Premium

Získejte všechny články
jen za 89 Kč/měsíc

Ubľa - utečenecký tábor

Obrázky z utečeneckého tábora v Ubli, štyri dni na konci sveta, kde lane zdravia dobré ráno. A o dobrú noc sa  človek podelí hoci aj s líškou. 

Ubľa - utečenecký tábor

Aj policajt je asi človek

Dosť často som šla za nimi, nerozoznávam uniformy, ale za tých päť dní som sa  aj ja niečo naučila. Kontrolovali všetky autá a púšťali iba tie, na ktorých sme sa dohodli. Organizovali nám prepravu utečencov od hraníc k nám, občas ale nejaký prišiel aj pešo, a najmä dávali pozor, aby okolo bol voľný prejazd  a možnosť zaparkovania autobusu. Na poludnie došiel k nám policajt : „Prosím vás, neviete čo to je voľuntér?"

Poobede  o niečo neskôr, prišiel za mnou policajt, či máme niekde miesto, kde sú veci, čo sa  stratia. Vedela som o nejakom boxe.

„Ja som stratil kľúče od  auta,“ mal smutné oči a ja som...bolo mi ho ľúto a zároveň som pochopila, že asi aj policajti sú ľudia.

Kto pomôže psychológovi?

Sú tu psychológovia, mali by pomáhať tým, ktorí si prešli peklom a občas aj nám dobrovoľníkom, keď je toho príliš veľa na nás. Majú na to školy a myslela som, že zvládnu všetko. Mýlila som sa. Prišla kontrola z hygieny  do kuchyne,  a psychológ vyštartoval odtiaľ von.

„Ja  to nedám,“ a zapálil si vonku cigaretu, aby sa ukľudnil. Je možné, že návšteva z kontroly  hygieny, je ešte viac než vojna na Ukrajine, alebo psychológov niekto zabudol poučiť aj na tento druh stresu... V triažnom stane  sme ľuďom dávali základné informácie a riešili ich dopravu. Takže som mlela niečo o transferoch a medzitým najmä o tom, kde  majú čaj a dobrú kávu. Pozrela som sa na psychológa.

„Čaj, alebo kávu“?

Ešte mám v zásobe autíčka  a bábiky, ale tie si šetrím pre  najmenších. Prišiel Aľoša /5/ a vybral si autíčko. O pol hodinu sa vrátil, či si ho smie zameniť za nejaké iné. A tak k nám chodil a  vymieňal si autíčka a bol spokojný. 

Vesty a nápisy

Prvý deň som dostala vestu, navliekla som ju na seba, a počas šichty za mnou prišiel jeden  ambasádor z britskej ambasády, chorvátsky veľvyslanec,  a ja som im vybavila transfer na hranice. Boli to naozajstní diplomati, pretože ani jeden z nich sa nevyjadril k mojej ruštine a k mojej angličtine. Na  svoj chrbát si naozaj nedovidím a netušila som, že som prvý deň nafasovala vestu s nápisom "organizátor". Na rannej šichte o siedmej  ráno si človek okamžite a rád oblečie vestu, pretože teplota je hlboko pod nulou  a ďalšia vrstva na mne predsa musí izolovať, hriať. Na čítanie nejakých nápisov nie je kedy. No možno občas, keď som čítala nápis “Likar“ so šípkou smerujúcou k lehátkam.

„Tam ordinuje lekár?“

„Nie ale veď  to znamená „odpočívanie“.

Nepamätám sa, žeby som návštevu lekára  spojila s niečím príjemným, odpočinkovým. Správny nápis som potom objavila vo veľkom aute pre lekárov, kde ale šípky ukazovali smer jedným oknom von a druhým oknom tiež von. Ale o mojich pacientov, s ktorými som za nimi prišla sa postarali fantasticky.   

Policajti majú uniformy, dajú sa  asi rozoznať možno aj jeden od  druhého, ale iba jeden z nich má obvykle vysielačku.

Vojakov netreba rozoznávať. Prudko sa  rozhrnul stan a dnu vstúpili dvaja  rozkročili sa  a jeden z nich zavelil:

„Nejaké problémy?“

„Ukončite vojnu a zatiahnite zips. Ide nám sem zima a Rusi tiahnu Ukrajinou.“

Okamžite odišli a zjavili sa  zase až na ďalšej smene. Z môjho pohľadu tí istí. A možno tí istí si po niekoľkých dňoch rozložili poľnú kuchyňu a začali variť 150 porcií ryže a niečoho....A keďže to bola naozaj poľná kuchyňa, chodili k nám do skladu s prosbou o rôzne veci a potraviny ktoré im ich velenie akosi zabudlo dodať.  Je mi jasné, že keby bolo najhoršie, nejaká babička z dediny by to zatiahla. Aspoň tá, s ktorou zabrzdil šofér pri našom stane:

„Nesiem dva plechy koláčov, moja manželka nemohla dopozerať správy, rozplakala  sa  a napiekla.“ Možno plač nie je najsprávnejšie riešenie, ale ak sa  k tomu pridá múka, cukor  a dostatok lekváru  a lásky... Aj to je  spôsob boja. A veľmi účinný, marhuľový lekvár  zvyšuje  účinnosť tohto boja dvojnásobne.

Káva

Najlepšiu kávu varí Charita. Občas  si na to treba vystať frontu, no asi radšej rad v tomto prípade a niekedy vám kávu prinesú priamo do stanu. Prvý deň mi traja gréckokatolícki farári trochu pripomínali troch kráľov, alebo ešte keby mali berlu, tak troch Mikulášov. Na  druhý deň zoštíhleli, tretí deň omladli a na štvrtý deň zmenili pohlavie. Zázraky sa  dejú. Našťastie sa  tieto zázraky netýkali kávy. Nemenila sa  na víno a ostávala stále rovnako dobrá. Teda kým im fungovalo niekoľko kávovarov a kým nejaký nečistili, nerozoberali a veľmi potichu a opatrne pritom nenadávali.  Pretože čo keby ich počul ich šéf.

Šéf ich možno nepočul, ale moja rýchlovarná konvica  má prekliato dobré uši a v momente, keď  som to dopísala, prestala fungovať. Jediné čo na nej funguje je výstražné červené svetielko.

Fotenie a GDPR

Vošiel chlap do stanu a zaujímalo ho, či si vedieme záznamy a fotíme pasy. Možno bol z vlády, ale ak tak mizerne informovaný. Utečenci, ktorí prejdú cez hranice sa  môžu pohybovať po celej Únii a teda aj po našom tábore. Registrujem ich, ale najmä preto, aby som vedela, kedy  mám objednať autobus, našla im iný  transfer a pomohla ako sa len dá.

„Nefotím pasy,“ ukázala som na tlačidlový prastarý telefón, ktorý sme mali v stane. „Máte predstavu, ako by to s ním šlo a čo by sme  s tými fotkami asi tak robili?“ Najmä zapisujem ich nové telefónne čísla, pretože keď hľadám niekoho na území tábora, je telefón jedna z posledných zúfalých možností, ako ho nájsť.

Vstúpila som si ale do svedomia a po odchode pána v bunde som ďalšieho utečenca vrátila naspäť do stanu a odfotila som – Míšu s naježenými fúzami a v pásikavom kožuchu. A začala som fotiť utečencov so súhlasom ich majiteľov  a občas  aj so súhlasom ich vlastným. 

Mám obavy spýtať sa na niektoré sivé mačky, či sú náhodou ruské. Pretože aj takýto druh je, ale zapisujem ich radšej ako britská modrá. 

Naši bratia

Česi majú inej farby vestičky  a na nich nápis filmový štáb. Sú pohotoví, pohodoví a spolu hráme hru na vlaky a presuny. Občas  majú oni voľné miesto do Ostravy a ja niekoho, kto ide do „Poľše, Krakowa“. Zaparkoval sa u nich jeden krívajúci miestny pes a má svoje miesto na oddych. A tiež prijali čierneho kocúra, ale ten si obsadil svoj veľký červený väčšinou prázdny stan. K nim chodil na žrádlo a škrabanie za ušami, pohladkanie.

 A hasiči...hľadala som hasiča  a jeden v niečom čiernom s pásikmi povedal: „To som ja, mám to na chrbte napísané“.

„A nemohli by  ste sa ku mne otočiť chrbtom, keď vás hľadám a chcem  s vami hovoriť?“

Zürich

Ráno priviezli z hranice bábušku. Mala namierené do Zürichu za dcérou. Hlasovala som za vlak, asi jediná. Zvyšok stanu bol za auto na Bratislavu a potom vlak. Bábuška chcela, aby za ňou prišla dcéra do Bratislavy a tam si ju prevzala. My sme  sa  dohadovali, bábuška telefonovala so svojou dcérou a nakoniec  sme ostali na transporte autom do Bratislavy. Znamenalo to počkať, kým sa  nejaké auto zjaví. Prišlo niekedy  poobede, nepáčila sa mi predstava že bábuška bude večer v Bratislave a nebude mať kde prespať, než bude pokračovať ďalej.  Vyhľadali sme  bábušku  na odpočinkovom lehátku, niekedy je fajn, že kam niekoho uložíš, tam ho aj nájdeš. Málokedy  to ale sedelo.

Bábuška bola zbalená, jej kufre niesli naši pomocníci a pri stane zastalo auto.

„Nepotrebujete niekoho vziať do Zurichu?“

Celý triažny stan poskakoval od radosti a pripájali sa k nám aj ostatné posádky. Radosť z Zürichu nám vydržala pekne dlho a myslela som, že pre ten deň to bude  stačiť. Zázraky sa diali aj naďalej. Boli nevypočítateľné, nepredvídateľné, ale diali sa.

Päť mačiek s piatimi prepravkami

Prišla pani s piatimi mačkami v prepravkách. Vedela kam chce ísť a ja som mala šoféra – kolega, ktorému končila smena, bol ochotný ju vziať. Problém bol v tom, že ubytovanie mala až od nasledujúceho dňa. Rozbehol sa klasický kolotoč. Volali sme na všetky ubytká. Cirkev povedala, že mačky  a zvieratá ako také určite neubytuje a podobne sa  zachovali všetky dva hotely v okolí. Nepomohlo ani to, že sú to tvory božie a že boli stvorené ešte pred  korunou tvorstva. Všetko bolo plné, alebo bez zvierat. Medzitým som si zistila, že stan by síce mohol pre ňu byť, ale dá sa zipsovať iba vertikálne, dole zips nie je a vystresované mačky by sme už asi nechytili. Ponúkli sme sklad v pivnici. Majiteľka s nimi ale už niekoľko nocí prežila v krytoch a ďalší pivničný priestor neprichádzal do úvahy. Nakoniec  sa  znovu dovolala majiteľovi a ten bol ochotný ju vziať skôr. Medzitým ale kolega už odišiel. Bola ochotná vziať si taxíka. Netuším čo stojí taxi – 200 kilometrov tam a asi to isté množstvo kilometrov späť. Dohadovali sme  sa  a zrazu sa ozval jeden pán v rohu stanu, že ju vezme.  Ja som si poprosila ako prejav vďačnosti jedinú vec – fotky piatich mačiek, až budú v kľude a v pohode  na novom mieste.

Ráno niečo po 10.00 mi začali postupne prichádzať fotky na mobil a ja som zase raz obiehala stany a ukazovala všetkým malého chlpatého Mozarta so zelenými očami, Brahmsa  s dlhými fúzami a Chopina otočeného okolo vlastného chvosta.

Jedenásť psov,  dve mačky a Maxym

Prišla Nataša s jedenástimi psami a dvomi mačkami. Potrebovala "perenočevať". Uvoľnili sme jej stan – stan ktorý ale patril čiernemu kocúrovi Maxymovi. Mysleli sme si že zdrhne, keď uvidí spolunocľažníkov, ale Maxym bol charakter a vydržal celú noc v stane aj s tými trinástimi plus  s ich majiteľkou.

Ja som tiež nakoniec mala na izbe jedného hasiča  a Mattiho z Fínska. A prežili sme to všetci traja. Ale tých dvoch po návrate z Uble nečaká to čo Maxyma.

Zobrali si ho Česi domov a doma ho čaká teplý pelech a... kastrácia. Nie všetky príbehy končia šťastne.

Autor: Dora Kubinova | úterý 12.4.2022 19:58 | karma článku: 14,06 | přečteno: 375x
  • Další články autora

Dora Kubinova

Uťahaná vrana

/hymna uťahaných a nevyspatých matiek/ Letí vrana zavčas rána, za ňou kŕdeľ vraných detí. Chudák vrana takto zrána, uštvaná a uťahaná.

11.8.2014 v 7:53 | Karma: 4,59 | Přečteno: 96x | Diskuse| Poezie a próza

Dora Kubinova

Kapitálny úlovok

Obliekala som jedno dieťa, kamarátka druhé a bola som otočená chrbtom k vode. Vedľa nás sa rozkladali dvaja rybári. „Tam sa topí dieťa!“ zvolal jeden z nich. Skontrolovala som si drobizg pri sebe.

30.7.2014 v 0:12 | Karma: 6,48 | Přečteno: 242x | Diskuse| Letní povídka

Dora Kubinova

Keď šéfa okradne jeho podriadený

Šéf nebol nič moc, čo už človek môže očakávať od šéfa. Ale mal peknú dcéru, zamestnanú taktiež u nás a s ňou randil môj kolega. Intenzívne randil. Pretože okrem iných tajomstiev sa dozvedel aj heslo do sejfu a jeho umiestnenie v byte. Do ich súkromného bytového rodinného sejfu. A niekoľkokrát ten sejf vyčistil. Chvíľu trvalo, kým šéf zistil, že mu tam niečo chýba a ešte dlhšie kým došiel na to, kto mu v rámci randenia s jeho dcérou čistí jeho najvlastnejší sejf. Kto chodí s jeho dcérou, to už asi vedel. Aj keď nejakým vysokým IQ a kombinačnými schopnosťami neoplýval. Zase ale dokázal zohnať a dokonca aj zavesiť napriek našim hlasitým protestom mimoriadne škaredé kalendáre na aktuálny rok.

13.5.2014 v 11:25 | Karma: 6,14 | Přečteno: 397x | Diskuse| Poezie a próza

Dora Kubinova

Fékre

Keď človek v 70 rokoch ovdovie, nie je to nič príjemné. Ak pritom niečo podedí je to ešte stále dobré. Ak je ale predmetom dedičstva trabant, začína to smrdieť minimálne dvojtaktom. Edka zdedila desaťročného trabanta. Vodičský preukaz mala niekedy z obdobia o medzi prvou a druhou päťročnicou a za volantom nikdy nesedela. Čo by ale človek neurobil z lásky k nebožtíkovi. Edka bola ešte aj jogínka. Dosť vražedná kombinácia – občas aj sebedeštrukčná plus blízke okolie asi tak do 100 metrov. Spokojne relaxovala za volantom, hlboko sa sústreďovala na svoje dýchanie a na svoju bránicu. Jazdenie sa stávalo pomaly jej pôžitkom. Ono toho človek veľa po sedemdesiatke zo života možno nemá, ale trabant určite obohatí váš kultúrny a spoločenský život. Ak nie inde, tak aspoň na pumpe.

28.4.2014 v 11:03 | Karma: 8,63 | Přečteno: 320x | Diskuse| Cestování

Dora Kubinova

Orientačné dozvuky

S orientáciou v priestore sme mali problémy všetci v rodine. Dokonca sa to tiahlo niekoľkými generáciami, keď to tak počítam. Starý otec ostal trčať v zajatí v šírej Rusi a kým na začiatku bol ako zajatec školníkom, neskôr mu dovolili učiť, pretože učíteľnica sa chcela vydávať a na Sibíri bola najbližšou anglicky hovoriacou náhradou za učíteľnicu angličtiny môj starý otec. V tom čase vedel niekoľko jazykov a práve sa ako ruský zajatec vykonávajúci v rámci zajatia prácu školníka učil po rusky a teda mohol začať učiť na anglijskom jazyke. Mohla vypadnúť pomerne veľká časť učiteľnic, v tom čase vedel už nemecky, francúzsky...Latinu síce nesekal, ale maturoval z nej s vyznamenaním. Ruštinu sa teda učil v rámci zajatia a slovenčina bol až posledný jazyk, ku ktorému sa dostal. Pravdepodobne by zvládol aj telocvik, pretože bol atlét a hádzal diskom. Asi dosť ďaleko, pretože bol nominovaný na olympiádu, ktorej sa nezúčastnil. Zdalo sa mu v tom veku dôležitejšie oženiť sa a postarať sa o rodinu, než šaškovať na nejakom štadióne v rámci olympiády.

13.4.2014 v 13:06 | Karma: 5,03 | Přečteno: 137x | Diskuse| Poezie a próza
  • Nejčtenější

Čechy zasáhly extrémní bouřky, padaly obří kroupy. Hasiči měli stovky výjezdů

21. června 2024  9:39,  aktualizováno  22:58

Přes Česko prošly velmi extrémní bouřky s nárazy větru kolem 90 kilometrů za hodinu a krupobití....

Češi vjeli do vojenské zóny, fotili se u tanku. Dítě pak usmrtil nalezený granát

21. června 2024  8:52,  aktualizováno  18:16

Chorvatská policie propustila Čecha vyšetřovaného kvůli výbuchu u města Obrovac, při němž zemřelo...

Komentátor Schmarcz se v televizi pohádal se Šlachtou, pak zmizel ze studia

19. června 2024  20:51

„Já jsem se zastal kluků policistů a vy do toho taháte politiku,“ začal křičet komentátor Martin...

Ruská jaderná ponorka plula u pobřeží Floridy. Fotky ukazují její poškození

19. června 2024  13:53

Ruská flotila, která navštívila Havanu, se rozdělila. Část pluje od Kuby směrem k Venezuele,...

Východem Česka prošly silné bouřky a krupobití. Padající strom zabil člověka

19. června 2024  7:32,  aktualizováno  20.6 6:37

Velmi silné bouřky, které ve středu večer zasáhly Moravu a Slezsko, mají jednu oběť. V Českém...

„Zavinil smrt více lidí, než se zasloužili Rusové“. Zelenskyj vyměnil generála

24. června 2024  20:25,  aktualizováno  20:50

Sledujeme online Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nahradil generála Jurije Sodola ve funkci velitele...

To Ukrajina rozhoduje, hájí se Pentagon po rozprášení turistů na krymské pláži

24. června 2024  18:20,  aktualizováno  20:48

Ukrajina sama rozhoduje o cílech svých útoků, uvedl v pondělí Pentagon. Reagoval tak na vyjádření...

Argentinský prezident Milei jednal s Fialou. Po přednášce se setkal s Pavlem

24. června 2024  14:59,  aktualizováno  20:06

Česko v pondělí navštívil zhruba půl roku po svém zvolení do funkce argentinský prezident Javier...

Primář nad zlato. Nemocnice jim slibují statisíce i vily, zájem je však minimální

24. června 2024

Premium Nemocnice v Česku řeší nedostatek primářů. Přestože nabízejí štědré benefity jako náborové...

  • Počet článků 50
  • Celková karma 0
  • Průměrná čtenost 321x
Potulný programátor, ktorý má rád anglický humor v kombinácii s českou klasikou. Nič človečie mi nie je sväté.