Kurz angličtiny

Maja sa chystala na dovolenku do zahraničia a tak sa učila angličtinu. Poctivo, nakúpila si knihy, zaobstarala nahrávky. Navštevovala rôzne kurzy, verejné aj súkromné s väčšími a najmä menšími úspechmi. Bola vždy ochotná začať od začiatku. K didn´tom a pastom sa našťastie nikdy neprepracovala. Ostávala verná svojmu menu a pozdravu. Po niekoľkých rokoch a viacerých intenzívnych kurzoch, osobných učiteľov angličtiny, štátnym a menej štátnym pokusom niečo ju naučiť, vedela konečne povedať:

ked sa hrach na stenu hádže...

„Maj nejmi is.“ A „Helou“, po dlhšom rozmýšľaní s príšerným prízvukom. /Ale vo vojnovom stave sme len s Amerikou, Afrických štátov sa to netýka/

Takto vyzbrojená prišla do Kapského mesta. Dala si kávu z automatu a na križovatke sa k nej vrhol malý chlapec a chcel jej vziať retiazku z krku. Chvíľu spolu zápasili a omylom ho obliala tou vriacou kávou na určitých miestach. Chlapec zjačal a zmizol.

„I am sorry,“ ospravedlnila sa Maja za utekajúcim obareným chlapcom. Zachránila svoju retiazku so zvyškami angličtiny a vriacim zvyškom kávy.