Vianočná tradícia. Krátky príbeh lásky, nádeje a mieru

V krbe oheň tíško praská,na Vianoce prichádza nádej, viera i láska. Želám vám, aby stretli vás a vašu rodinu nielen počas týchto sviatkov.Aby vás ticho vianočnej energie zaviedlo do priestoru úplného pokoja, útechy a vyrovnanosti.

Keď Dana a jej manžel Michal na Štedrý deň potajme balili darčeky na poslednú chvíľu a počúvali vianočnú hudbu, ich tri deti Júlia, Erik a Jakub sedeli okolo vianočného stromčeka a vzrušene klábosili. Svetlá vianočného stromčeka sa trblietali, vrhali iskričky svetla z ozdôb, v krbe praskal oheň, čo miestnosti dodávalo útulne hrejivý pocit, v ktorý človek na Vianoce dúfa.

Keď Dana sedela a premýšľala o zajtrajšom príchode svojich a Michalových rodičov či o konečných úpravách, ktoré urobí ráno, svetlá zablikali! Raz, dvakrát a potom zhasli, aj hudba prestala! V miestnosti bola tma, až na plameň z ohňa a trochu matného mesačného svitu prenikajúceho oknami. Deti okamžite netrpezlivo zastonali, zatiaľ čo  Michal a Dana sedeli nehybne, zadržiavali dych a čakali, až sa svetlá znovu rozsvietia. Po niekoľkých minútach boli svetlá stále zhasnuté, takže Michal zamieril do kuchyne pre baterku. Našiel baterku, pár lampášov a niekoľko sviečok, ktoré odniesol späť do obývacej izby a zapálil ich. Plamene poskytovali jemnú žiaru po miestnosti, ktorá bola celkom hypnotizujúca; deti však boli príliš zabrané do ich stonania a fňukania, že nie je na Vianoce žiadny sneh, než aby si to všimli. Podarilo sa im dobaliť darčeky. Deti začali byť čoskoro neposedné a Dana sa v mysli zaoberala všetkými vecami, ktoré by ešte potrebovala urobiť.

Dana a Michal rozmýšľali ako by deti zabavili. V tom si Dana náhle spomenula na zábavu, ktorú ako dieťa zažila pri vianočných koledách.  Zvolala: „Prečo tu sedíme a makáme? Všetky svetlá v okolí sú zhasnuté, poďme spievať vianočné koledy!“

Deti vyskočili, teraz zjavne vzrušené a Michal jej pošepkal: "Ach, vieš, do čoho ma teraz zaťahuješ?"

Dana schmatla jeden z lampášov, išla do kuchyne a vzala nejaké zaváracie poháre, ktoré tam mala uložené. Povedala deťom, že si vyrobia lucerny. Našla aj malé čajové sviečky do pohárov. Ona a jej najstaršie dieťa Jakub vzali jeden zo zasvietených lampášov aj poháre a vyšli von. Našli malú lopatku, ktorá ležala na verande.  Spolu s Jakubom vyhrabali vo svetle lampáša a mesiaca trochu hliny, aby ju dali na dno každého pohára. Ako náhle mali v každom z pohárov trochu hliny, vrátili sa dovnútra. Do každého pohára vtlačili doprostred, do hliny, sviečku a zapálili ju. Svetlo sviečok zablikalo v pohároch a osvietilo miestnosť. Deti s rodičmi si vzali lucerny do svojich izieb, išli si obliecť bundy. Všetci sa zišli v chodbe, aby spoločne vyšli von.

Pomaly došli k okraju príjazdovej cesty. Všade bola tma a ticho, svietilo len svetlo z ich lucerien a neúnavný mesiac. Každý z nich zdvihol svoju lucernu a začali spievať „Rolničky, rolničky“, potom sa otočili a vydali sa na cestu dolu tmavou ulicou. Pri prvom dome sa zastavili na kraji príjazdovej cesty a spievali. V tichu noci zneli ich hlasy hlasno a jasne! Čoskoro sa vydali ďalej a znova sa zastavili na kraji ďalšej príjazdovej cesty. Keď dokončili prvú pieseň, začali spievať „Daj Boh šťastia tomu domu“. Netrvalo dlho a niektorí zo susedov začali vychádzať zo svojich domovov, držali sviečky alebo baterky a pridávali sa k piesni zo svojej verandy. Vo štvrtom dome dole bývala Jakubova kamarátka Sára. Keď sa zastavili na konci jej príjazdovej cesty a spievali, vyšla Sára a jej rodina v ruke s niekoľkými sviečkami. Sára bežala späť do svojho domu, schmatla kabát a baterku a bežala po ulici, aby sa k nim pridala! Ďalej zaspievali „Veselé vianočné hody“, potom „Narodil sa Kristus pán“, „Pásli ovce valasi“ a „Šťastie, zdravie, pokoj svätý“. Postupne sa ich pozberalo veľa, všetci spievali, držali baterky, sviečky a lucerny.

Keď sa vracali späť k Daninmu domu, zastavili sa a zhromaždili uprostred ulice. Tam, v mesačnom svetle, pod žiariacimi hviezdami, začali spievať „Tichú noc“.  Skoro nebadane začali na nich padať snehové vločky. Najskôr pomaly a nežne a potom ich husto poprášili ako cukor koláče. Dana sa rozhliadala po svojich susedoch, ako tam tak stáli a držali sa za ruky, keď spievali „Tichú noc“. S úžasom hľadela na svoje deti a manžela, ako si nôtili sladké slová koledy a uvedomila si, aké to vlastne bolo požehnanie, keď zhasla elektrina. Keď tam stála spolu so svojimi susedmi, vedela, že ich susedstvo už nikdy nebude rovnaké. Bola to skúsenosť, ktorú si všetci vážili mnoho rokov.

Dana a jej rodina toho roku zahájili rodinnú tradíciu. Odvtedy každý Štedrý deň zhasli svetlá, zapálili sviečky a lucerny a pridali sa k susedom vonku, aby spievali vianočné koledy.

***

Bol Štedrý večer a čas na stretnutie.

Jahniatka huňaté,

srnčeky zvedavé, nežné a krotké,

opustili svoj domov,

sova svoj strom, jazvece svoje nory,

Malé stvorenia putovali tak rýchlo, ako len mohli,

Potôčika sa dotkol padajúci sneh,  v tichej  noci

pokrývajúci  polia a lúky  jemným bielym plášťom.

Tam prišli, keď sa rozozneli kostolné zvony,

nehybne stáť a počúvať, ako anjelské hlasy spievajú.

Snehové vločky sa leskli na hrive každého somárika.

Predstavovali si  jasličky, kde ležal Ježiško.

Lebo tam, v prístrešku vystlanom čerstvým senom,

v tomto príbehu, sa tichá noc stala 

jeho

začiatkom.