Slečna, aj vy cestujete týmto autobusom?

Skúsení lámači ženských sŕdc dobre vedia, že prostriedky MHD alebo vlaky sú tým najvhodnejším miestom na nadväzovanie známostí- jednak obeť nemá kam ujsť a potom hneď vidíš, s kým máš do činenia.

Niečo sa dá síce uhnať aj cez internetové zoznamky, ale výsledok je stále neistý. Môže sa stať, že prídeš na rande a pomyslíš si, že to by bolo lepšie pohladiť krokodíla, ale vrodená slušnosť ti káže ísť do najbližšej kaviarne na malé občerstvenie.

Tento príbeh mi rozpovedal mladý sused Janko. Paradoxne cestou autobusom. Spríjemnil mi tým deň, tak dúfam, že aj ja ho spríjemním vám.

„Kde bolo, tam bolo... V tento deň, tak ako každý iný pracovný deň som cestoval do práce. Väčšinou je to stále ako cez kopirák. Nastúpim, nahodím taký neutrálny výraz v tvári  ako každý, potom vystúpim a idem si svojou cestou.

No v tento deň to bolo čosi iné. Cítil som, že ma niekto bude potrebovať. A veru tomu tak aj bolo. Nastúpil som a všimol som si, že vedľa mňa stála jedna neskutočne nádherná žena,  ktorú by som v pohode pomojkal.  A o to to bolo pre mňa všetko ťažšie. Neviem, či jej bolo horúco z toho, že bolo teplo v autobuse, alebo zo mňa (nechajte ma v tom), ale jej krehké nežné ruky sa chopili toho škaredého okna, ktoré nechcelo podľahnúť jej sile.

A vtedy prišla moja chvíľa. Pomôžem jej? Ale čo ak s tým nepohnem ani ja? Obzriem sa okolo seba a nestál tam žiadny chlap iba ja a tá parádna kočka. Neviem, ale mal som pocit, že hodila na mňa flirtujúci pohľad. V ňom som síce hľadal jej telefónne číslo, ale márne. Pohľad  mi hovoril: "Pomoc, mladý princ, potím sa!“ Viac mi už nebolo treba. V hlave sa mi spustila zvučka z Terminátora, keď sa ponáral Schwarzenegger do lávy a ukazoval palcom „všetko ok“ … Chopil som sa okna, pulz vyletel na 180, čelo sa mi zarosilo. Jej som opätoval letmý pohľad, ktorý jej vravel: „Ničoho sa neboj, o všetko sa postarám.“ Zaprel som sa a okno sa otvorilo. Všetok ten stres sa razom vyparil, mal som taký sebavedomý výraz a usmial sa na ňu. Ona poďakovala a zdá sa mi, že ja som jej na to tak dementne prikývol hlavou, čo malo znamenať „rado sa stalo“. A to bolo všetko."

Tak to bolo Jankove hrdinské ráno, aj keď s koncom bez veľkej pusy a objatia.

.