Ak by na Ukrajine bojovali ruskí vojaci, ako by vyzerali?

Takmer každý deň sa objavujú „dôkazy“ o prítomnosti ruských vojakov na Ukrajine. Niekto videl ruské tanky, iný ruské uniformy, ďalší našiel u mŕtvych vojakov ruské doklady. Predstava, že takto diletantsky by ruskí vojaci na Ukrajine pôsobili, je komická. Stačí sa pozrieť do histórie, ako sa robí diverzná činnosť.

Predstavme si, že sme Putin alebo ruský minister obrany Šojgu ale nejaký iný generál. Máme za úlohu zabezpečiť pôsobenie ruských vojakov na Ukrajine tak, aby ich činnosť nebola prezradená. Pretože naše (teda ruské) vedenie a diplomacia tvrdí, že ruskí vojaci na Ukrajine nie sú. Ako by sme postupovali?

Musíme rátať s tým, že ruskí vojaci môžu byť spozorovaní, môžu sa dostať do zajatia alebo môžu byť zabití. Musíme teda vylúčiť, aby sme pri každej z týchto možností ukrajinskej strane nemohli poskytnúť dôkaz o našej vojenskej prítomnosti. Ako to zabezpečíme?

Určite im nedáme do boja pravé ruské doklady, kde sú uvedené mená, hodnosti a jednotky, ku ktorým patria. Buď by sme im nedali doklady žiadne alebo by sme im vyrobili doklady falošné – na ukrajinských štátnych občanov, ktorí utiekli do Ruska. Sú ich tam státisíce. Takže získať osobné údaje a na ich základe urobiť falošné ukrajinské doklady je brnkačka.

Určite ich nepošleme v ruských vojenských uniformách. Aj za druhej svetovej vojny diverzanti, ktorí boli vysielaní na územia okupované Nemeckom, nepoužívali anglické vojenské uniformy. Naopak, obliekli si šaty, topánky a ostatné oblečenie tak, aby čo najviac splývali s miestnym obyvateľstvom. Aj malá nepresnosť mohla vzbudiť podozrenie. Je o tom veľa dokumentárnych filmov aj kníh. Takže ako by sme obliekli ruských diverzantov? Presne tak ako sú oblečení ukrajinskí separatisti. Každý má iný mundúr podľa toho, čo sa mu podarilo zohnať.

Dôvodov pre takýto postup je jednoduchý. Jednotné ruské rovnošaty pritiahnu pozornosť pozorovateľov a prípadných odstreľovačov určite viac ako oblečenie separatistov. Na vojenských základniach v Afganistane napríklad z tohto dôvodu nižšie hodnosti nezdravia vyššie hodnosti a vojaci nemajú na uniformách žiadne frčky a hviezdičky.

Možnosti filmovacej techniky sú teraz veľmi dobré aj na amatérskej úrovni. Takže nafilmovať či nafotiť, ako sa vojaci v ruských rovnošatách pohybujú v spoločnosti separatistov, sa dá relatívne jednoducho. Stačí na to teleobjektív a obyčajná zrkadlovka. V porovnaní s hodnotou zbraní stoja smiešne peniaze. A my určite o takýto fotografický materiál nestojíme. Rátame totiž s tým, že ukrajinskej armáde môžu pri získavaní dôkazových materiálov pomáhať aj experti z NATO.

Určite na Ukrajinu nepošleme ruské tanky s ruským označením. Jeden dôvod je spomenutý vyššie. Nechceme, aby niekto získal dôkazový materiál. Navyše povstalci majú tankov viac než potrebujú – jednak z vojenských skladov na území, ktoré ovládajú, a jednak z toho, čo ukrajinská armáda nechala na boji pri svojich početných útekoch. Takže tanky ani ťažkú techniku na Ukrajinu posielať nebudeme. Bolo by to nosenie dreva do lesa.

Iným dôvodom, prečo neposielať na Ukrajinu tanky, je povaha konfliktu. Je to klasický príklad tzv. asymetrickej vojny. Na jednej strane je pravidelná a početná armáda s ťažkou bojovou technikou, na strane druhej sú malé a mobilné skupiny s ľahkými zbraňami a prenosnými protitankovými a protilietadlovými zbraňami. Tieto jednotky bojujú prevažne v mestskom prostredí, kde tanky a ostatná ťažká technika sú skôr nevýhodou. Na zneškodnenie tanku totiž stačí jediný dobre ukrytý vojak s RPG zbraňou (odpaľuje sa z ramien ako kedysi protipancierová päsť).

Ukrajinským povstalcom by sme však mohli pomôcť oveľa, oveľa viac – a prakticky nepozorovane. Poskytovaním informácií o pohybe ukrajinských jednotiek. Informácie sú totiž základom úspechu - aj v biznise, aj vo vojne. Pomocou družicových snímok sa dá veľmi podrobne zistiť miesta pobytu ukrajinskej armády aj smer jej pohybu. Rovnako povstalcom môžeme pomôcť odpočúvaním ukrajinskej armády. Tieto informácie majú pre povstalcov oveľa väčšiu hodnotu ako pár tankov.

Ak by sme mali teda na starosti zabezpečiť neviditeľnosť ruských vojakov, ako by sme to urobili? Žiadne oficiálne dokumenty, žiadne ruské vojenské maskáče, žiadna ťažká technika. Ak už by sme na Ukrajinu nejaké zbrane dodávali tak hlavne také, ktoré sú rovnaké ako má ukrajinská armád a u ktorých sa nedá zistiť výrobné číslo. Takými by mohli byť náboje a možno hlavice do protitankových striel. Ak by tieto strely výrobné čísla mali, tak by sme dodávali nové strely s rovnakými výrobnými číslami, aké už boli v boji použité.

Z hľadiska personálneho by povstalcom najviac pomohli dôstojníci s bojovými skúsenosťami a spojky na odovzdávanie informácií z ruskej strany. Že ruská armáda dokáže informácie odovzdávať bez toho, aby ju ktokoľvek dokázal odpočúvať, sa ukázalo už na Kryme.

Dôkazy, ktoré poskytuje Ukrajina o prítomnosti ruskej armády na Ukrajine, sú veľmi pravdepodobne vyfabulované. O Rusku, jeho armáde a vojenskom velení si môžeme myslieť hocičo, ale určite nie to, že sú to hlupáci a amatéri. Asi neexistuje armáda, ktorá by mala s diverznou činnosťou väčšie skúsenosti ako je ruská.

Ak Rusko na Ukrajine svojich vojakov má, tak určite pôsobia inak ako to prezentuje Ukrajina. A ak Rusko povstalcom pomáha, tak hlavne odovzdávaním skúseností a poskytovaním informácií o pohybe nepriateľa.