Útek - sloboda?

Viete aká je vôňa svitania? Nie? Je krásne omamná, láka to do prírody. Cítiť všetky vône sveta, stačí len zatvoriť oči a pustiť tú nádheru hlboko do pľúc.....

Londýn, rok 1955, prišelec v silne ortodoxnej rodine začína svoju púť za vedomosťami, slobodou a láskou. Žiaden sneh, ale dážď, ako obvykle. Nie a nie si zvyknúť na toľko vody a tak žalostne málo slnka. Pre chlapca ako bol otec a jeho priateľ, ktorí boli takpovediac na slnku vychovaní, to bolo zo začiatku prekvapivé, potom strašné. Ale keby mali meniť, tak im ten dážď prestal až tak vadiť. Decká.... Žili síce v rozličných rodinách, ale chodili do jednej školy. Boli od seba iba niekoľko ulíc. Keď prišiel židovský Nový rok, otec sa iba tíško vyplakal do vankúša. Iba raz. Chodil do veľmi prestížnej súkromnej školy a každý večer trávil so svojou „novou“ rodinou, kde vládol prísny židovský režim. Nevadilo mu to, nemal čas na iné než na učenie a ctil si tradície viac a viac. Učil sa veľmi dobre a rýchlo, čo si všimli aj jeho učitelia aj okolie, len  bol stále nejaký smutný. Nie, on iba premýšľal a keď sa zdalo že je najsmutnejší, vtedy myslel na svoju matku. Písali si dlhotánske listy.                                                     Matka mu radila ako prežiť a neprísť o rozum. Písala o láske, o láske akú dokáže cítiť iba človek k človeku, matka k synovi, o láske k rodine a o vďake k tým, ktorí stoja pri nás. O tom, že si treba vážiť a ctiť život a tých ktorí nás učia a vedú po ceste. „Mysli na Dávida. Vidíš tú nádhernú hviezdu? Svieti ti na ceste, len sa jej drž.Zatvoríš oči a pocítiš jeho hrejivé teplo. Sme spolu.“ Tieto slová som veľa krát čítala a prečítam si ich znova a znova. Všetky listy ktoré babka písala otcovi mám a sú mojim pokladom, tak ako aj otcove slová, ktoré mi prichádzajú denno denne do myšlienok.. Vkrádajú sa a splietajú v mojej hlave tú najkrajšu ľudskú myšlienku a pocit nekonečnej lásky k človeku,ktorý ma naučil všetko čo viem...                                                                                     Pracovať popri štúdiu začal až v roku 1958. Roznášal noviny. Miloval skoré vstávanie a rannú rosu, hoci aj s hmlou.... Naučiť sa pracovitosti bolo veľmi dôležité, lebo je základom ako prežiť hoci aj najťažšie obdobie.  O tom ale až nabudúce.                       S láskou, vaša Ester.