Bratislavské protesty proti Číne

Nezažila som november ´89, ani inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v ´68. Bola som však dnes  pred prezidentským palácom v Bratislave a moje oči nechceli veriť, že žijem v slušnej krajine.

Na príchod čínskeho prezidenta sa Kancelária slovenského prezidenta dobre pripravila. Spolu s čínskymi organizáciami si vyhradila všetky dôležité miesta v Bratislave. Predsa len neskazia nám nejakí ľudia kričiaci dačo o ľudských práva návštevu nášho ekonomického partnera.

Na príprave si dali záležať aj policajti. Zátarasy boli po celom obvode Hodžovho námestia vo veľkej vzdialenosti od nádvoria prezidentského sídla. Pre ilustráciu Hodžovo námestie nie je veľké, je to približne ako námestie Jána Palacha. Polovicu z neho teda strážila polícia a zátarasy organizovane obsadili Číňania s červenými čapicami a čínskymi vlajkami. Hodžovo námestie sa premenilo na Červené námestie.

Avšak bolo nám to jedno. Držali sme papiere s nápismi Ľudské práva Číne, 4.6.1989, Tien-an-Men, Slobodná Čína, Dodržujte ľudské práva. Boli aj transparenty a boli aj pokriky. Čo z toho, keď čínski provokatéri trhali zástavy, čo z toho, keď útočili na ľudí, čo z toho keď slovenská polícia stála niekoľko metrov od toho a nerobila nič.

Videla som, ako zatýkali slovenské osobnosti, ľudí s morálnym kreditom. Ako ležali na zemi a dávali im putá. A neverila som. Neverila som, že žijem v slušnej krajine.

Samozrejme neskôr polícia zasiahla aj na čínskej strane, ale čo z toho, keď ich predtým  dirigovali samotní Čínania.

Na protest som nešla, aby som provokovala a robila násilnosti. Šla som, lebo som nedávno videla reportáž v 168 o masakroch na námestí Tien-an-Men. Dnes som v Bratislave stála spolu s ostatnými Slovákmi a vyjadrovala podporu rodinám ľudí, ktorých komunistický režim v Číne prenasleduje. Bojovali sme za ich ľudské práva, pričom sme asi mali kričať: Ľudské práva na Slovensku.

Kristyna Pauková