Spojením síl sa dá poraziť zlo. Svet vzdal hold hrdinom otvorenia západného frontu

Dnes si pripomíname 80. výročie Operácie Overlord – vylodenia Spojencov v Normandii, ktoré významným spôsobom ovplyvnilo nielen priebeh, ale aj výsledky druhej svetovej vojny. Bojov sa zúčastnili i československí vojaci.

Z pohľadu súčasnosti možno konštatovať, že aj po 80. rokoch od uskutočnenia tejto najväčšej vojenskej kombinovanej operácie platí, že spojením síl dobra sa dá poraziť zlo, ktoré v tejto súvislosti predstavovalo nacistické Nemecko a jeho spojenci.

Prípravou tejto náročnej vojenskej operácie poverili náčelníka štábu hlavného veliteľa spojeneckých síl (COSSAC) britského generálporučíka Fredericka E. Morgana. Ním vypracovaný plán útoku cez Normandiu, ktorý dostal krycí názov „Overlord“, posúdili na québeckej konferencii v auguste 1943. S jej vykonaním vyjadrili súhlas britský premiér Winston Churchill, ako aj americký prezident Franklin D. Roosevelt.

Hlavným veliteľom spojeneckých expedičných síl sa stal v decembri 1943 americký generál Dwight D. Eisenhower, ktorý predtým úspešne velil spojeneckým operáciám počas vylodení v severnej Afrike a južnom Taliansku. Po prevzatí velenia a dôkladnej analýze pôvodného plánu operácie došlo k niekoľkým zásadným úpravám: zvýšeniu počtu divízii a rozšíreniu úseku pobrežia určeného na vylodenie inváznych vojsk.

Pôvodný dátum operácie bol 5. jún 1944, avšak vzhľadom na nepriaznivé počasie panujúce v Lamanšskom prieplave bola operácia posunutá o jeden deň. Na vykonanie invázie spojenecké velenie vyčlenilo 39 divízií, 12 samostatných brigád a 10 oddielov špeciálnych jednotiek „commandos“ a „rangers“. Vo vzduchu v čase invázie plnilo úlohy cca 10.900 bojových, viac než 2300 dopravných lietadiel a takmer 2600 klzákov.

Zväz spojeneckých expedičných námorných síl pod velením britského admirála Bertrama Ramsayho tvorilo 1213 bojových lodí a člnov, 4126 výsadkových plavidiel a prostriedkov, 736 pomocných a 864 obchodných lodí.

Priestor, v ktorom sa uskutočnila spojenecká invázia, bol rozdelený do piatich samostatných sektorov – pláží. Zo západu na východ to boli pláž „Utah“ – priestor americkej 4. pešej divízie; pláž „Omaha“ - priestor americkej 1. a 29. pešej divízie; pláž „Gold“ – priestor britskej 50. pešej divízie; pláž „Juno“ – priestor kanadskej 3. pešej divízie; pláž „Sword“ - priestor britskej 3. pešej divízie. Tieto zväzky boli posilnené tankovými a špeciálnymi jednotkami. Proti nim stáli nemecké jednotky 709., 352. a 716. pešej divízie. V tyle nemeckých vojsk zoskočili, resp. pristáli príslušníci americkej 82. a 101. vzdušnej výsadkovej divízie, ako aj britskej 6. vzdušnej výsadkovej divízie.

Nemecké vojenské velenie očakávalo spojeneckú inváziu. Nedisponovalo však hodnovernými informáciami, kedy a predovšetkým kde sa takáto operácia uskutoční. Intenzívne sa však na ňu pripravovalo. O prvopočiatkoch výstavby Atlantického valu možno hovoriť už v letných mesiacoch roku 1940, v súvislosti s prípravou nemeckej invázie do Veľkej Británie, keď velenie nemeckej brannej moci chcelo ochrániť atlantické pobrežie pred eventuálnym britským protiúderom. V tomto období však išlo len o vybudovanie poľných delostreleckých a pechotných palebných postavení.

Do júna 1944 postavili Nemci na úseku od Le Havru po Antverpy 3878 pevnostných objektov. V najužšom mieste atlantického pobrežia Francúzska bolo vybudovaných 1459 pevnostných objektov. V Normandii bolo do invázie dokončených 1643 pevnostných objektov, ďalších 79 bolo rozostavaných a výstavba ďalších 289 objektov sa pripravovala. Na 242 km normandských pláží bolo postavených 200.000 zátarás a položených množstvo mín.

Napriek vyššie uvedeným prípravám na spojeneckú inváziu, Nemci v počiatočných fázach spojeneckej operácie Overlord neverili, že ide skutočne o inváziu. Sám ríšsky kancelár Adolf Hitler bol presvedčený o tom, že spojenecká invázia sa uskutoční pri Calais, tzn. že sa udeje v priestore najbližšom k Veľkej Británii. Nemci útok na pobrežie v Normandii považovali len za akúsi klamlivú vojenskú operáciu.

Preto neboli do Normandie presunuté obrnené jednotky nemeckej 15. armády z priestoru Pas-de-Calais, ktoré mohli zohrať rozhodujúcu úlohu v boji so spojeneckými inváznymi silami. Keď nemecké velenie pochopilo, o čo naozaj ide, Spojenci mali na pobreží už vybudované predmostia hlboké dva až deväť kilometrov, do ktorých neustále prisúvali ďalšie sily a prostriedky. Na konci najdlhšieho dňa sa v Normandii nachádzalo 176.000 spojeneckých vojakov s výzbrojou, výstrojom a ostatným materiálom nevyhnutným na vedenie bojovej činnosti.

Do bojov o „Pevnosť Európa“ v rámci Operácie Overlord sa zapojili vojaci a námorníci armád Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Kanady, Austrálie, Francúzska, Grécka, Nového Zélandu, Nórska, Poľska a aj Československa.

Česi a Slováci – príslušníci československého zahraničného vojska vo Veľkej Británii – sa zúčastnili bojov o „Pevnosť Európa“ v radoch britského Kráľovského letectva. Piloti 134. československého stíhacieho krídla počas prvého dňa vykonali spolu 144 bojových štartov v súhrnnom čase 281,15 operačných hodín. Z tohto počtu príslušníci 310. československej stíhacej perute pripísali do zápisníkov letov 92 operačných hodín. Ich kolegovia z 312. československej stíhacej perute 97,20 operačných hodín a príslušníci 313. československej stíhacej perute 91,55 operačných hodín.

Aj v radoch americkej armády bojovali v Normandii vojaci pochádzajúci z Československa. Tragický je životný príbeh vojaka Andreja Babjaka, príslušníka 508. výsadkového pluku 82. výsadkovej divízie armády Spojených štátov amerických, ktorý bol 6. júna 1944 vysadený južne od francúzskeho mestečka Picauville, v oblasti, ktorú Nemci zaplavili otvorením hrádzí na tamojších riekach Merderet a Douve.

Rodák z obce Žbince na Zemplíne so svojim ťažkým výstrojom dopadol do zaplavenej krajiny, kde sa utopil. V týchto umelo vytvorených močariskách postretol rovnaký osud v tú noc aj ďalších 35 výsadkárov z jeho divízie. Svoj večný sen sníva na americkom vojnovom cintoríne Normandy American Cemetery v blízkosti pláže Omaha.

Vylodenie v deň D, otvorilo cestu k oslobodeniu Francúzska a porážke nacistického Nemecka, a tým aj ku koncu druhej svetovej vojny.

Omámení udalosťami, ktoré poznačili celý svet veríme, že i takto si ľudstvo bude vždy pripomínať chyby minulosti a neodváži sa ich opakovať. Prežívame to o to smutnejšie, že stále zúria regionálne konflikty. Príliš rýchlo zabúdame... 

***