Zabývanie....

5704-Palestína,kde židia budovali a vytvárali svoje domovy a kultúru. Miesto, kde sa narodilo a vyrastalo tisíce generácií ľudí, ktorí nikdy nedávali na sebe vidieť svoje bohatstvo v zlate, ale rozum. Pretože najväčším bohatstvom človeka je rozum.

 Nijaký národ sa nemôže pýšiť toľkými narátanými rokmi. Predsa sa vždy našiel národ, ktorý ho chcel potupiť a zničiť. Bohatstvo židovského národa pritom spočíva vo veľkej miere v kultúre a v rozume. Čo sú predsa peniaze a zlato, keď nevieš ako sa k nemu dostať? Na čo a ako ho použiť, keď nepoznáš lásku k rodine a lásku k svojmu národu, čo máš v rukách a čo máš v hlave?Palestína, kde sa začali židia báť o svoje deti, pretože im závideli nezávislosť a kultúrnu vyspelosť. Závisť je hlúposť. Palestínci sú hlupáci. Mohli spolu žiť a učiť sa. Lenže Korán nepustí.

 5704. Mladá rodinka sa sťahuje do Jeruzalema. Je december. Tri generácie bývajú v jednom dome blízko svojej ďalšej rodiny. Šťastne detstvo tu existovalo iba v "komunite". Tak ich totiž nahnali do štvrtí, kde mohli žiť a pracovať, vychovávať svoje deti a pestovať si vieru, vieru v slobodu a nezávislosť. Vieru v Boha a vieru v sile národa.

Môj dedo si otvoril obchodík a snažil sa z niečoho žiť. Musel predsa vychovávať a živiť veľkú rodinu. Všetci sa snažili pomáhať. "Kontrolu" mal každý deň. Vojaci v čiernych habitoch brali a bez poďakovania išli. Taká bola doba. Všetko im vzali. No, všetko nie, rozum a chcieť žiť!! To je najdôležitejšie čo každého žida ženie vpred. Počas 2 svetovej vojny nás okradol Hitler, potom vo vlastnej zemi tí, ktorí chceli „objaviť“ Ameriku. Pre otca to bola hra, kým bol dieťa a moc toho nechápal. Maminka si občas šepkala s tatkom a otcov dedo neprichádzal....ale odkiaľ? Z koncentráku, ako sa neskôr dozvedel. Ani strýkova rodina sa nevrátila. Iba z otcovej rodiny 27 ľudí.... Pradedo bol bankár v Londýne, nezachránil sa pred koncentrákom lebo zachraňoval svoju rodinu. Rodina bola predsa vždy prednejšia. Otcova babka ich čakala ešte 4 roky a zomrela. Chodiť do školy? Áno, ale iba v komunite a za peniaze ktoré museli platiť palestínskym vyberačom. Znie to snáď neuveriteľne? Ako za čias kráľov? Nie, toto nie je rozprávka, ale holá skutočnosť. A cena za život sa merala v kilách zlata.  Tatova sestra Ester zmizla 5709(1949). Na nepoznanie doráňanú a zbitú ju pohodili pred dvere domu. Samozrejme zneuctenú a mŕtvu. Moja babka sa z toho nikdy úplne nedostala, aj keď bola tvrdá ženská. Židovskú krv nosia ženy. Sú predurčené k zachovaniu rodu. Babka hovorievala že židom sa nikto len tak nestane, židom sa musíš narodiť! Kresťanom môže byť hocikto, kto ich vieru prevezme a muslimom tiež, ale židom nikdy. Slová ktoré píšem sú svedectvom rodiny ktorá prežila a dodnes prežíva smútok svojich zosnulých. Nežijeme zo spomienok, ale je to pre nás memento do budúcna.Ťažko sa mi píšu niektoré slová a vety bez sĺz.  Ďalšie pokračovanie sa bude volať Útek.