Tento japonský recept je malý zázrak a určite sa ho oplatí vyskúšať. Ak náhodou neviete po japonsky ani zaťať, tak vám ponúkam vysvetlenie.
A význam? Ten je nesmierne jednoduchý a pritom mnohokrát tak ťažko realizovateľný. Podľa konfuciánskeho princípu by sa človek mal najesť len tak do 800 percentnej sýtosti. Pardon, teda 80 percentnej.
Tento pokyn/princíp nazývajú hara hachi bu, čo by mohlo preložiť ako „jedz iba do chvíle, keď máš osem častí plných (z desiatich) “ alebo brucho plné na 80 percent. Je známe, že receptory v žalúdku potrebujú asi 20 minút na to, aby preniesli do mozgu to, ako ste skutočne najedení. Preto sa budete cítiť plnší 20 minút po dojedení.
Takto žijú obyvatelia japonského ostrova Okinawa. 1900 kilokalórií denne, teda len 80 percent toho, čo by mal zjesť troška riadnejší chlap. Jedia veľa zeleniny, morské riasy "umibudo", citrusové ovocie "shikuwasa", batatov a podobných kúlových potravín. BMI majú exemplárny: 18-22. Táto kultúrna prax obmedzenia kalórií a vedomého jedenia je jedným z dôvodov, prečo Okinawa, na najjužnejšom okraji Japonska, je miestom, kde žije najvyšší počet storočných ľudí na svete. Tiež sú tu najmenej rozšírené choroby spojené s vekom, ako je napríklad cukrovka, rakovina, artritída či Alzheimerova choroba. Majú znížené riziko predčasného úmrtia z dôvodu, srdcových chorôb a infarktu. Tiež majú najnižšiu úroveň obezity medzi mužmi aj ženami.
To je tiež čiastočne pripisované tradičnej japonskej strave, ktorá má nízky obsah kalórií a nasýtených mastných kyselín, a pritom je bohatá na výživné látky, predovšetkým fytonutrienty, ako sú antioxidanty a flavonoidy, ktoré sa vyskytujú v rôzne sfarbenej zelenine. Pretože Japonsko sa rozkladá na viac ako šiestich tisícoch ostrovov, jeho obyvatelia konzumujú oveľa viac rýb, než obyvatelia ostatných ázijských krajín. Jedia aj surové ryby v suši a sašimi, plus veľa nakladaných, kvasených potravín.
Existuje značná kalorická medzera medzi tým, keď Európan povie:"Som sýty" a Okinawan povie: "Už nie som hladný."
Ak budete jesť, až kým sa nebudete cítiť stopercentne plní, váš žalúdok sa zakaždým trochu rozšíri, aby ste mohli prijať jedlo navyše. Preto nie je dobré nútiť deti, aby jedli všetko z taniera. Ale my na tom trváme a tak sme sa stali spoločnosťou, ktorá zje oveľa viac, ako by mala.
"Hara hači bu." Neviem, či túžim ponevierať sa po tomto svete ešte aj ako storočná. Naši predkovia vraveli, že treba ,,jesť do polosýta, piť do polopita“. Teda len na 50 percent a možno aj preto, že sa toho nedržíme, sa za nami už v sedemdesiatke zľahýna zem.
A ten Konfucius akosi nič nevravel o nápojoch. Ale vyskúšať by sa to snáď dalo aj na nich. Koľkože alkoholu sa u nás nakúpi per capita?
Napadajú mi len 3 riešenia tejto prekérnej výzvy:
- Nalievať do pohára len 80% jeho objemu.
- Keď vám švagor bude chcieť nasilu nalievať kapurkový/posledný pohár, treba sa mu smelo pozrieť do očí, rázne trestnúť päsťou po stole a odhodlane vykoktať: Hara. Hači. Bú. (Snáď pochopí.)
- Použiť ďalšiu ľudovú múdrosť. Priam perlu. ,,Aj vôl vie, kedy má dosť.“
