Bez vodičáku
Domáca rázne chytila otca za ruku, mykla s ňou smerom nahor a skonštatovala, že ruka je v poriadku. Ja by som ju bola zabila, ale nemala som ešte ani 18 a zľavové portály a akcie na vraždy som v tom čase ešte nesledovala. Teda aspoň nie tak intenzívne. Otec ju síce nezabil, ale zasyčal. Bol tak šokovaný, že okrem sykotu nepadli žiadne nadávky a to ani v poľštine. Naši sa vybrali do Zakopaného do nemocnice na ošetrenie /röntgen a fixovanie v jednom/. Ja som ostala u domácej s tým, že spakujem auto a prídem za nimi do Zakopaného. Teda, že sa mi podarí vraziť všetky kufre do útrob trabanta. Naštartovala som ho za asistencie celej dediny. Na dvore sa dovtedy celkom nerušene kŕmili sliepky a sem tam hrabali. Dvor bol z môjho pohľadu malý a navyše som sa na ňom mala otočiť a vyjsť zo dvora po úzkej lávke cez potok hore kopcom. Teda bola ešte možnosť cúvať hore zadkom do kopca na tú úzku lávku. To som okamžite zavrhla. V kufri auta som síce mala naložené aj náhradné diely k trabantovi, ale tak hlboko som nechcela klesnúť. Vôbec som nechcela klesnúť. Potok bol rýchly a mokrý.
Netušila som, že sliepka vie lietať až do výšky dvoch metrov a vydrží rotovať pomerne dlho vo vzduchu a v prachu. Naštartovať som auto ako tak vedela, ale cúvať a zaradiť nejakú rýchlosť, to už bolo horšie. Na okne som mala malú nálepku, ako by to asi malo byť. Ale prstoklad na rýchlostnej páke bol k ničomu. Tá bola jemná ako najjemnejšia súčiastka k obrnenému tanku.
Zhromaždila sa celá dedina. Program vyzeral byť zaujímavejší a napínavejší než voľba nového starostu – čím mi prelepili predné sklo plus zvyšky po sliepkach. Starosta získal na plastických obrazoch a kúsky peria mu dolepili chýbajúce vlasy.
Po chvíli už stáli miestni tesne pri múre, sliepkam to ešte stále nedošlo, že toto by bola najbezpečnejšia možnosť, než skončiť vzápätí niekde v polievke plaviac sa na trase medzi pórom a mrkvou.
Otočila som sa nosom smerom k mostíku a tam moje šoférske aj tak nulové schopnosti a ešte nulovejšia prax skončili úplne. Časť voľbyschopnejších usadlíkov prikročila k zadku môjho auta a začali ma tlačiť hore kopcom a po lávke – z môjho pohľadu veľmi úzkej lávke. Napriek tomu, že občas bolo nejaké to koleso mimo pevného podkladu, dostala som s pomocou celej dediny auto hore na asfaltku. Dedinčania sa okamžite rozpŕchli a brána domácej sa okamžite zašprajcla na dve haspry a najbližší čas určite venovala Panenke Márii a počítaniu škôd. Tak v pomere jedna ku jednej.
Rodičia boli v Zakopanom a ja na asfaltke nasmerovanej k nim. Darilo sa mi zaradiť na striedačku dvojku a trojku. Vyššiu rýchlosť som nepotrebovala a po cúvaní som nikdy netúžila. V momente ako som sa ocitla na okraji mesta odstavila som auto a zvyšok trasy som sa vybrala pešo. Našla som nemocnicu, našla som aj rodičov a problém nastal iba v tom momente, keď sme začali spolu hľadať trabanta. Mnou zaparkovaného trabanta na neznámom mieste. Netušila som, že je Zakopané tak rozsiahle a má toľko príjazdových ciest. S taxíkom sme križovali mesto a hľadali hráškovozeleného trabanta.
Medzitým som ešte odchytila šoféra autobusu, ktorý nám pomohol novo nájdené auto dostať na hranice. Tam si za volant sadla mama. Mama má vodičský preukaz, ale jazdy urobila na neviem koľký raz a keď jej ten preukaz policajt dal, tak mal siahodlhý prejav:
„Vy viete s kým som hovoril, ja viem tiež. Preboha nejazdite!“
Mal pravdu. Mama šla bezpečne ale rýchlosťou dvadsať kilometrov za hodinu by sme sa do Bratislavy dostali ako vždy až o pár dní neskôr. Dva kilometre som to vydržala a potom som mamu vystriedala za volantom. Otec sedel na mieste spolujazdca a s tou zdravou rukou mi pomáhal preraďovať rýchlosti. Celú cestu do Bratislavy, čo bolo niečo okolo 400 kilometrov a niekoľko hodín jazdy nepoužil ani jedno škaredé slovo. A dôvody by sa boli našli.
Bolo treba natankovať. Zavrhla som pumpy, ktoré boli na ľavej strane cesty a kvôli ktorým, by som sa musela otáčať a prekračovať ďalší jazdný pruh. Prvých niekoľko púmp po pravej strane som minula. V tom čase tam bol na každý typ tekutín určený jeden stojan a ja som to neubrzdila pri tom správnom. Cúvať som sa ešte nenaučila, a otec nejavil najmenšiu ochotu s tou jednou zdravou rukou tlačiť plne naloženého trabanta k tomu jedinému a správnemu stojanu. Tak sme šli ďalej a situácia sa stávala pomaly kritická. Medzitým som sa naučila pribrzďovať, takže to malo aj svoje dobré stránky. Viete že sa dá zastaviť v rýchlosti 60 kilometrov tesne na múre na parkovisku? Ani ja som netušila. A už vôbec to netušil náš trabant. Aj keď pri preraďovaní som sa naďalej bez otcovej jedinej schopnej ruky nezaobišla. Napodiv neklial. Asi by tie nadávky veľmi nepomohli riešiť situáciu a približovať stojany pumpy na želanú pozíciu s presnosťou niekoľkých centimetrov. Tie hadice na napájanie boli vždy veľmi krátke.
Natankovali sme. Trabant vydržal celých 400 kilometrov bez vážnejších protestov. Asi bol v šoku, kto sedí za jeho volantom a čo si to dovoľuje. Bez reptania a bez toho aby si spomenul, čo všetko by sa dalo z kufra s rodinným striebrom vytiahnuť a zistiť, že to aj tak k ničomu nie je, nás doviezol domov. A dá sa povedať že načas, prvý a zároveň aj posledný krát.
Dora Kubinova
Orientačné dozvuky
S orientáciou v priestore sme mali problémy všetci v rodine. Dokonca sa to tiahlo niekoľkými generáciami, keď to tak počítam. Starý otec ostal trčať v zajatí v šírej Rusi a kým na začiatku bol ako zajatec školníkom, neskôr mu dovolili učiť, pretože učíteľnica sa chcela vydávať a na Sibíri bola najbližšou anglicky hovoriacou náhradou za učíteľnicu angličtiny môj starý otec. V tom čase vedel niekoľko jazykov a práve sa ako ruský zajatec vykonávajúci v rámci zajatia prácu školníka učil po rusky a teda mohol začať učiť na anglijskom jazyke. Mohla vypadnúť pomerne veľká časť učiteľnic, v tom čase vedel už nemecky, francúzsky...Latinu síce nesekal, ale maturoval z nej s vyznamenaním. Ruštinu sa teda učil v rámci zajatia a slovenčina bol až posledný jazyk, ku ktorému sa dostal. Pravdepodobne by zvládol aj telocvik, pretože bol atlét a hádzal diskom. Asi dosť ďaleko, pretože bol nominovaný na olympiádu, ktorej sa nezúčastnil. Zdalo sa mu v tom veku dôležitejšie oženiť sa a postarať sa o rodinu, než šaškovať na nejakom štadióne v rámci olympiády.
Dora Kubinova
Grécko – alebo plynulo po grécky za noc
Boli sem na Chalkidikách na polostrove a moja mama sa nudila. Robí to málokedy, ale skoro vždy to má katastrofálne dôsledky. Mala pocit, že na dovolenke nič nezažila a máločo videla. Ponuky na akýkoľvek výlet statočne ignorovala. V pondelok poobede vypadla elektrina a na oblohe bol oblak tmavej farby a vyzeral ako požiar. Zavolala som delegátku, povedala nám, že elektrický prúd nie je /mňa síce skôr zaujímal ten oblak dymu, ale ten nebol podstatný/ a oheň zahasí búrka. My sme sa však nepýtali na elektrický prúd, ale na ohnivý mrak, ktorý sa medzitým priblížil k nám a sršali z neho iskry. Netváril sa veľmi priateľsky. Naša delegátka povedala, že to nie je nič, nás sa to netýka, máme zostať tam, kde sme, nič nám nehrozí. Ak niekde horí, hasiči to uhasia, my sa tým nemáme zaoberať. Veď „búrka zahasí oheň“. Zhruba pol hodinu sme pozorovali mrak a venovali sa svojej zmrzline v dobrej viere v delegátkinu informovanosť.
Dora Kubinova
Zozelená ako fras
Stala som sa majiteľom záhrady. Deti mali občas pocit, že by sa tam malo niečo dopestovať. Niečo by malo kvitnúť a prinášať radosť a plody. A ja by som mala byť nadšená, že sa môžem oháňať motykou a hrabľami. Preto už niekoľko rokov sadím v rôznych obdobiach paradajky na to najslnečnejšie miesto. Moje prvé paradajky začínajú tam, kedy iní končia. V októbri mám niekoľko zelených plodov, ktoré ma rodina donúti pred prichádzajúcimi mrazmi obrať. V nádeji, že sčervenajú a budú sa dať jesť.
Dora Kubinova
Záhradnícky kásting
Zdedila som dom a záhradu a nemala som na ňu jednak dosť času a zároveň dosť vzdelania. Pestovateľské práce, ktoré sme mali na škole boli primárne určené na to, aby náš školník mal čerstvú úrodu – my sme z toho okrem hrablí a rýľa nič nevideli. A to som sa snažila z tých hodín uliať ako sa len dalo. A dalo sa.
Dora Kubinova
Architekt v dome
Bude mať dom menej chýb, ak to spraví tancujúci odborník s plochými nohami a okrúhlou pečiatkou? Alebo s okrúhlymi nohami a tancujúcou pečiatkou. Neviem vyskúšala som skoro všetky možné kombinácie a odrody remesla architektonického. Chvíľami bolo dosť tektonické a vrásnenia prebiehali v pravidelných intervaloch.
Další články autora |
Studentky rozrušila přednáška psycholožky, tři dívky skončily v nemocnici
Na kutnohorské střední škole zasahovali záchranáři kvůli skupině rozrušených studentek. Dívky...
Podvod století za 2,4 miliardy. Ortinskému hrozí osm let a peněžitý trest 25 milionů
Luxusní auta, zlaté cihly, diamanty a drahé nemovitosti. To vše si kupoval osmadvacetiletý Jakub...
Rusové hlásí průlom fronty. Ukrajinská minela jim přihrála klíčové město
Premium Jako „den průlomů“ oslavují ruští vojenští blogeři pondělní události na doněcké frontě, kde se...
Zemřel bývalý místopředseda ODS Miroslav Macek. Bylo mu 79 let
Ve věku 79 let zemřel bývalý místopředseda ODS a federální vlády Miroslav Macek, bylo mu 79 let. O...
To nemyslíte vážně! Soudce ostře zpražil bývalého vrchního žalobce
Emotivní závěr měl úterní jednací den v kauze údajného „podvodu století“, v němž měly přijít tisíce...
Hasiči celou noc zasahovali v pralese Mionší, vodu nosili na zádech
Beskydský prales Mionší v noci zachvátil požár. Hasiči celou noc zasahovali v jeho nejvyšším...
Volby by s přehledem vyhrálo ANO, mimo Sněmovnu by zůstaly TOP 09 a KDU-ČSL
Sněmovní volby by v dubnu vyhrálo ANO s 32,5 procenta, ODS by měla 13 procent, SPD a Piráti shodně...
Protesty studentů eskalovaly i v Kalifornii, jeden člověk skončil v nemocnici
Na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (UCLA) se v noci na středu střetli proizraelští a...
Amsterdam bojuje proti nerovnosti v močení. Vyčlení miliony na veřejné záchodky
Radnice v Amsterodamu po několikaletém nátlaku ze strany žen vyčlenila čtyři miliony eur (přes 100...
- Počet článků 50
- Celková karma 0
- Průměrná čtenost 320x
Seznam rubrik
- Môj boj s veternými mlynmi
- S adrenalinom po svete
- S adrenalinom po dome
- noiradrenalin
- Osobní
- Nezařazené