hraničiarmi, 300 husármi a 400 dragúnmi vstúpil do mesta. Po chvíli narazil na dva prápory pruskej pechoty. Podmaršal sústredil všetkých svojich jazdcov a s tasenou šabľou v ich čele zaútočil na nepriateľa. Do boku im zároveň vpadli Riedovi hraničiari. Po niekoľkých minútach boli obidva prápory rozprášené, ich mužstvo pobité alebo zajaté.

V Berlíne sa v tom čase nachádzala aj pruská kráľovná. Len čo Hadik vnikol do mesta, urýchlene ho so zvyškom vojska opustila. Berlínskym radným nezostalo iné, než kapitulovať. Mesto vyplatilo výpalné 210-tisíc toliarov a ďalších 25-tisíc toliarov dal Hadik rozdeliť medzi vojakov, ktorí mali podľa zaužívaných zvyklostí nárok na drancovanie. Na to však teraz nebol veľmi čas, lebo k Berlínu sa rýchle blížil pruský zbor kniežaťa Mórica Anhaltsko-Desavského. V noci zo 17. na 18. októbra opustil pruské hlavné mesto aj podmaršal Hadik so svojimi mužmi. Zmizol rovnako nenápadne, ako sa tam objavil, len dve hodiny predtým, ako tam dorazili pruskí vojaci kniežaťa Desavského.V celej akcii prišiel Hadik iba o desať mužov a štyri kone. Medzi niekoľkými zranenými bol aj vtedy len 19-ročný husár Ladislav Škultéty-Gabriš, rodák z Mojtína (v okrese Púchov), ktorý v armáde nakoniec odslúžil neuveriteľných 81 rokov a stal sa tak najstarším vojakom na svete.

Z bohatej koristi si samotný Hadik nenechal ani toliar. Ani nemusel, pretože za jeho bravúrny  kúsok, ktorý sa stal vzorom pre všetky ďalšie, ho nadšená panovníčka odmenila 3-tisíc dukátmi, srdečným ďakovným listom, povýšením na generála jazdy a v poradí štvrtým veľkokrížom Vojenského radu Márie Terézie (za celý čas existencie tohto vyznamenania do roku 1931 bolo celkovo udelených len 61 veľkokrížov). A to mal vrchol kariéry Hadik ešte len pred sebou. Stal sa poľným maršalom, hlavným veliteľom cisárskych vojsk a ako jediný slovenský rodák predsedom Dvorskej vojenskej rady (v podstate ministrom vojny). Ako prvý v Uhorsku predložil v 60. rokoch 18. storočia návrh na zrušenie nevoľníctva. Andrej Hadik zomrel 12. marca 1790 vo Viedni, pochovaný je vo Futogu (v dnešnej srbskej Vojvodine), ktorý získal ako donáciu pri povýšení do grófskeho stavu. Heslom tejto výnimočnej osobnosti našich dejín bolo Virtuti nihil invium – Pre chrabrosť nie je nič prekážkou.

Vďaka Hadikovmu riskantnému výpadu voláme riskantné či odvážne činy "husárskymi kúskami". Na Andreja Hadika - poľného maršála z turčianskeho zemianskeho rodu sme už možno zabudli, ale husársky kúsok stále tvorí súčasť slovenského i českého jazyka a iných jazykov tiež.