Milý svet: Slovensko, to nie sú iba zemiaky.
Keď som prišla študovať do Brna, jedna z vecí, ktorá sa mi na od začiatku Čechoch páčila, bola ich schopnosť takzvane sa predať ako národ. Dokázali by mi hodiny ospevovať svoje pivo, svoj burčák, svojho Cimrmana, Masaryka, Janáčka, panáčka, svoju Boženu a všetkých tých Václavov či Karlov…
Naproti tomu Slováci akoby tak veľmi zanevreli na svoju domovinu, že o nej často hovoria iba v zlom. Akoby nás všetkých vlastná krajina požuvala ako vysušené slivky a vypľula aj s fľaškami k susedom alebo za Veľkú vodu. Akoby doma nebolo o čo stáť.
A prečo by ktokoľvek mal stáť čo i len o predĺžený víkend na Slovensku, keď je u nás podľa našich vlastných slov tak zle? Keby som mala nakresliť obrázok, na ktorom by som zachytila veci, ktoré Slováci najčastejšie spomínajú, keď hovoria o svojej krajine, bol by tam veľký Fico, fľaša slivovice, tank s maďarskou vlajkou a cigánska pečienka. A halušky v pozadí, trošku rozmazané, lebo možno vlastne ani nie sú naše. V oblasti PR máme ako národ dosť veľké nedostatky, pritom dobré meno za nás nikto iný nevytvorí... a ťažko si s naším rozpočtom najmeme agentúru, aby to spravila za nás.
Mali by sme sa viac reprezentovať. Slovensko si ťažko vytvorí dobrú povesť, keď Slováci nielenže radšej odídu a nevrátia sa, aby doma niečo vybudovali, ale dokonca nedokážu jedno dobré slovko na jeho účet utrúsiť.
Keď nedokážu menovať troch dobrých slovenských spisovateľov, a vlastne ani nevedia, že tí, ktorých máme, sú v českých kníhkupectvách bežne pozastrkovaní v sekcii Česká literatúra? Keby Čech našiel niekde v Bratislave Máchu zasunutého medzi Lasicom a Satinským, asi by sa to ani nedalo riešiť diplomaticky. Pretože ste pyšní. Ste hrdí. Ste svoji. A ja vám to úprimne závidím.
Samozrejme keď sa človek vymaní z uzavretej aorty srdca Európy a pozrie sa na to celé s odstupom, nevidí zas až taký rozdiel medzi Českou republikou a Slovenskom. Rozdiely tam sú, áno, ale pre cudzinca sme ako príslovečné dve vajcia alebo hrozná. Vysvetľujte napríklad Turkovi, prečo sa v dvoch krajinách s celkovým počtom obyvateľov ako Istanbul s predmestiami, dokážeme podpichovať o to, čie sú horalky a kto vymyslel kofolu...
Podľa mňa najväčší, najdôležitejší a hlavne neodškriepiteľný rozdiel je v tom, že kým o Čechoch takmer každý vo svete aspoň počul (aj keď niektorí si myslia, že je to Čečensko a to sa nepočíta), a mnoho umelcov máva občas mokré sny o tom, ako sa v Prahe strieskajú z absinthu a budú potom písať bohémske romány s Art Nouveau obrázkom na obálke, o Slovákoch vedia iba jedno.
Že
Máme
Zemiaky.
Vážne. Slza sa mi robí v oku, len to píšem. Niektorí Turci (môj prieskum zahŕňal síce malú vzorku, ale toto je iba fejetón na blogu, nerobím graf) si napríklad myslia, že naše hlavné mesto je Ľubľana, že nemáme elektrinu, že sme vlastne Poliaci, že nevieme ako sa správne používa ovocie keď ho strkáme do fliaš, že to preháňame so slaninou (to je pravda), myslia si skrátka kadečo. Ale hlavne si myslia, že máme veľa zemiakov. Robíme z nich predsa všetky jedlá, či nie? Uznávam, ťažko sa to vyvracia, keď som na pripravovanú slovenskú večeru v Turecku donútila našu kuchárku kúpiť desať kíl zemiakov, pretože som robila pirohy pre tridsať hladných archeologických krkov. A takému archeológovi poriadne vyhladne, keď sa celý deň krtkuje v zemi.
Keď som im potom povedala, že z nich spolu s Čechmi robíme aj rum, skoro ich švaclo. Vtedy som si uvedomila, že to robím zle. Prečo tu vykladám bande osmákov o našich zemiakoch? Mám predsa oproti susedom Čechom toľko čo doháňať! Mala by som v zahraničí častejšie hovoriť o našej literatúre, o našom národnom obrodení, o tom, že naše školy nie sú až také zlé, a že sú aj lepšie filmy než Hostel. Mala by som reprezentovať. Už ani slovo o zemiakoch, Lenka, pusti im radšej nejaké ľudovky, nech spoznajú zač je toho cimbál!
Posledný týždeň som sa v Turecku naozaj snažila. Naučila som svojich kolegov spievať pesničky od Elánu. Vysvetlila som im, že sme sa už s Čechmi rozišli, ale v dobrom, že teraz sme v otvorenom vzťahu, takže spolu akože chodíme, ale môžeme spať, s kým chceme, teda okrem tých Sloveniek, ktoré sú s Čechmi v monogamnom vzťahu jako napríklad ja. Preložila som nášmu šoférovi, ktorý prejavil nečakaný záujem o poéziu, dve strofy Maríny do lámanej turečtiny. Na rovinu som im povedala, že Sulejman Nádherný nebol podľa Slovákov až taký nádherný, ale už je to asi OK, je to už dávno. Ukázala som im na obrázku Tatry, Spišský hrad, slovenské kroje a Michala Dočolomanského. Myslím, že som urobila, čo bolo v mojich silách.
Potom som prišla domov. Na Spiš. K babičke. A asi tomu neuveríte, ale prvá otázka, ktorú mi položila po tom, čo sa spýtala, či som sa mala dobre a akú som mala cestu, bola:
„A v tom Turecku… majú tam rovnaké zemiaky? Lebo vieš, Američania majú tie svoje sladké, oni sú iní. Tak ma zaujímalo, aké zemiaky asi majú v Turecku.“
To som rada, že doma je všetko po starom, hlavne tie priority.
Lenka Ellie Tkáčová
Mary Fifick, kam až siahame? (Takmer neuveriteľná cesta jednej rodiny)
Moja prastará matka sa narodila v Amerike slovenským vysťahovalcom v roku, v ktorom sa potopil Titanic. Jej príbeh ma sprevádzal od malička, najprv ako rozprávka, neskôr ako podnet k pátraniu.
Lenka Ellie Tkáčová
Na skok z Londýna: Hastings
Mesto ako Londýn vás pohltí. Každý deň si všimnete niečo nové, každý deň sa učíte, ako prežiť, každý deň vychutnávate. Je to krásne... a vyčerpávajúce. Preto sa každý víkend snažíme z Londýna vypadnúť niekam na výlet.
Lenka Ellie Tkáčová
O tom, prečo potrebujeme drsnú lásku a že učitelia sú všade okolo nás
Dnešný článok je o niečo dlhší a osobnejší. Je pre všetkých, čo podobne ako ja začínajú s prácou na voľnej nohe.
Lenka Ellie Tkáčová
5 podivností anglických bytov
Náš byt má osobnosť. Volá sa Kryšpín. Možno v ňom straší. A možno nie. Čo je však isté je, že je to typický anglický byt, v ktorom natrafíte na typické anglické podivnosti. Poďme si na ne posvietiť.
Lenka Ellie Tkáčová
Svadba ako stratégia značky
Keď vám začne preskakovať z práce a plánovania svadby, ktorá bude 1490 kilometrov ďaleko od vás, dáte si štvrtú kávu a urobíte si prvú pauzu po šiestich hodinách... Vypadne z vás napríklad niečo takéto.
Další články autora |
Putinův fotbalista. Čech strhává vlajky Ukrajiny a šíří propagandu. Je za hrdinu
Premium Příběh Jaroslava Dolejše je ukázkou, jak funguje ruská propaganda a jak se z amatérského sportovce...
Obyčejně nikoho nepodporuji, ale teď musím, řekl Schwarzenegger k volbám
Herec a bývalý guvernér Kalifornie Arnold Schwarzenegger oznámil, že v prezidentských volbách v USA...
Vraťte nám kus země, žádá Polsko. Spor by vyřešilo darování budovy ambasády
Premium Ačkoli se zdá, že má Česko s Poláky bezproblémové vztahy, pod povrchem doutná mnohaletý spor. Týká...
V Rakousku bojují o život dva Češi. Jeli na střeše metra, srazil je nadchod
V rakouské nemocnici bojují o život dva Češi, kteří se v úterý ve Vídni vážně zranili při jízdě na...
Astronomická pokuta. Rusko žádá po Googlu už 2,1 kvintiliardy dolarů
Rusko požaduje po americké společnosti Google uhrazení rekordní pokuty v souvislosti s blokací...
Důkaz vlivu nápojářů na ministra Hladíka. Stáli za průzkumem o lahvích
Premium Ministr životního prostředí Petr Hladík jde v otázce, zda zavést zálohování PET lahví a plechovek,...
ANALÝZA: Nejprázdnější kampaň v historii USA. Mrtvá veverka je trefnou tečkou
Premium Po roce kampaně, v níž se protočili dokonce tři kandidáti místo dvou, jde Amerika k prezidentským...
Hlas Pirátů ve vládě chybí, naše zákony ohlídáme i z opozice, říká Bartoš
Rozstřel Je to už přes měsíc, co Piráti odešli z vlády. Své priority, které v kabinetu nestihli schválit, si...
Víc za suroviny i energie. Vánoční cukroví bude proti loňsku o dost dražší
Premium Do konce října si cukráři a pekaři dávali čas na stanovení ceníků pro letošní vánoční cukroví. Teď...
- Počet článků 70
- Celková karma 0
- Průměrná čtenost 628x