Keď šéfa okradne jeho podriadený

Šéf nebol nič moc, čo už človek môže očakávať od šéfa. Ale mal peknú dcéru, zamestnanú taktiež u nás a s ňou randil môj kolega. Intenzívne randil. Pretože okrem iných tajomstiev sa dozvedel aj heslo do sejfu a jeho umiestnenie v byte. Do ich súkromného bytového rodinného sejfu. A niekoľkokrát ten sejf vyčistil. Chvíľu trvalo, kým šéf zistil, že mu tam niečo chýba a ešte dlhšie kým došiel na to, kto mu v rámci randenia s jeho dcérou čistí jeho najvlastnejší sejf. Kto chodí s jeho dcérou, to už asi vedel. Aj keď nejakým vysokým IQ a kombinačnými schopnosťami neoplýval. Zase ale dokázal zohnať a dokonca aj zavesiť napriek našim hlasitým protestom mimoriadne škaredé kalendáre na aktuálny rok.

Šéf dal teda trestné oznámenie na nášho kolegu a policajti ho zatkli. To sa nepáčilo  rodičom nášho kolegu a tak jedného dňa prišli k nám do ústavu a začali naháňať šéfa po poschodiach a kanceláriách. Ani som netušila, že je šéf v tak dobrej kondícii. V tom čase ešte veľa akčných filmov v televízii nebežalo. Maximálne tak 17 zastavení jari. A to keď vám niečo 17 krát zastaví , tak to určite najneskôr po piatom zastavení prestane byť zaujímavé, alebo akčné. Šéf bol akčný a veľmi nezastavoval, nanajvýš na nádych a výdych. Dával si okolo mňa koliesko a keby boli bývali odmeny za čias jeho panovania  zaujímavejšie - aspoň pre mňa, možno by som mu bola poradila kamrlík. Takto som mu ukázala ako mu fandíme a funiacim prenasledujúcim rodičom som ukázala skratku. Predsa len už mali svoje roky a bol to ich jediný syn. Aj keď tak trochu zlodej. Ale zase chodil s mojou kolegyňou a dcérou môjho šéfa. A jeho rodičia neboli zďaleka v takej obdivuhodnej kondícii ako môj šéf. Zlodeja riešila už verejná a najmä bezpečná zložka nášho štátu.

Stála som vo dverách a sledovala túto naháňačku a vychutnávala som si, že aspoň raz môžem nejaké veci vidieť naživo a nie iba vo filme. Skoro vždy si vychutnávam akčné scény, ktoré sa odohrávajú naživo a vo filme sa s nimi tiež dá stretnúť. Môj vrodený cit pre dramatickosť situácie mi nedovolil držať stranu šéfovi, ani keby sa jednalo o jeho vlastný sejf! Mal dosť možností rozmyslieť si moje odmeny ako štvrťročné, tak i koncoročné, ako bolo na polroku, tak bolo i na konci roka. Amen..

Moji starí rodičia mali sejf, ale držali v ňom iba cukríky, Kvôli karamelkám by som neuháňala toľko chodieb. Ja som už ale bola v poradí druhá socialistická bezsejfová generácia.

Bohužiaľ všetko má svoj koniec, ústav tvorila nízka budova s dvomi poschodiami. A bez veľkého balenia pukancov to nie je ono.