Povoden Bratislava

Voda stúpa a jediná informácia o jej stave je buď z českej televízie – tam ale majú dosť vlastných starostí a Slovensko berú ako okrajové zahraničie. Alebo sa prebehnúť k vode a strčiť do nej prst. Štefánik stojí tiež nie veľmi nadšený s jednou nohou nakročenou, ako niekto, komu sa do tej vody nechce. Ja sa mu vôbec nedivím. Odborníci nás - pozorujúcich hladinu s plávajúcimi kusmi dreva, majú za turistov. Mať solídne informácie tak sa nechodím klaňať k Štefánikovým bagandžiam. Mimochodom Štefánik má tie šnúrky na nich rozviazané a to by nemal byť vzor pre mládež. /Aj keď je to o niečo lepší vzor ako Janošík/. Gottwald mal síce šnúrky zaviazené, ale na ten predvojnový vzor topánok sa naozaj nedalo pozerať. /Ani Jánošík nemal ktovie aké obutie. Inak by hol nevyradila z prevádzky luskovina./ Zase bolo dobre, že vyššie ako na cíp ešte nemožnejšieho kabáta človek nedovidel. Možno že nám najbližšie dni priblížia Štefánika a ja sa dostanem podľa vzoru Jánošík - k jeho vreckám!.

Infolinka na rozdiel od predchádzajúcich povodní funguje. Teta síce nevie odpoveď ani na jednu moju otázku, ale má príjemný hlas a vraj sa všetko a včas dozviem od médií. Z ktorých to netuším, pretože  weby sú pomerne mlčanlivé a sľubujú čerstvé informácie každých dvadsaťštyri hodín. Čo je pri vode naozaj rýchle spracovanie akýchkoľvek údajov. Ešte šťastie, že ten Dunaj tečie dosť dlho po nemecky hovoriacich a najmä píšucich – pre slabších dokonca kresliacich krajinách. Takže tuším, že to čo nás čaká nie je nič príjemné. V noci som si pustila informačný kanál, ktorý sľuboval, že bude celú noc dávať informácie. Dve veľmi skromne oblečené dámy dávali zo seba maximum a aj to minimum dávali dolu. Televízia ma vyzývala, aby som zavolala. Nie je mi celkom jasné, či by telka za tie dve eurá prepla tieto dámy na spravodajstvo, alebo čo by som za tie dve eura uvidela.

Stav konzerv pre mačku – uspokojivý, s čerstvými vnútornosťami je to horšie, ale tak si snáď niečo uloví, keď to okolo nás popláva / a nebude to príliš rýchle/. Po našej ulici už raz Dunaj plával a dokonca sme sa vrátili k pôvodnému menu po rybičkách, /keď nám súdruhovia dovolili opustiť ruských vojvodcov/.

Dvojnožci sú na tom o niečo horšie. Chcela by som tepovať koberec, ale neviem, či to má zmysel, keď sa možno cezeň prehrmí Dunaj a ja budem mať vzorku obohatenú o rybí poter a okolo strieborné rybie šupiny a riasy. Ak ale povolí kanalizácia...