Bolesť nami zatrasie. Jedni sa stanú lepšími, iní horšími, ale nik nezostane rovnaký

Čoho je schopný človek? Akú enormnú bolesť môže prekonať, vstať, opäť milovať a žiť. Na druhej strane, akú bolesť je schopný spôsobovať iným.

Michaela je výživová poradkyňa a pracuje v nemocnici, kde sa denne stretáva s ľuďmi trpiacimi chronickými ochoreniami. Možno práve to ju priviedlo k zamysleniu sa nad zmyslom bolesti.

Teraz robí s pacientami, ktorí majú gastrointestiálne alebo infekčné ochorenia. Ide o veľmi akútne prípady, lebo nemocnica ponúka vysokošpecializovanú starostilivosť. V nemocnici majú ľudí s rôznymi patológiami, i s HIV. Pracuje tiež s onkologickými pacientami. Nechce len podávať liekovú a nutričnú terapiu, ale tiež vrúcne prijať a počúvať pacientov, pochopiť ich ťažkosti, aby spoločne porozumeli zmyslu bolesti a pochopili, že to nie je trvalý stav, ale prechodná situácia.

Nechcú prinášať len nádej na úspešné vyliečenie z choroby, ale aj možnosť osobného rastu. V tom je ten rozdiel, lebo človek sa veľmi mení.

Nejde len o samotnú bolesť, to by bolo trošku masochistické-bolesť pre bolesť, ktorá nemá zmysel, bolesť, ktorá je súčasťou procesu. Ale z pohľadu osobného rozvoja môžu pacienti pochopiť, že bolesť prináša ovocie: prinášanie obety má hodnotu, lebo skrze ňu hľadáme dobro s veľkým D. A ovocím je viera, nádej, láska a radosť.

Sú rodiny, ktoré najskôr vidia svoju životnú situáciu ako prehru, no časom sa ju naučia vnímať ako dobrú vec. Lebo ovocie vo forme jednoty, služby a odpustenia nakoniec prekoná bolesť.

Životom sa nedá kráčať úplne bez ťažkostí. Môžeme mať finančné problémy, zdravotné ťažkosti, krízy vo vzťahoch. Často musíme vziať na plecia kríž, ktorí sme neočakávali. Raz to skrátka môže prísť. Nikto nemá zaručené mať naveky dobrý život, aj keď má všetky prostriedky.

A keď to príde, ako nám bude?

Ak počas života prinášame „malé obety“, ak sa usmievame aj keď nám je ťažko, keď sa prestaneme sťažovať alebo sa vzdáme len nejakého jedla, aj strava môže byť obetou duchovného charakteru, mať charakter služby. Ak toto budeme konať počas života, budeme silnešií, keď príde nečakaná situácia. Ako športovec, ktorý celý život trénuje. Keď prídu preteky bude pre neho ľahšie vyhrať.

Bolesť nás mení, prebúdza a utápa v nás niečo. Mení náš pohľad na svet, mení náš pohľad na vlastné schopnosti, silu a hranice. Naša vlastná bolesť nám pomáha byť empatickejšími, aj keď len do určitej hranice. Niekedy bolesť môže utopiť naše city a prestaneme vnímať, lepšie povedané nechceme už vnímať ani vlastnú bolesť, ani bolesť iných.

Keď vidíme u niektorých ľudí väčšiu schopnosť prinášať určitú obetu, je to tým, že viac milujú.