Tolerancia v nedohľadne...

Tak som premýšľal nad dnešným mojím blogom... Dal som si otázku, prečo taká nenávisť voči nám Rómom zo strany majoritného obyvateľstva...? Všade kde sa pozriem vidím predsudky, ba až nenávisť, dokonca už aj voči rómskym deťom. Keď sa zase pozriem na sociálnu sieť, to isté... Nevraživé komentáre voči nám, a tak som si dal otázku, prečo to všetko...??!  Na to, aby som sám pre seba našiel odpoveď, sa musím vrátiť späť do mojich detských čias, čias školských povinností a detských hier. Do školy, kde som chodil chodili, rómske aj nerómske deti. Vyrastal som v Bratislave a tak ako malý chlapec som si nijak  neuvedomoval rozdiely, ktoré tu boli... Oni tie rozdiely tu boli, len ako dieťa som svet vnímal ako dieťa, keď ste dieťa premýšľate ako dieťa a konáte ako dieťa. No napriek tomu som si nemohol nevšimnúť rozdiely medzi nami deťmi. Rómske deti mali vždy k sebe bližšie a nerómske tak isto zase k svojím a samozrejme, že to prinieslo častokrát aj roztržky medzi deťmi. Chlapci, či dievčatá sa navzájom pobili, no buď som bol fakt príliš detský, alebo hlúpy, ale priznám sa vtedy som tomu celkom nechápal...  Až odstupom času som si začal aj ja tieto rozdiely uvedomovať, a tak sa mi začali vynárať obrázky nevraživosti, ktorá v nás panovala už v detských nohaviciach... Staršie rómske deti mlátili tie mladšie nerómske a naopak, staršie nerómske deti mlátili tie mladšie rómske deti. No a potom samozrejme v parku za školou nechýbali "férovky" a prvé monokle pod okom, ale aj prvé výkriky do neznáma "vy špinaví cigáni", či "vy biele svine" ... 
Je to vecou výchovy
Keď som už bol starší, nemohol som si neuvedomiť aj rozdiely, ktoré robili sami rodičia a to na oboch stranách. Rodičia nerómskych deti sa zakazovali hrať s rómskymi deťmi, a zase rómsky rodičia sa zakazovali hrať s nerómskymi deťmi, doslova začarovaný kruh... Napriek tomu, väčšia časť detí, až na pár výnimiek, s ktorých potom neskôr vyrástli rómsky, či nerómsky "radikáli" :D, sme sa spolu hrali, ale napriek tomu sme sa vždy museli skryť pred rodičmi, hlavne tie rómske deti sa tak museli skryť do brány domu, keď po ulici išiel rodič nerómskeho kamaráta... Keď som potom už dospel, tak svet nevraživosti a rozdielov sa mi naplno otvoril. Zrazu som si uvedomil, že v tejto spoločnosti sa nepozerá aký si človek, ale kto si a kam patríš. A tak som zažil na vlastnej koži predsudky pri hľadaní práce, či priamo v práci. Zažil som však aj situácie, pri ktorých mi ostal stáť rozum. Raz som išiel z práce domov, bol podvečer a išiel som na autobus, a ako tak stojím na zástavke autobusu, kúsok od zástavky stavali nový obytný dom, keď zrazu taký malý chlapec sa otočí na svoju mamu a povie "mama ja keď budem veľký, budem murár", na čo ho mama doslova okríkla a povedala "čo si cigáň?!"... Potom som zase bol svedkom, keď sa vonku hrali deti, a malý rómsky chlapec pribehol ku dievčatku a chcel sa hrať, na čo mu dievča povedalo "s tebou sa nebudem hrať, lebo si cigáň"...  No bol som svedkom aj opačnej situácie, kedy sa rómsky chlapec chcel hrať s nerómskym a mama povedala "opováž sa s tým špinavým gádžom hrať"... Nie som psychológ, ale práve takéto praktiky zanechajú trvalé stopy v dieťaťu, to dieťa potom s tým aj rastie, a keď je z neho dospelý človek, tak nevie ani prečo, ale jednoducho má v sebe pekne vypestované predsudky a to sa týka oboch strán... 
Tolerancia liek na všetko 
Tolerancia je liek na všetko... Viete nedávno som oslávil 41 rokov, myslím si, že je to už vek kedy by som si mal a aj si uvedomujem, že nezáleží na tom, či si cigán, či gádžo. Samozrejme, že košeľa je bližšie ako kabát, ale to neznamená, aby som bez akejkoľvek príčiny nenávidel, či mal v sebe predsudky voči gádžom. Ak mi neróm preukáže úctu, prečo by som ju ja nepreukázal jemu...  A zistil som ešte niečo, tak ako gádžo môže byť "sviňa", tak taká "sviňa" môže byť aj náš človek, Róm... Lebo, či sme takí, či onakí, stále sme všetci ľudia a všetko čo je ľudské je nám blízke, žiaľ aj to zlé...
Jozef Kmeťo

Zdroj: www.redakcia1.com