14 nenáboženských argumentov proti potratom

Česká republika sa stala ďalšou „pokrokovou“ krajinou, kde sa zabíjanie nenarodených detí (eufemisticky nazývaných interrupcia – teda prerušenie) stalo triviálne jednoduchou záležitosťou – stačí na to niekoľko piluliek. Vyzerá ale takto pokrok? Uvediem niekoľko logických a hlavne nenáboženských argumentov proti potratom.

Argument prvý – právny

Nepoznám prípad z histórie, kedy by nárok na dedičstvo (majetku, trónu) vzniklo až okamihom pôrodu. Aj z našich dejín sú známi takzvaní „králi pohrobkovia“, ktorí sa narodili až po smrti svojho otca. A bolo úplne jedno, či otec zomrel mesiac alebo osem mesiacov pred pôrodom.

Rovnako naše právo neskúma, v akom okamihu vzniká právo na dedičstvo. Dedičom sa dokonca môže stať aj ešte neoplodnené vajíčko. Stačí malý príklad: milenec pri návrate od svojej milenky zahynie pri dopravnej nehode. V okamihu svojej smrti ešte vajíčko a jeho spermia nemusia byť spojené. Skúma nejaký súd túto okolnosť? Alebo je dôležitá len genetická zhoda?

Položme si jednoduchú otázku – aké právo má prednosť? Právo dediť alebo právo na život? Môže matka alebo súd odňať právo ešte nenarodenému dieťaťu dediť majetok, ktorý mu zanechal jeho otec? Prečo však matka má právo zobrať svojmu nenarodenému dieťaťu život, ale nemôže ho zbaviť dedičského práva?

Argument druhý – dieťa má odlišnú DNA ako matka

Pred pár rokmi v súvislosti s protipotratovými plagátmi pred nejakou strednou školou bola v relácii 168 hodín reportáž. Ukončená bola výrokom jedného teenagerského mudrlanta, ktorý na záver redaktorka Nora Fridrichová pochválila ako veľmi rozumný: „nenarodené dieťa je v podstate len taký zhluk buniek alebo nádor, ktorého sa možno kedykoľvek zbaviť“. Akosi zabudla na to, že nádor má rovnakú DNA ako jeho hostiteľ, zatiaľ čo nenarodené dieťa má DNA dosť odlišnú – od matky má len polovicu dedičných informácií

Argument tretí - biologický

Absurdne pôsobia argumenty, že človek nie je človekom, pokiaľ nemá vyvinuté srdce. Čo však definuje človeka a odlišuje ho od iných ľudí? DNA. A tá je už pri prvej bunke úplne rovnaká ako po celý zvyšok života. A nemení sa dokonca ani po smrti.

V starom Ríme vraj rodičia mohli beztrestne zabiť svoje dieťa do veku jedného roka. Zabitie staršieho dieťaťa už bolo považované za vraždu. Určité kvázi racionálne jadro by sa tu našlo – až vo veku 1 roka je dieťa relatívne samostatné – dokáže sa už pohybovať samé. Z nášho pohľadu je to samozrejme nezmysel. My sme však tento nezmysel nahradili iným nezmyslom – človek nie je človek, pokiaľ mu nebije srdce...

Človek sa vyvíja od počatia až do svojej smrti. Hlavne na začiatku života získava rôzne druhy samostatnosti – samostatné bitie srdca, samostatné dýchanie, samostatné chodenie, samostatné rozprávanie a myslenie, trestná zodpovednosť, právna zodpovednosť atď. Účelovo vybrať jeden z týchto medzníkov a povedať, že odvtedy je človek človekom, a dovtedy bol len zhlukom buniek, je výrazom rozumovej povýšenosti...

Argument štvrtý – výnimočnosť

Každý človek je jedinečný. Nikdy v histórii ľudstva sa nenarodil a ani sa nikdy nenarodí človek s úplne rovnakou genetickou výbavou. Výnimkou sa len jednovaječné dvojčatá. S množstvom potratov stúpa pravdepodobnosť (alebo skôr istota), že ako genetický odpad skončil veľký skladateľ, režisér, herec, vynálezca, lekár, človek, čo mohol objaviť liečenie rakoviny alebo Alzheimera, talentovaný športovec alebo „len“ dobrý rodič svojich detí.

Keby sa matka Steva Jobsa (zakladateľa firma Apple, ktorý „spáchal“ napr. iPhone a iPad) bola rozhodla namiesto jeho adopcie pre potrat (bola v ťažkej sociálnej situácii), tak by svet počítačov a mobilov bol najmenej o 10 rokov pozadu. Nevieme, koľko takýchto potenciálnych géniov už skončilo a ešte len skončí v spaľovniach biologického odpadu...

Argument piaty – zdravotno-psychologický

Médiá sú plné rôznych štatistík. Za najbizarnejšiu považujem štúdiu o tom, ako ľudia vešajú rolku toaletného papiera na stenu – či voľný koniec papiera visí tesne pri stene alebo pár centimetrov od nej. Pomer je 25% ku 75 % - nepamätám si však už, v prospech ktorého variantu.

Ľudia teda skúmajú a medializujú rôzne hlúposti. Nikdy som však nečítal štatistiku, v ktorej by sa uvádzalo, koľko percent žien po umelom potrate má psychické problémy. Koľko percent dočasné, koľko dlhodobé, koľko trvalé. Rovnako nie sú dostupné štatistiky, koľko percent žien po potrate už nikdy nemôže mať deti. Z rozprávania iných žien však poznám prípady, kedy ženy, ktoré v minulosti podstúpili potrat, si vždy, keď vidia detský kočík, predstavia, aké veľké mohlo byť už ich dieťa.

Nikto sa so svojimi pocitmi samozrejme nejde chváliť. Ale nepriamo to dokazuje jedna súvislosť: najväčšími – až fanatickými - odporcami potratov na Západe sú práve ženy, ktoré ho v minulosti absolvovali.

Argument šiesty – nerob rozhodnutia, ktoré nemôžeš zmeniť

V jednej celkom vtipnej reklame na nejakú banku otec poúča svojho syna, aby v živote nerobil rozhodnutia, ktoré nemôže zmeniť. Potrat je však presne takým rozhodnutím.

Pred 4-5 rokmi som videl pár dielov Pošty pre teba. Stretli sa tam aj matka so svojím dieťaťom, ktoré dala pred mnohými rokmi na adopciu. Nikdy som nemal pocit, že by matka či teraz už dospelé dieťa ľutovali, že si matka z dvoch zlých variantov – potratu a adopcie dieťaťa – vybrala to druhé riešenie.

Argument siedmy – nedostatok vhodných detí na adopciu

Len v Českej republike sú tisíce a možno desaťtisíce párov, ktoré by si chceli adoptovať dieťa, lebo nemôžu mať vlastné. Na druhej strane sa každý rok uskutočnia desaťtisíce potratov. (To isté samozrejme platí aj o Slovensku a iných štátoch EÚ) „Vyspelá“ spoločnosť tak zahadzuje jedinečnú možnosť, ktorá ponúka riešenie mnohých problémov – demografických, rodinných, sociálnych.

Argument ôsmy – rodinné zázemie

Argument, že pokiaľ sa dieťa nemá narodiť do „zabezpečenej“ rodiny, tak radšej nech sa nenarodí vôbec, je nezmyslom. Ak si pozrieme štatistiku významných umelcov, vedcov či športovcov, tak veľká časť z nich dosiahla svoj úspech VĎAKA nepriaznivým podmienkam, v ktorých vyrastali.

Bolo by zaujímavé urobiť štatistiku u detí, ktoré boli adoptované. Či si myslia, že to bolo dobré riešenie alebo či by podľa nich bolo bývalo vhodnejšie, ak by ich biologická matka bola išla na potrat.

Mimochodom jedna veľmi známa česká speváčka (bohužiaľ si nepamätám, ktorá) tiež vyrastala v adoptívnej rodine.

Argument deviaty – demografický

Kedysi som čítal zaujímavú úvahu, čo si o našej civilizácii budú myslieť civilizácie budúce. (Ak si niekto myslí, že práve tá naša civilizácia tu bude naveky, tak sa URČITE mýli – rovnako ako sa v tomto predpoklade mýlili všetky minulé civilizácie). Možno si o nás povedia: boli to zvláštni ľudia – v čase, keď vedeli, že ich civilizácia vymiera, masovo podporovali zabíjanie nenarodených detí.

Keď vo Veľkej Británii lekár zistí, že je žena tehotná, tak lekár je povinný ju poučiť o tom, že tehotenstvo je pre ňu zdravotným rizikom a že toto riziko môže odstrániť potratom... K tomu netreba žiadny komentár.

Argument desiaty – otupenosť vnímania a rozvíjanie kultúry smrti

Ľudská spoločnosť má len dve cesty – buď vyznávať kultúru života alebo kultúru smrti. Často civilizácie na svojom vrchole začali vyznávať práve kultúru smrti. Môže to vidieť u Mayov, ktorí zvykli obetovať mladých chlapcov alebo dievčatá – z vlastného kmeňa! Kultúru smrti môžeme vidieť aj v gladiátorskych zápasoch v starom Ríme, kedy sa na zabíjanie ľudí chodili dívať desaťtisíce iných ľudí. V našej kultúre je to už podobné – väčšinu vysielacieho času v televízii tvoria kriminálky (vždy s nejakou mŕtvolkou), horory, upíri, živí nemŕtvi, tragické udalosti na cestách, vraždy atď. Potraty to celé dopĺňajú, respektíve sú vyvrcholením tejto kultúry. Ľudia sa totiž stávajú úplne morálne otupenými...

Osobne považujem ženy, ktoré podstúpia potrat, za morálne a kultúrne otupené bytosti. Viem, nie je to korektné, ale je to môj názor.

Argument jedenásty – absurdné prevrátenie hodnôt

Mám veľmi rád zvieratá – hlavne psov. Ale striktne rozlišujem medzi zvieraťom a človekom. Absurdne pôsobia 2 druhy reportáží: V jednej sa novinári pohoršujú nad tým, že nejaký majiteľ si dovolil zabiť svojho psa. V druhej často tí istí novinári oceňujú „pokrok“ v krajinách, ktoré liberalizujú interrupciu. Zabitie psa či iného zvieraťa sa oplakáva, zabitie človeka sa oslavuje ako pokrok...

Argument dvanásty – osudovo-filozofický

Viaceré filozofické smery naznačujú, že každý človiečik, ktorý prichádza na tento svet, má nejakú úlohu, ktorú by mal splniť. Alebo sa o to aspoň pokúsiť. Možno práve ten človiečik, ktorého vlastná matka nechá zabiť, mal za úlohu jej pomôcť, keď už bude stará. Možno príde o svoje „štandardné“ dve deti – či už v dôsledku nejakej tragickej udalosti alebo preto, že sa „nevydaria“ a dajú sa na krivé chodníčky, alebo sa jednoducho odsťahujú do zahraničia. A možno to tretie nechcené dieťa môže byť práve to, ktoré rodičom v neskoršom veku môže najviac pomôcť. Možno práve toto dieťa je dar či posol „zhora“, ktorého rodičia jednoducho odmietnu.

Argument trinásty – najväčšia genocída v dejinách ľudstva

Zábery z druhej svetovej vojny z koncentračných táborov sú hrozné. V duchu si veľa ľudí povie, že je dobre, že táto hrôza je už minulosťou. Ale chyba lávky. Najväčšia genocída v dejinách ľudstva nebola vo fašistickom Nemecku, stalinskom Rusku, Mao Ce Tungovej Číne alebo Kambodži Pol Pota. Najväčšia genocída prebieha práve teraz – v týchto dňoch, týždňoch, mesiacoch. Každý rok skončia milióny ľudí, aj keď len v štádiu vyvíjajúceho sa plodu - v spaľovaniach ako genetický odpad.

Argument štrnásty – rozumový

Rozum je podobne ako voda a oheň „dobrý sluha, ale zlý pán“. Žijeme v období diktatúry rozumu. To, že niečo na prvý pohľad vyzerá rozumne a logicky, ešte neznamená, že je pravdivé a hlavne správne.

Nemusíme chodiť do minulosti. Hitler a jeho družina tiež považovali za logické a rozumné, že ak povraždia všetkých židov, budú sa mať lepšie. Ako to dopadlo? Zbavili sa síce tisícov Židov, ale namiesto nich majú v Nemecku milióny Turkov... Navyše je zbytočné zdôrazňovať morálnu zvrátenosť tejto logiky.

Ľudský rozum je skrátka schopný zdôvodniť a obhájiť všetko – aj to, že čierne je vlastne biele a naopak. Pri rozhodovaní sa teda nemožno spoliehať len na rozum, ale aj na „vyššie princípy mravnosti“.

Na záver si ešte neodpustím porovnanie potratovej pilulky s plynovými komorami. Oboje boli totiž vymyslené za rovnakým účelom – humanizácie zabíjania. Humanizácie nie vo vzťahu k obetiam, ale ku katom.

Nemci totiž po invázii do Sovietskeho zväzu a masovými popravami začali mať problémy s vojakmi, ktorí tieto popravy zastrelením vykonávali. Jednoducho to bol príliš veľký nápor na ich psychiku. A tak najskôr vymysleli nákladné autá, do ktorých viedli výfukové plyny z motora a neskôr to zdokonalili plynovými komorami. Zabitie stoviek ľudí tak zrazu bolo príšerné jednoduché – stačilo do plynovej komory v otvoroch na streche hodiť pár tabliet, z ktorých sa postupne uvoľňoval smrtiaci plyn.

Medzi tabletkou a pilulkou veľký rozdiel nie je. Účinok je však rovnaký... A pre toho, kto zabíja, je to navyše veľmi „humánne“.