Premium

Získejte všechny články
jen za 89 Kč/měsíc

Trabant pod Mont Blankom

Dostali sme devízák – náš prvý a aj posledný devízový prísľub. Čo znamenalo, že sme smeli v presne stanovenom období na chvíľu vystrčiť nos za hranice a potom sa poslušne vrátiť späť. Bol to pre mňa šok. V obchodoch neboli fronty, veci sa balili do igelitiek /ešte pol roka som s nimi chodila nakupovať, kým som poslednú nezodrala/ a predavači boli k zákazníkovi slušní a úctiví, a to aj vtedy, keď nič nekúpil. Z toho devízového prísľubu mohol človek naozaj iba sľubovať. Niekoľko mesiacov trvalo, kým som bola schopná vystáť si frontu na čokoľvek v počte viac ako dvaja ľudia.

V ženevskom paláci OSN sa nám podarilo stratiť otca. Nebol to náš prvý pokus – už v Berne sme kúpili do domácnosti jeden malý kravský zvonček. Na každom poschodí ženevského paláca bola recepcia  a v nej aspoň jeden uniformovaný vrátnik.

„A mal váš pán manžel pri sebe veľa peňazí ?“ zaznela veľmi zdvorilá a súcitná otázka.

„Nie, všetky mám pri sebe ja.“

„Ó nebojte sa madam, váš manžel sa rýchlo nájde.“

Našiel sa, ako obvykle. Kochal sa na šiestom poschodí nad jazierkom s kačičkami.

Sedeli sme večer v reštaurácii v Ženeve a prišiel za nami šéf reštaurácie a ponúkol mame a otcovi miesto. Mali v tom čase pred a okolo päťdesiatky a rodičov, ktorí už neboli veľmi pri silách sami o seba sa postarať. S vďakou odmietli a tešili sa naspäť do svojej rodnej vlasti. A  to nemali robiť.

Trabant mal toho pomaly akurát dosť. Vyhli sme sa Parížu a vracali sme sa popod Mont Blanc, keď nášmu trabantovi začali zlyhávať brzdy. V kufri auta bol ďalší kufor – s rodinným striebrom. Obsahoval rôzne náhradné súčiastky – najčastejšie boli k trabantovi, ale nie vždy. Niektoré mali na sebe nápis Shakespeare, iné boli bez nápisu a iba u niektorých by si niekto trúfol definovať na čo sú. Dodnes to kladiem občas návštevám ako inteligenčný test: „Hádaj, k čomu to je, alebo z čoho to je?“

Trabant nebrzdil a bolo nám jasné, že domov to máme ďaleko. V Ženeve sme začali obliehať jeden servis za druhým. Skúsili sme to v Porsche, BMV a nakoniec nás vzali na milosť v Alfa Romeo. Nášho trabanta dali na zdvihák a celá firma  sa vyrojila von, aby sa pozreli na to čudné a neznáme auto - trabanta. Obdivne potom chodili okolo  môjho otca a kývali hlavou:

„A to si monsieur sám poskladal?“

Neposkladal sám. Technická zdatnosť môjho otca začínala pri rybárskych háčikoch a muškách  a končila pri medzikrúžkoch na fotoaparáte. To že bol vyučený optik, bolo pri domácich problémoch k ničomu. Doma sme mali náradie na všetko možné od výmyslu sveta. Väčšinu vecí dvojmo a viac krát. Viac krát zvyšovalo pravdepodobnosť, že v danom časovom úseku nájde aspoň jeden z prístrojov, dzindzíkov a nebude mu pritom chýbať veľké T. 

Na trabanta sa čakalo dva roky a poradovník mohol človek sledovať v priamom prenose v dennej tlači. Každý týždeň sa posunuli čísla o niekoľko dopredu. /Súdruhovia v NDR to mali na päť rokov na čakačku a neviem, či im uverejňovali tie čísla tak ako nám/.

Napriek tomu, že si „monsieur neposkladal“ nič, nám tie brzdy opravili a dokonca lepšie ako v servise v Bratislave, kde sme  otca vždy pred dovolenkou volali „Vaše prevozchoditeľstvo“. Bolo vcelku jedno s akým autom a akou poruchou prišiel do servisu. Domov sa síce vracal s tým istým autom /občas/ a v lepšom prípade s tou istou poruchou, alebo s nejakou novou. Bol to príjemne strávený čas prípravou na dovolenku. Stále lepšie, než hľadanie stanových kolíkov a zhromažďovanie vecí, bez ktorých jedna dobrá dovolenka nemôže byť.

Niekde pred Parížom otec dostal chrípku a my sme sa vyhli Parížu a Eiffelovke, ale ostali sme dlhšie na dovolenke – s prísľubom, a s prísľubom, že sa vrátime naspäť.

Hnali sme úbohého trabanta, ktorý za optimálnych podmienok – rovná cesta dolu kopcom, jeden šofér a batožina pozostávajúca z jedného kusa dámskej kabelky a poloprázdnej peňaženky, bol schopný zo seba na kratšej vzdialenosti vyraziť 90 kilometrovú rýchlosť. Teraz mal v sebe vpredu dvoch dospelých, vzadu sa hádali dvaja pubertiaci a až po uši bol naložený batožinou. A pomaly sa vliekol na hranicu a nechcelo sa mu.

O tretej nad ránom sme boli na hranici. Rozospatí, unavení a tešiaci sa domov. Zabudli sme vyplniť colné prehlásenia a tak namiesto prechodu cez hranice nám vysypali auto, spisovali s nami zápisnice a po niekoľkých hodinách, keď auto vyzeralo ako súčasť cigánskeho tábora, každý kus textílie bol niekoľko krát prezretý, nás konečne milostivo pustili. Čo znamenalo znovu napakovať všetky kufre, napchať ich do auta aj s rozštekanými a rozhádanými deťmi – tie sa už medzitým prebrali a nestíhali sa hádať. Obdivne hľadeli na colníkov, ako rozoberajú našu batožinu na cucky. Brat musel doniesť na druhý deň potvrdenie zo školy, že chodí do matematickej triedy, pretože sme si doviezli kalkulačku. A kalkulačka bola v tom čase tabu. Programovateľná kalkulačka s červenými svietiacimi písmenkami.

/Poznamka: Texas Instrument TI SR 51 A/

Autor: Dora Kubinova | středa 2.10.2013 15:13 | karma článku: 13,40 | přečteno: 464x
  • Další články autora

Dora Kubinova

Ubľa - utečenecký tábor

Obrázky z utečeneckého tábora v Ubli, štyri dni na konci sveta, kde lane zdravia dobré ráno. A o dobrú noc sa človek podelí hoci aj s líškou.

12.4.2022 v 19:58 | Karma: 14,06 | Přečteno: 375x | Diskuse| Ostatní

Dora Kubinova

Uťahaná vrana

/hymna uťahaných a nevyspatých matiek/ Letí vrana zavčas rána, za ňou kŕdeľ vraných detí. Chudák vrana takto zrána, uštvaná a uťahaná.

11.8.2014 v 7:53 | Karma: 4,59 | Přečteno: 96x | Diskuse| Poezie a próza

Dora Kubinova

Kapitálny úlovok

Obliekala som jedno dieťa, kamarátka druhé a bola som otočená chrbtom k vode. Vedľa nás sa rozkladali dvaja rybári. „Tam sa topí dieťa!“ zvolal jeden z nich. Skontrolovala som si drobizg pri sebe.

30.7.2014 v 0:12 | Karma: 6,48 | Přečteno: 242x | Diskuse| Letní povídka

Dora Kubinova

Keď šéfa okradne jeho podriadený

Šéf nebol nič moc, čo už človek môže očakávať od šéfa. Ale mal peknú dcéru, zamestnanú taktiež u nás a s ňou randil môj kolega. Intenzívne randil. Pretože okrem iných tajomstiev sa dozvedel aj heslo do sejfu a jeho umiestnenie v byte. Do ich súkromného bytového rodinného sejfu. A niekoľkokrát ten sejf vyčistil. Chvíľu trvalo, kým šéf zistil, že mu tam niečo chýba a ešte dlhšie kým došiel na to, kto mu v rámci randenia s jeho dcérou čistí jeho najvlastnejší sejf. Kto chodí s jeho dcérou, to už asi vedel. Aj keď nejakým vysokým IQ a kombinačnými schopnosťami neoplýval. Zase ale dokázal zohnať a dokonca aj zavesiť napriek našim hlasitým protestom mimoriadne škaredé kalendáre na aktuálny rok.

13.5.2014 v 11:25 | Karma: 6,14 | Přečteno: 397x | Diskuse| Poezie a próza

Dora Kubinova

Fékre

Keď človek v 70 rokoch ovdovie, nie je to nič príjemné. Ak pritom niečo podedí je to ešte stále dobré. Ak je ale predmetom dedičstva trabant, začína to smrdieť minimálne dvojtaktom. Edka zdedila desaťročného trabanta. Vodičský preukaz mala niekedy z obdobia o medzi prvou a druhou päťročnicou a za volantom nikdy nesedela. Čo by ale človek neurobil z lásky k nebožtíkovi. Edka bola ešte aj jogínka. Dosť vražedná kombinácia – občas aj sebedeštrukčná plus blízke okolie asi tak do 100 metrov. Spokojne relaxovala za volantom, hlboko sa sústreďovala na svoje dýchanie a na svoju bránicu. Jazdenie sa stávalo pomaly jej pôžitkom. Ono toho človek veľa po sedemdesiatke zo života možno nemá, ale trabant určite obohatí váš kultúrny a spoločenský život. Ak nie inde, tak aspoň na pumpe.

28.4.2014 v 11:03 | Karma: 8,63 | Přečteno: 320x | Diskuse| Cestování
  • Nejčtenější

Policie v pohotovosti kvůli hrozbě terorismu. Zadržela podezřelého cizince

8. června 2024  23:01,  aktualizováno  9.6 12:41

Policie dopadla cizince podezřelého ze zvlášť závažného zločinu, po kterém vyhlásila pátrání v...

V Turecku zemřela česká zpěvačka Victoria. Zavraždil ji její vlastní manžel

14. června 2024  8:59,  aktualizováno  11:23

Česká zpěvačka Victoria byla zavražděna v Ankaře. Podle tureckého portálu Hürriyet ji zabil její...

„Ukrajinská sebevražda“. Intriky v Kyjevě čím dál víc frustrují Západ

11. června 2024  19:21

Kádrové změny nezmítají jen ruským ministerstvem obrany, rostoucí pozornost vzbuzují i rošády v...

Dar pro Ukrajinu prostřednictvím Čechů vyvolal na Tchaj-wanu bouři

10. června 2024

Premium Dar, který má pomoci Ukrajině s obnovou tamního zdravotnictví, způsobil na Tchaj-wanu politický...

Volby vyhrálo ANO před SPOLU. Stačilo! i Přísaha mají dvě křesla, propadli Piráti

9. června 2024  20:29,  aktualizováno  10.6

Volby do Evropského parlamentu vyhrálo v Česku hnutí ANO. Od voličů získalo 26,14 procenta hlasů,...

Kvůli konci uhlí krize nenastane. Jozef Síkela o jaderném tendru i dalším postupu

17. června 2024

Premium Česko nejspíše do roku 2027 přestane být čistým vývozcem elektřiny, protože jí víc bude...

Charkov jako strategické eso. Už je zřejmé, proč ho Putin tolik chce dobýt

17. června 2024

Premium Ruská armáda nepřestává bombardovat Charkov, čímž ukazuje, že o něj má pořád velký zájem. Vojensky...

Pravda o střelbě na fakultě. Unikátní rekonstrukce, vrah přišel v 13.23

17. června 2024

Premium Pravda o střelbě na filozofické fakultě se vynořuje postupně a některé detaily jdou proti tvrzením,...

Na Islandu havaroval autobus s českými turisty, pět jich skončilo na JIP

16. června 2024  11:35,  aktualizováno  21:42

Při páteční nehodě autobusu na severu Islandu se zranilo dvanáct lidí, z toho pět skončilo na...

  • Počet článků 50
  • Celková karma 0
  • Průměrná čtenost 321x
Potulný programátor, ktorý má rád anglický humor v kombinácii s českou klasikou. Nič človečie mi nie je sväté.