Vynášať rozsudok nad hlavami iných je celkom ľahká vec...

Vynášať rozsudok nad hlavami iných je celkom ľahká vec. Vidíme len ich asociálne správanie a hrozbu, ktorú predstavujú pre našu spoločnosť. Tá hrozba je pri tom reálna, prítomná a pre mnohých z nás desiaca. Bojíme sa ich, tak sa bránime, útočíme, súdime. Ale...

Možno by stálo za pokus na chvíľku sa zamyslieť nad logickými dôvodmi ich správania. Pokúsiť sa nájsť odpovede na základné otázky... 
Z akého prostredia pochádzajú? Vyrástli v kompletnej rodine? Boli traumatizované? Boli vystavené akútnemu stresu? Boli zneužívané? Sú ich základné potreby naplnené?
Odpovede sú smutné, lebo nám poskytujú pohľad na iný svet. Na svet, v ktorom dieťa nie je chránené a milované. Príbeh rómskych detí sa často podobá na hororové scény. Ich príchod na svet nie plánovaný, alebo vrelo očakávaný. Narodili sa, lebo ich matka, väčšinou sama ešte dieťa, skončila v posteli s mužom, ktorému ju práve predali rodičia, alebo ju niekto z osady prinútil k pohlavnému aktu. Možno práve jeho mladí rodičia hľadali kúsok ľudského tepla, krásu v tej najprimitívnejšej forme- v pohlavnom styku. Smutné, ale reálne. Aké odlišné od príbehu detí, ktoré sú očakávané a na ich príchod sa teší celá rodina. Tu im nikto nechystal izbičku a nebehal po obchodoch nájsť tie najkrajšie dupačky. Ich príchod na svet je len možno ďalšou príležitosťou opiť sa do nemoty a možno pracovať na sestričke, či bračekovi... Psychológia tvrdí, že prvých 18 mesiacov je kritickým pre vývoj dieťaťa. Čo si myslíte, že zažívali tieto deti počas svojich prvých 18 mesiacov. Ak vaša odpoveď bola, že lásku, prijatie a bezpečný domov a prostredie, tak je to omyl. Zažívali hlad, špinu, zanedbanie základných potrieb, násilie, strach. A oni deň po dni sa učili adaptovať sa na toto prostredie a prežiť. To, že sme ich videli behať nahé v blate a smiať sa, nesvedčí o ich nebotyčnom šťastí a spokojnosti. Ale sú to len deti, ktoré aj v takýchto kritických podmienkach dokážu byť spontánne.
Deti by nemali takto vyrastať. Mali by sa rodiť milujúcim rodičom, ktorí ich budú chrániť a milovať. Mali by vyrastať v slušnom a bezpečnom prostredí, kde by rodičia a spoločnosť pripravovala na plnohodnotný život. Krutá realita... O tom, aké je dôležité detstvo a zážitky z ranného detstva pre zdravý vývoj dieťaťa, by sa dalo písať kvantum. 

To čo však s určitosťou viem je, že deti nemôžu zato, že sa narodili ako Rómovia. Oni nemôžu zato, akú výchovu dostali. Nemôžu zato, že vyrastali v osade. Sú to len deti, ktoré zneužívajú vlastní rodičia. Sú to len deti so smutným osudom....

Avšak takto vyrástla nejedná generácia... z detí vyrástli dospelí ľudia, ktorí majú svoje deti a kolotoč sa opakuje...

Riešenie je osveta priamo v osadách, priamo v osadách založiť, materské centrá, sociálne centrá, materské škôlky a v neposlednom rade aj základy škôl....

Nie bič...ale najprv sa pokúsiť problém naozaj riešiť, doteraz sa problém riešil len tak, že sa zbytočne dávali sociálne dávky, ale nič sa od nich nevyžadovalo, a prečo? Lebo takto najvyšší kompetentní do sveta "kričali" aha veď  sa o nich staráme..., avšak skutočne išlo len o ich umlčanie...  Jednoducho povedané, "na tu máš peniaze a drž hubu" a hlupák cigán hubu držal, stačila mu fľaša vodky a cigán bol spokojný....  A Slovák/Čech tiež, problém bol vyriešený, bol od cigána pokoj...  A keď sa niekto opýtal úradov, ako riešia tento problém, odpoveď bola, "dávame im sociálne výpomoci, ale oni nechcú isť do roboty", čo môžeme robiť?  Nič, stačí len dať sociálnu výpomoc.... a cigán bude opäť držať hubu...

A čo z robotou? Je ľahšie do sveta kričať, cigáni nechcú robiť, ako naozaj dať rómom prácu...  Pred rokom 1989 každý musel pracovať aj róm, a rómovia pracovali, nikto ich nemusel naháňať do práce...  Naši ľudia pracovali predovšetkým v robotníckych profesiách, ale pracovali... Tvrdenie, že sa rómom nechce dnes pracovať, nikdy nezoberiem ako fakt, ako iní, žiaľ aj niektorí "pokrokový rómovia"... Rómom sa chce pracovať, len nemajú kde...  Každý róm sa stretáva pri žiadaní práce z rôznym druhom diskriminácie, až na jedného... "on" je tak perfektný, že "on" sa z diskrimináciou nikdy nestretol...

Ale vráťme sa k diskriminácii, na robotnícke miesta sa dnes vyžaduje najmenej výučný list... Áno, tu je problém... až 85 % rómskej populácie staršej 35 rokov nemá v rukách žiaden výučný list, či stredoškolské vzdelanie... Ale čo stým, ako to riešiť? Riešenie vidím... uchádzačom, ktorí naozaj chcú, poskytnúť finančnú dotáciu na doplnenie vzdelania, ale to dnes nikto neposkytuje, poskytuje sa doplnenie vzdelania formou rekvalifikačného kurzu, avšak aj ten je v konečnom dôsledku na nič pri uplatení na pracovnom trhu, pokiaľ nemá ukončené iné vyššie vzdelanie (výučný list v príbuznom odbore). Pričom tu treba spomenúť, že nie každý rekvalifikačný kurz je plne hradený napríklad z úradu práce...  Ak uchádzač chce naozaj dobrý rekvalifikačný kurz, ktorý dokonca podmienečne vylučuje vyššie vzdelanie (výučný list v príbuznom odbore) musí takýto rekvalifikačný kurz plne uhradiť uchádzač, alebo uhradiť jeho polovicu....  A tu je problém. Odkiaľ má chudobný róm zobrať peniaze na kurz...  A sme tam kde sme nechceli byť. V bludnom kruhu....

Chudobný róm sa vráti do osady k fľaške, úrad mu dá sociálku, on si na to zvykne... kto by si na to nezvykol??!  A úrady sú tiež spokojné, zavreli cigánovi hubu...  Keby naozaj niekto chcel riešiť rómsky problém, tak by musel najprv prijať diel zodpovednosti za minulosť, ale niektorí "pokrokoví rómovia" hovoria: "...treba sa pozerať dopredu, ja sa pozerám dopredu, ale musím sa pozrieť aj do spätného zrkadla, aby minulosť do mňa nenarazila, a ja nenarazil hlavou spredu do steny"...

Jozef Kmeťo