Operácia Overlord. Keď veríš, nejako budeš

Znamenala otvorenie západného frontu a výrazne pomohla urýchliť porážku nacistického Nemecka. Na začiatku júna sme si pripomenuli výročie tejto najväčšej leteckej, výsadkovej a námornej operácie. V spomienkach sa posúvam dozadu.

Nachádzam sa v historickom meste Normanov-Caen. Spoločne s priateľmi sa presunieme v čase, prejdeme malebnou krajinou Normandie, uctíme si životy mladých bojovníkov druhej svetovej vojny a budeme kráčať po zemi, ktorá si pamätá hrôzostrašné krviprelievanie. 

Slnko ešte neprinieslo deň a my sa presúvame z Caen späť do roku 1944. Do udalosti, ktorá významne zmenila priebeh druhej svetovej vojny. 

Druhá svetová vojna, ktorá trvala od 1. septembra 1939 do 2. septembra 1945, oficiálnou kapituláciou Japonska, bola najväčším konfliktom v dejinách ľudstva, ktorý si vyžiadal 45 - 60 miliónov obetí. Operácia Overlord bola najodvážnejšou a najdlhšie plánovanou akciou, ktorá mala otvoriť západný front. Prvé prípravy sa začali už začiatkom roka 1943 v Londýne s pôvodným plánom vylodenia prvého mája 1944. Neskôr sa termín posunul na 5. mája a v skutočnosti k vylodeniu došlo až o mesiac neskôr. Plán sa totiž do poslednej chvíle upravoval, rozširoval a vyžadoval viac vojakov a transportných jednotiek, ktoré bolo treba potajomky pripraviť. Jednou z veľmi dôležitých častí tohto plánu bola operácia FUSAG (First United States Army Group), ktorá bola fiktívnou armádnou zložkou a mala zmiasť nemeckú obranu na celkom iné miesta, než sa plánoval útok. Keďže prvotný útok mal prichádzať z mora, Lamanšského prielivu, odliv a ideálne počasie boli kľúčové k úspešnému štartu. A možno práve búrka 5. júna pomohla spojencom vzbudiť v Nemcoch presvedčenie, že sa určite nič veľké nechystá.. 
Písal sa deň  6. júna 1944 a 06:30 ráno začalo dlho plánované vylodenie v Normandii. Päť pláží pozdĺž normandského pobrežia - Utah, Omaha, Gold, Juno, Sword. Nebo zatienilo 1200 lietadiel, z ktorých povyskakovalo 23 tisíc výsadkárov a more posialo 5000 plavidiel s vyše 156 tisíc vojakmi, väčšinou mladými chlapcami, ktorí nemali skúsenosti v boji. Začali sa boje, ktoré mali doraziť už i tak oslabené nemecké vojsko (Červená armáda na východnom fronte oslobodzovala ZSSR a zaslúžila sa o zničenie 80% nemeckých síl) a do augusta 1944 bolo na území Francúzska vyše dvoch miliónov spojencov. 

http://imgs.idnes.cz/oprilohy/infografika/overlord/overlord.htm

Pláž Omaha bola najlepšie chránená nemeckým vojskom, preto bola i najkrvavejšia - vyše 2000 amerických a 1200 nemeckých vojakov položilo svoje životy na tomto mieste. Pri východe slnka, šľahaní silným vetrom a so zvukom tancujúcich vlajok všetkých spojencov, ktoré dnes lemujú pláž, máme pred očami všetkých tých premočených hrdinov. Mnohí sa z vody nikdy nedostali. Ich vyše 36 kilová výstroj sa v mori premenila na kotvu, ktorú porazili len najsilnejší. Silný vietor a navigačné problémy viedli k tomu, že mnohé americké lode prišli na nesprávne miesta pozdĺž pláže. Toto viedlo k obrovskému chaosu, prvá vlna vojakov sa stretla s veľmi odolnou nemeckou obranou. Prekážky na pláži- ostatný drôt, kovové statívy, míny spomalili pokrok naprieč pieskom, zatiaľčo do nich strieľali nemecké guľomety v betónových bunkroch.

Teraz je pláž pokojné a krásne miesto.  Iba hravé vlny, ako vyplavené slzy, obmývajú piesky času. Prechádzame sa po piesku a na každom z nás vidieť celú spleť emócií. Takéto rána sa nedajú opísať, treba ich prežiť a naplno precítiť. 

Aj keď bol deň D a vylodenie v Normandii začiatkom otvorenia druhého západného frontu a významne prispel ku kapitulácií Nemecka 5. mája 1945, vyžiadal si vyše 220 tisíc obetí v spojeneckých zložkách a odhaduje sa, že až 530 tisíc obetí na nemeckej strane. 

Z Omaha beach sa presúvame na cintorín, ktorý bol zriadený už 8. júna 1944 ako prvý americký cintorín na európskej pôde z 2. svetovej vojny. Nachádza sa tu vyše 9380 náhrobkov amerických vojakov, ktorí padli počas D-dňa. Prichádzame na toto miesto a v tichosti sa prechádzame jeho terénom. Pôda v týchto častiach sveta bývala premočená krvou. 
Našou poslednou zastávkou v udalostiach druhej svetovej vojny je Pointe du Hoc. Toto opevnenie malo byť súčasťou plánovaného Atlantického valu, kde, z výšky 30 metrov vysokého útesu, mali Nemci dve francúzske pláže - Utah a Omaha - ako na dlani. Pre úspešné vylodenie na týchto plážach museli spojenci najskôr obkľúčiť Pointe du Hoc, na ktorý po menšom zdržaní vyšplhali, aby zistili, že sa na ňom nenachádzajú zbrane - Nemci ich pár dní pred vylodením presunuli. 

Atlantický val mala byť pobrežná obrana a opevnenie, siahajúce od územia severného Nórska až po Španielsko. Začal sa stavať na žiadosť Hitlera od roku 1942 a jeho prvé časti sa nachádzali práve na území Francúzska, kde hrozil vpád Angličanov a Američanov. Dodnes sa zachovali časti tohto opevnenia - Pointe du Hoc, St. Malo, Todt Battery... 

Omámení udalosťami, ktoré poznačili celý svet veríme, že i takto si ľudstvo bude vždy pripomínať chyby minulosti a neodváži sa ich opakovať. Prežívame to o to smutnejšie, že v Európe zúri vojna Ruska a Ukrajiny. Príliš rýchlo zabúdame... Sme vari nepoučiteľní? 

"Len dávaj pozor na seba a chráň svoju dušu veľmi! Nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca po všetky dni tvojho života; lež poučíš o nich svojich synov a synov svojich synov".(Deuteronómium 4:9 SSV)

***

Veľa nocí sme sa modlili. Bez dôkazu, ktorý by niekto mohol počuť. V našich srdciach pieseň nádeje. Sotva sme rozumeli. Teraz sa už nebojíme. Aj keď vieme, že sa máme čoho báť. Prenášali sme hory dávno predtým, ako sme vedeli, že môžeme. Môžu sa stať zázraky. Keď veríš. Aj keď nádej je krehká. Je ťažké ju zabiť. Ktovie, aké zázraky môžeš dosiahnuť, keď veríš. Nejako budeš. Budeš, keď uveríš.V tejto dobe strachu. Keď sa modlitba tak často ukázala ako márna. Nádej vyzerala ako letné vtáky. Odleteli príliš rýchlo. Teraz tu však stojím. S takým plným srdcom, že to neviem vysvetliť . Hľadanie viery a hovorenie slov. Nikdy som si nemyslel, že to poviem...

 

 

 

Nominujte autora do ankety Bloger roku

Autor: Jana Melišová | pondělí 24.7.2023 12:39 | karma článku: 28,31 | přečteno: 710x
  • Další články autora

Jana Melišová

Šťastie na háčiku

9.5.2024 v 12:27 | Karma: 11,10

Jana Melišová

Každý máme svoje Westerplatte

30.4.2024 v 12:52 | Karma: 15,36

Jana Melišová

Máš padáka!

23.4.2024 v 14:42 | Karma: 24,25