Janka, obdivuji rozsah Vašich vědomostí z různých oblastí. A především Vaše srdce, Vaší čistou duši, Vaše životní poznání, postoje a Vaši zcela evidentní moudrost.

Pavle, ste veľmi milý na mňa a ďakujem, že si nájdete čas a čítate čo napíšem, veľmi si to vážim. Stále ešte hľadám ako sa nejak ukotviť a som myslím dosť skormná a skôr introvert.

Loni jsem byl kousek od Normandie na bojištích První světové války. I v tichu jsem měl dojem, že všechno křičelo. Musela to být nezměrná hrůza.

Tí vojaci to urobili vlastne pre nás, pre ďalšie generácie, len by to už ďalej mohlo ísť bez tej krvi, ktovie či svet niekedy bude bez vojen...

Janka, máš přehled o mnohém

aj ty, a odovzdávaš to v svojich blogoch a knihách

Vlny, písek času a čistá víra ...

💌💌

pekný deň

Janka jako velkej fanda vojenské historie jsem navštívil spoustu bojišť. Jen na dvou jsem za "správného" počasí cítil energii pro kterou jako cynik nemám slova. Omaha byla jedním z nich. ( Druhé mám mnohem blíž, je to les Svíb, místo kde se lámala bitva u Hradce 1866)

Neviem, či som milovník vonejskej historie, ale asi historie ako takej, lebo ma nabíja v prítomne a cítim tam asi to, že nádej fakt ako neumiera, keď tak ako posledná ale po nej príde zase iná... Ja navštevujem len niektoré, aj v Polsku napr. Westerplatte, celkove Krakov a na Sk napr.vrchol Slemä, cestou lesom akoby i vtáci štebotali tichšie... v čase snp sa stal miestom leteckého nešťastia. V zamračený a pochmúrny piatok 13. do jeho vrcholu narazilo sovietske lietadlo so zmiešanou rusko-slovenskou posádkou. Všetkých 19 pasažierov zahynulo. Dnes sa na mieste havárie nachádza pamätník s menami obetí. V širokom okolí pamätníka sú roztrúsené trosky stroja, čo je rarita, na ktorú len tak niekde nenatrafíme. Z vrcholu Slemäťa sa otvára pekný výhľad na hlavný hrebeň Ďumbierskych Nízkych Tatier s majestátnym vrchom Ďumbier, a tiež do priľahlých dolín. Na úpätiach vrchu sa nachádza niekoľko partizánskych bunkrov.

Oni se vrátí a s nimi i naděje.

Vašek

Veru, nádej tá zomiera posledná