Fašírka pani richtárovej

Roky letia ako bláznivé, pamäť nám odumiera a spomienky na našich dedov a prababky blednú ako tvár chorého starca.

Sem tam niečo vytiahneme z archívu a oprášime. Tie "oprášenia" starých histórii milujem. Na jedno z nich som narazila na "Šenkvickom jarmoku", v malokarpatskej obci Šenkvice, ktorá leží pri Pezinku v Bratislavskom kraji.

Spomienka na grófa Andrassyho je úsmevná. Bol to vraj statný fúzatý muž, ktorý mal panstvo v šenkvickom chotári. Je to už skoro stošesťdesiat rokov. Na panstvo chodieval so svojim služobníctvom tri razy do roka. Počas žatvy, na konci oberačiek a potom v čase, keď na šenkvické polia padol sneh. Zajacov bolo v chotári v tom čase ako maku a pán gróf búšil do nich ostošesť. Jednak z titulu loveckej vášne, ale aj preto, že zajačinu miloval. V tom čase bol šenkvickým richtárom Leonard Cisar. Jeho krásna žena bola zdatná kuchárka, ktorá pripravovala grófovi zajačiu fašírku tej najlepšej povesti. Recept pani richtárovej za zachoval a ponúkam Vám ho na vyskúšanie.

Tu je postup: mäso z celého zajaca, pol kila bravčového bôčika, v mlieku namočený biely chlieb, štvrť kila na kocky pokrájanej slaniny, cibuľa, cesnak, čierne korenie, červená mletá paprika, soľ a 2 vajcia. Mäšo pomelieme, zmiešame, zhomogenizujeme s ostatnými surovinami a vyformujeme úhľadný fašírkový bochník. Dáme ho na vymastetný pekáč, podlejeme vývarom a do chrumkava upečieme. Tak to miloval i pán gróf. K fašírke pojedal už vtedy slávny šenkvický chlieb a všetko to zapíjal richtárovým vínom. Vraj sa jednalo o víno Virdulu z cerovského, malošenkvického honu Grefty. Ale takej sa už dnes v Šenkviciach nenapijete... Všetko zničila fyloxéra viničová, jeden z najobávanejších škodcov. Len fašírka pani richtárovej zostala...