Útěk - Yafo (Tel Aviv)

Pokračujem v príbehu. Troška netradičným úvodom, ale predsa. Láska sa nedá zmerať. Nie je to ani vo váhe ani v dĺžke... Láska je pocit, ktorý je. Proste je, alebo nie je v srdci človeka, a naučiť sa mať rád, sa dá...

Dosiahnuť Yafo (Tel Aviv) pre troch 10ročných chlapcov, ktorý prežili šok, bolesť na vlastnej koži aj v srdciach, bolo nesmiernou životnou skúsenosťou. Prešli asi 20 kilometrovou okľukou, vyhýbali sa palestínskym „dieram smrti“, ako sa to v tých časoch nazývalo, naučili sa skrývať, jesť čo najmenej, nebudiť pozornosť, vyhýbať sa podozrivým živlom... naučili sa vážiť si priateľstvo, lásku, bolesť a nesmiernu silu súdržnosti.             

Dosiahli okraj mesta a sami sa zamiešali do davu hnaného na „očistu“. Palestínska „očista“ znamenala stovky pochodujúcich židovských chlapov na námestie, kde sa ich snažili previesť na islam. Kto sa nepodvolil, toho zastrelili, sťali mu hlavu. Kým sa besnili na chlapoch jedna skupina, ďalšia sa vyžívala na znásilňovaní žien odchytených mužov a zabíjaní ich detí. Tak sa traja chlapci dostali do skupinky, kde sa dostať nemali.       

Popri rehotoch sa ozval asi najsilnejší chlap z radov vojakov a spýtal sa či pristupujú na islam a či budú milovať a ctiť na veky vekov Korán. Ani jeden z približne 60 chlapov ani neprehovoril, iba jedno slovo padlo, NIKDY! Žiadne prosby o milosť, žiaden rev o záchranu, len ticha modlitba... Desivo tichá modlitba... Keď starší zbadali malých chlapcov, skúšali ich pritlačiť viac k zemi, aby ich nebolo vidno. Oni totiž vedeli čo prichádza... a prišlo to. Okolo stojaci vojaci začali do nich strieľať a s hurónskym revom oslavovali hromadné vraždenie. Tu a tam sa objavili dlhotánske nože a ťali hlavy, kusy rúk a tiel... Všade krv a hrôza. Chlapcov zasypala hromada krvavej masy. Žiaľ, jeden z nich to neprežil.  

Týmto vzdávam úctu a LÁSKU Joachimovi, ktorý vo svojich desiatich rokoch prišiel o svoj mladý život. Nezmyselným spôsobom mu vzala život ruka islamskej nenávisti a besnenia o kus púšte, v snahe zničiť nezničiteľné, pretože my žijeme a sme tu už 5768 rokov! 

PS: Ďakujem všetkým Židom na celom svete, mrtvym aj živým, že nám pred 60mi rokmi vybojovali kúsok zeme, ktorá je naša a iba naša! Vďaka za IZRAEL! Prajem lásku, šťastie, porozumenie a krásny život!

Ester.