O dvoch suchých rožkoch.

Máme po voľbách. A treba šetriť. Vláda má štyri roky na to, aby zabezpečila seba a svoje príbuzenstvo a to nie je jednoduché. Oveľa lacnejšie by náš štát vyšla monarchia. Teda jeden kráľ /kráľovská rodina - dva plus jedna/ jeden skromný palác, ktorý by sa nemusel každé štyri roky prestavovať a jedna sada korunovačných klenotov. Je iba otázkou, kto by mal byť kráľom a akým spôsobom by sme si určili prvého kráľa.  

Alžbeta II. stojí britských obyvateľov ročne 11 centov na obyvateľa, čo je o niečo menej ako naše koncesionárske poplatky, približuje sa to k cene dvoch suchých rožkov. Náš štartovací balíček pre nového kráľa by mohol byť niekde okolo 15 centov na hlavu obyvateľa.
Určite by náš budúci kráľ nemal byť potomkom Turkov alebo Tatárov. Vstupné náklady pri určovaní kto bude naším kráľom budú teda asi trochu vyššie – najmä pri overovaní rodokmeňa budúceho kráľa /5 centov na obyvateľa a v tom už sú testy DNA/. Ale nemuselo by sa to robiť celoplošne. Stačilo by vyhlásiť tender na kráľa – buď by visel na nástenke – ak chceme užší výber, alebo ako televíznu súťaž – niečo medzi „krásavec roka“ a „svalovec okresu“.
Ak sa chceme zľutovať nad školákmi mal by mať ročník narodenia 1950 alebo rok úmrtia 2050. Niežeby to bol dobrý ročník na počatie kráľa, ale ľahšie sa to pamätá.
Náš budúci kráľ by mal vedieť čítať, alebo aspoň by mal  byť schopný naučiť sa prejavy naspamäť. Najťažšie by boli prvé tri prejavy, neskôr by sa už opakovali – ako napríklad novoročný prejav.... Ak by sa vydal tou ťažšou cestou, teda prejavy naspamäť, nemal by hovoriť vlastnými slovami. Keby došlo už k najhoršiemu, mal by vedieť dokončiť vetu. Alebo aspoň dvihnúť posledné slovo do vyššej tóniny, aby koniec vety ostal ako rečnícka otázka. A národ s novinármi by sa mal nad čím zamyslieť.
Mal by byť katolík – to aby sme si to veľmi nerozhádzali s Vatikánom. /To isté riešil už aj Svätopluk: pre pokoj s Vatikánom predal do otroctva všetkých Metodových žiakov aj s ich vypracovanou staroslovienskou bohoslužbou a s prekladom biblie. Zbavil sa ich v prospech franských kňazov. Presnejšie dal voľnú ruku aby ich predali.

Vďaka tomu bol potom korunovaný za kráľa. Vyhnali ich z ríše, predali v Carihrade na trhu – kláštor z Ochridu kúpil týchto vyhnancov kus za niekoľko byzantských mincí. Je otázne, či cenu ovplyvňoval stav chrupu a svaly na ramenách viac než to, že vedeli čítať a písať./  
Otázka nástupníctva by mala byť riešená zákonom, aby kráľ nemusel, až bude veľmi starý lámať suché raždie na posteli. Bude dosť, keď tam bude mrviť rožky.
Sochy postačia tie, ktoré máme teraz, iba by sa mohol zaviesť systém náhradných hláv na skrutkách,
Korunovačné klenoty – mohla by sa spraviť zbierka medzi obyvateľstvom. Náušnice po babičke a jedna obrúčka po rozvode by na začiatok stačili.
Ak budeme mať kráľa, určite zvýši v kráľovskej kasičke pár drobných pre Grécko a ešte zvýši aj na opravu ciest.
Na toto všetko by stačili dva suché rožky.