Dora Kubinova
- Počet článků 50
- Celková karma 0
- Průměrná čtenost 321x
Seznam rubrik
- Môj boj s veternými mlynmi
- S adrenalinom po svete
- S adrenalinom po dome
- noiradrenalin
- Osobní
- Nezařazené
Co právě poslouchám
Dora Kubinova
Ubľa - utečenecký tábor
Obrázky z utečeneckého tábora v Ubli, štyri dni na konci sveta, kde lane zdravia dobré ráno. A o dobrú noc sa človek podelí hoci aj s líškou.
Dora Kubinova
Baj baj twenty tú
Letní povídka pro Víkend MF DNES Na brehu Dunajského ramena stála osamelá postava a balansovala na kameňoch, aby nespadla. Udržať rovnováhu zavčas rána po namáhavej noci vôbec nebolo také jednoduché,, ako by sa na prvý pohľad zdalo.
Dora Kubinova
Keď zavrieš oči
Raz som sa otca na rybách pýtala, čo vidí, keď zavrie oči. < > „Policajta“ odpovedal so spokojným úsmevom. < > Niežeby tak veľmi miloval obranné, útočné a pokutovacie zložky v jednej uniforme, ale bol to čudlík visiaci niekde v strede rybárskeho prútu oznamujúci hlasitým pohybom hore obrovský záber. < > Napríklad starú topánku, alebo pätnásťcentimetrového vydeseného pubertálneho pstruha s bodkovaným akné.
Dora Kubinova
A rána budú suché. 3 koniec
Ani jeden z obyvateľov dedulovej izby nespĺňal podmienky prijatia do tejto ustanovizne, z čoho bolo jasné, že sa sem dostali s mohutnou protekciou, že niekde majú niekoho mocného a nebezpečného a treba si dávať pri nich pozor. Dr Jozef Mlynár bol právnik a revízor. Pravda, iba takého pol storočia. Než sa stal dedkom a dedulom. Mal tri druhy trvalého záujmu: odhaliť protiprávne a nezdanené príjmy, hrať šach a opláchnuť celý ten logicko-matematický labyrint v mozgu niečím, čo dezinfikuje od baktérií a od myšlienok. Podľa možnosti s vysokým obsahom etylalkoholu. To ho vytrénovalo v stoickom pokoji, s ktorým prijímal zrady a zlyhávanie svojho mechúra. Po hojne ovlažovaných večeroch nie raz stál pred bránou a hneval sa, že buď je kľúč nesprávny, alebo zámka iná. V takých nociach si rezignovane sadal na schodíky k bráne a väčšinou tam zaspal. Našťastie boli to noci, v ktorých neprimrzol ku schodom a ráno je múdrejšie večera. I keď nie práve suchšie.....
Dora Kubinova
A rána budú suché. 2
Stolička bola určená pre Alzheimera. Každé ráno ho na ňu posadili a nechali hodinku posedieť si. Netušil načo tam sedí, a čo sa na takej stoličke naozaj má urobiť. Zvráskavený zadok bol po hodinke dôkladne otlačený a jeho manželka mala poobede aspoň čo ošetrovať. Jasno - červené preležaniny osviežovali jednoliatu bielu farbu v izbe. Keď zo stoličky padol, tak k červeným preležaninám pribudlo ešte niekoľko modrín.
Dora Kubinova
A rána budú suché. 1
Neboli. Posteľ bola mokrá a plienka už dávno nestíhala. Čakalo sa na sestričku. A na výchovnú päťminútovku, pretože mokrá plienka, neveští nič dobré, /je to materiál, z ktorého sa vôbec ťažko veští, aj keď preteká informáciami/ a už vôbec nie zavčas rána a a na začiatok šichty.
Dora Kubinova
Pri vláde - miesto posledného odpočinku.
Naše mačky sa dožívali požehnaného veku. Ale keď to bolo s nimi veľmi zlé a opúšťali náš svet, hľadala som pre ne primerané miesto posledného odpočinku. Najbližšie také miesto bolo pri vláde. Celkom sa mi páčila predstava, že pri nich bude niekto stáť čestnú stráž niekoľko rokov. Vzhľadom k tomu, že časť z mojich predkov leží v neznámych hroboch, časť v masovom hrobe na Mírove a keď pochovávali moju starú mamu, tak boli majstri tak zrúbaní že zrušili pri tej príležitosti kus vedľajšieho hrobu a rok sme si dopisovali so správou nebožtíkov, kým to dali ako tak do poriadku. Že nám pri tej príležitosti ukradli aj náhrobný kameň, to už bol malý nepodstatný detail. Úrad vlády bol najbližšie a tak som počkala až sa zotmelo a všetky naše mačky sú pochované na dôstojnom mieste.
Dora Kubinova
Kam by ste poslali človeka ?
Je 34 stupňov v tieni a niekto mi zavolá a pozýva ma na termo-vizuálne čosi. Najprv som si myslela, že chcú skontrolovať náš dom termokamerou. A ono sa to týkalo ľudského tela.
Dora Kubinova
Povodeň a kurz českej koruny
Keď vypukli povodne v roku 2002, postupne klesal kurz českej koruny až bol v jednom momente nižší ako slovenská koruna. V tom momente sa moja mačka zdvihla z domu a viac jej nebolo. Čisto čierna, zvláštne znaky – naozaj čierna a nikde ani fliačik. Obiehala som okolité dvory, ulice, vykrikovala jej meno. Otočila sa asi štvrtina z oslovených mačiek a minimálne jedenásť z nich bolo čisto čiernych. Radosť hľadať. Obšťastnila som svoje okolie letákmi a pomaly som prestávala dúfať, že svojho čierneho ušatého zvera ešte niekedy uvidím.
Dora Kubinova
Povoden Bratislava
Voda stúpa a jediná informácia o jej stave je buď z českej televízie – tam ale majú dosť vlastných starostí a Slovensko berú ako okrajové zahraničie. Alebo sa prebehnúť k vode a strčiť do nej prst. Štefánik stojí tiež nie veľmi nadšený s jednou nohou nakročenou, ako niekto, komu sa do tej vody nechce. Ja sa mu vôbec nedivím. Odborníci nás - pozorujúcich hladinu s plávajúcimi kusmi dreva, majú za turistov. Mať solídne informácie tak sa nechodím klaňať k Štefánikovým bagandžiam. Mimochodom Štefánik má tie šnúrky na nich rozviazané a to by nemal byť vzor pre mládež. /Aj keď je to o niečo lepší vzor ako Janošík/. Gottwald mal síce šnúrky zaviazené, ale na ten predvojnový vzor topánok sa naozaj nedalo pozerať. /Ani Jánošík nemal ktovie aké obutie. Inak by hol nevyradila z prevádzky luskovina./ Zase bolo dobre, že vyššie ako na cíp ešte nemožnejšieho kabáta človek nedovidel. Možno že nám najbližšie dni priblížia Štefánika a ja sa dostanem podľa vzoru Jánošík - k jeho vreckám!.